Foto: Literárna bašta
Zvlášte úkazy
Súbor poviedok sa len tak hemží zvláštnymi situáciami aj úkazmi, s ktorými sa v bežnom živote len tak nestretnete. V meste z ničoho nič v noci vyrastú tajomné domy, ku ktorým sa nikto nehlási. Človek žije, aj keď nedýcha. Mladá dokumentaristka príde na kopanice s vymyslenou historkou o svojej babičke a spôsobí spúšť ako anjel pomsty. Lenže pozor, práve tu autor klame telom a naplno vychutnáva svoje skúsenosti s písaním. Básnik predsa potrebuje metaforu, bez nej by zostal nemý, a tak všetky akokoľvek čudesne pôsobiace postavy a udalosti sú len ostrým odrazom skutočnosti, akú prežívajú jeho hrdinovia. Ako keď sa pozriete priamo do slnka.
Čítajte viac Kniha týždňa: román o tangu, topánkach a horúcich srdciach. Prichádza Putovné kino pána Saita
Hrdinovia Tallových poviedok sú veľmi rôznorodí. Sú to muži aj ženy v rôznom veku alebo skôr bez veku, dokonca aj deti, dvojice či osamelí rozprávači, niektorí bezradní, iní odhodlaní, každý na stôl kladie svoj príbeh a tému. Čerstvo dospelá dcéra sleduje spolu s matkou zatmenie slnka, aké občas nastáva v ľudskom vnútri, keď sa pre nás zastaví čas. V jednom byte sa pár stará o zvláštne telo. Nevieme, či je staré, alebo mladé, komu vlastne patrí a aký je vzťah medzi týmto párom a telom. Telo by mohlo cítiť hlad, smäd, bolesť a telo vie byť nepokojné, vie kričať, škriekať, keď sa dožaduje svojho. Lenže bez neho by sa pár stále tlačil v malom priestore. Teraz však telo zaberá čoraz väčší priestor, priestor medzi nimi.
Iné dve telá patria bývalým milencom, ktorí sa tri roky nestretli, no blízkosť ich prestupuje tak, že si navzájom vymenia identitu. Veď aj bežne sa to stáva, že jeden prenáša na druhého svoje bolesti a berie mu jeho radosti, ale prečo jedného bolí hlava, keď sa ten druhý opije? V ďalšej poviedke sa zíde partia kamarátov zo školy, kedysi boli nerozluční, dnes si sotva nájdu na seba čas, a tak sa po rokoch odhodlajú stráviť spoločný víkend na chate. Tallo im nedáva mená a nerobí to ani inde, postavy vystupujú pod skratkou. Čo komu prinesie vytúžený víkend? A nebojte sa, ani tento príbeh nie je všedný, aj doň sa pripletie zvláštny úkaz – človek, čo nedýcha a žije (a možno aj taký, čo dýcha a nežije).
Čítajte viac Dcéra historika Pavla Dvořáka Barbora: Tato by bol pyšný, kniha Aby to tak nebolelo dáva nádej
Deti, čo búrajú ploty
poviedke Domy iných tvorov sa z ničoho nič v meste objavia záhadné stavby, ktoré vyzerajú ako staré domy. Nikto z nich nevychádza a nedá sa do nich ani vojsť, dvere sú pre človeka primalé. V meste rastie panika, množia sa konšpiračné teórie o pôvode čudných domov, no hlavná hrdinka je predsa logicky uvažujúci človek a vedie k tomu aj svojich dvoch synov. Hneď sa vynorí aj realitná kancelária, ktorá domy ponúka na predaj, hoci nie je jasné, odkiaľ pochádzajú ani komu patria. Jediní, ktorí v tom majú jasno, sú deti. V domoch predsa bývajú čarovné tvory. Čím deti tak priťahujú, že sú pre ne lákavejšie ako všetky pizze a tobogány? Napätie z nevyriešenej záhady rastie a vyústi celkom nečakane. Deti, ktoré prekračujú hranice, sú hrdinami aj ďalšej poviedky, v ktorej dve ušli z domu „do lepšieho sveta“. Dospelých majú prekuknutých, veď sú staršie ako ich rodičia aj prarodičia, ako všetci. Vo veľkom meste si chcú poradiť samy, aby ich už nikto nevodil za nos, vyzbrojené pevným odhodlaním. „My sme sa sem neprišli flákať, nie sme lenivé ani sprosté, prišli sme sem dosiahnuť všetko, čo sme si zvládli vysnívať.“
O inom živote sníva aj zrelá žena, ktorá má dokonalý život s dokonalým manželom v dokonalom dome a pri dokonalej práci. Ibaže je ako zakliata, nijako sa jej nedarí vybočiť zo zabehaných koľají, nemá šancu na nijakú zmenu. Aj tu do deja vstupuje zvláštna postava dieťaťa bez veku, ktoré ženino trápenie napokon vyrieši, a to veľmi prekvapujúcim spôsobom.
Čítajte viac Kniha týždňa: Čo je človek bez pamäti? Nad oceňovaným románom Úkryt času
Tallove poviedky majú zvláštny jazyk, v ktorom sa mieša skutočnosť a horúčkovité sny ľudí, ktorí sú zatvorení vo svojich voliérach. Niekedy kričia aj škriekajú, ale zdá sa, že ich reči nikto nerozumie. Často sú unavení, vždy bez mena, väčšinou aj bez nádeje. A predsa za všetkými cítiť túžbu po prijatí a láskavej pozornosti. Veď iba vtedy je všetko v poriadku, ak je všade láska.
