Foto: Premedia
Za štyri dekády publikoval viac ako 40 kníh, zhruba polovica sa zaoberá problematikou energií a druhá polovica má interdisciplinárny charakter. Smil dokáže fascinujúco prepojiť rôzne fakty, štatistické údaje, konkrétne čísla, zaujímavé ukazovatele, objavy z rôznych spoločenských oblastí a vedeckých disciplín, dať ich do kontextu, nastoliť provokatívne hypotézy, spochybniť i vyvrátiť práve oslavované „mantry“ a na základe historického vývoja predikovať trendy. Nie sú to len slová, omáčka – ako sme zvyknutí u iných autorov. Smilov záber je skutočne jedinečný. Nečudo, že jeho veľkým obdivovateľom a podporovateľom je už viac ako tridsať rokov Bill Gates.
V tom smere je fascinujúca kniha Ako funguje svet (Premedia, 2022). Mali by si ju prečítať najmä rôzni rýchlo kvasení fanúšikovia radikálnych ekologických krokov (zvlášť tí s humanitným vzdelaním). V knihe sa dozvieme, na čo a v akom objeme sa používajú fosílne palivá, koľko energie treba na výrobu (i likvidáciu) ocele, cementu, dopravu (napríklad zeleniny z jedného kúta kontinentu na druhý). Zmenu klímy zďaleka nespôsobujú iba spaľovacie motory osobných áut, zvlášť nie v Európe. Je to nepatrná, hoci nie zanedbateľná, časť, v jednotkách percent.
Čítajte viac Kniha týždňa: Čo je človek bez pamäti? Nad oceňovaným románom Úkryt času
Prehnané očakávania
V poslednej knihe Vynálezy a inovácie, ktorú opäť vydalo vydavateľstvo Premedia, sa Václav Smil zameral na stručnú históriu prehnaných očakávaní a neúspechov. Ako vždy autorovým cieľom je dosiahnutie väčšieho porozumenia tomu, čo sa deje, chce nás zbaviť viery v zázračné inovácie. Bez vynálezov a nových technológií by nebol pokrok, formovali ľudské dejiny. Boli všetky prospešné? Neuverili sme niektorým až príliš? A nezamerali sa vývojári a korporácie na niektoré, ktoré boli vopred slepou uličkou?
Prvá kapitola sa venuje olovnatému benzínu, DDT a freónom. Hoci všetky tri látky znamenali veľký pokrok, ich dôsledky na životné prostredie boli katastrofálne. Do akej miery sa to vedelo vopred a do akej miery sa to tajilo?
Druhá kapitola sa zaoberá vynálezmi, ktoré mali zaručene ovládnuť scénu a zmeniť svet, ale nestalo sa tak. Niektorým sa zas prílišná dôležitosť nepripisovala, no stal opak. Smil to dokumentuje na sformulovaní a rozvoji teórie elektromagnetických vĺn Jamesom Maxwellom, čo bol revolučný prelom (rozvoj elektroniky). Stávka na jadrovú energiu nevyšla. Nespôsobila takú revolúciu, ako sa predpokladalo. Veľa nádejí sa v prvej polovici 20. storočia vkladalo aj do vzducholodí a v druhej polovici zase do nadzvukových lietadiel. Napriek tomu, že náklady na vývoj i prevádzku (Concorde) boli a sú vysoké, stále sa vývojárske firmy nevzdali tohto sna.
Ďalšia kapitola nadväzuje na druhú, len v trochu pozmenenom tóne: vynálezy, na ktoré stále čakáme – cestovanie vo vákuu, riadená jadrová fúzia a potraviny viažuce dusík („samohnojenie“ genetickými úpravami).
Čítajte viac Kniha týždňa: Všetko je v poriadku, všade je láska
Búranie mýtov
Najpodnetnejšia je rozhodne posledná kapitola: Technooptimizmus, zveličovanie a realistické očakávania. Už názov hovorí sám za seba. O umelej inteligencii sa hovorí, že čoskoro ovládne človeka, respektíve prinajmenšom totálne zmení naše životy. Ale je to skutočne tak? Je jej vývoj nezastaviteľný alebo tempo postupne upadne? Čo prezrádzajú časové rady, skúsenosti z iných oblastí? Môžeme očakávať prelomy vo vývoji liekov. Smil sa pozrel do minulosti na revolučné objavy a skúma tempo pokroku v liečbe rakoviny. Nenesieme sa vo vynálezoch často na „víťaznej“ vlne, pritom zásadný objav bol urobený už dávno?
Čítajte viac Knihy do kufra. Tipy na letné čítanie vo výbere Pravdy
Autor analyzuje aj mýtus čoraz rýchlejších inovácií. Čo sa vyvíja lineárnym a čo exponenciálnym tempom, a čo to vôbec znamená? Smil uvádza konkrétne zmeny (rýchlosť) v oblasti elektroniky (tranzistory, mikročipy, zariadenia elektroniky pevnej fázy). Sú batérie v doprave budúcnosťou? Stále majú oveľa nižšiu hustotu energie ako napríklad benzín či kerozín. Stanovili sme si realistické ciele pri skoncovaní spaľovania fosílnych palív? Neodporuje tento cieľ všetkým doterajším trendom a zákonitostiam? Ak zamýšľame do roku 2035 prestať vyrábať autá so spaľovacím motorom, musíme vyrobiť toľko a toľko elektromobilov. Je to reálne? A aké dôsledky bude mať na životné prostredie masová výroba jedných a likvidácia druhých vozidiel?
Čítať Václava Smila je fascinujúce a obohacujúce. Mal by tak urobiť každý aspoň trochu zvedavý človek. Česko-kanadský autor búra rôzne mýty, čím nás však iba zbavuje klamných ilúzií, na druhej strane otvára myseľ a obohacuje ju novými, neraz prekvapivými myšlienkami, podnetmi a pohľadmi.
