Príbeh o stroskotaní pilota na Sahare, ktorý v púšti stretne Malého princa, pochádzajúceho z inej planéty, je jednou z najpredávanejších kníh všetkých čias. Jeho autor pravdepodobne zahynul pri prieskumnom lete, ku ktorému 31. júla 1944 odštartoval z Korziky.
„Poznáme ho ako spisovateľa a trochu ako letca, ale jeho ďalšie tváre poznáme menej. Bol tiež vynálezca, filmár, ilustrátor, novinár,“ povedala v roku 2020 koordinátorka výstavy usporiadanej k 120. výročiu narodenia Saint-Exupéryho Véronique Hallardová. Ako letec Saint-Exupéry mnohokrát havaroval, stál na pokraji smrti, a zas a znovu nastupoval k ťažkým letom.
Budúci slávny literát sa narodil 29. júna 1900 v Lyone v šľachtickej rodine Jeana a Márie de Saint-Exupéry. Otec mu čoskoro zomrel a tak vyrastal v zámockom prostredí s matkou – grófkou a štyrmi súrodencami.

Spolu so svojím bratom študoval na jezuitskom gymnáziu. Už v detstve písal básne, mal však aj technické nadanie a často bavil okolie rôznymi „vynálezmi“. Fascinovalo ho predovšetkým letectvo, ktoré v tom čase bolo stále ešte v plienkach.
Po prvej svetovej vojne študoval dva roky architektúru, štúdium však nedokončil. V roku 1921 nastúpil do armády a požiadal o pridelenie k letectvu. Než sa stal vojenským pilotom, vyučil sa leteckým mechanikom.
A tiež mal niekoľko úrazov. Kvôli jeho vážnemu zraneniu jeho snúbenica požadovala, aby letectvo zanechal. Preto istý čas pracoval ako obchodný zástupca automobilky Saurer. Ako spisovateľ debutoval poviedkou Letec.
V roku 1926 sa k lietaniu vrátil a začal lietať na poštovej linke Toulouse-Casablanca-Dakar. Od roku 1927 sa stal veliteľom stanice Juba, v púšti strateného civilného letiska na južnom pobreží Maroka. Zachraňoval posádky v púšti, vedel rokovať so Španielmi a pochopiť Tuaregov. Po večeroch písal prvú knihu Kuriér na juh (1928), pôsobivé svedectvo o leteckej linke a jej ľuďoch.
Jeho druhá kniha vznikala tiež v prestávkach medzi lietaním, ale v Argentíne. Vzdušné prúdy v Patagónii vymršťovali lietadlá do výšky, presahujúcej možnosti vtedajších lietadiel. Takýto moment opísal v Letcovi a živloch (1929). Sám absolvoval riskantné nočné lety, keď pilot letel takmer naslepo a pristávaciu plochu spoznal podľa ohňov.
Svoje skúsenosti potom zužitkoval v knihe Nočný let, ktorá vyšla v roku 1931 a stala sa bestsellerom. V tom istom roku sa oženil s Juhoafričankou Consuelou Suncinovou a tiež bol menovaný Rytierom Čestnej légie.

Manželstvo sa čoskoro ukázalo ako omyl. Žili bohémskym životom, valne nepísal a pokiaľ ide o lietanie, začala sa jeho čierna séria niekoľkých nehôd. Privyrábal si ako reportér, opísal napríklad svoje skúsenosti z cesty do Moskvy a potom písal zo Španielska zasiahnutého občianskou vojnou.
Pri neúspešnom pokuse o diaľkový let z New Yorku do Ohňovej krajiny utrpel početné zlomeniny. Počas liečenia napísal knihu Zem ľudí (1939), ktorá býva označovaná za zavŕšenie tej časti jeho diela, ktorá čerpala zo skúseností civilného letca.
Na začiatku druhej svetovej vojny mu ponúkli miesto v úrade pre informácie, ale Saint-Exupéry chcel do akcie. Bol vyslaný na beznádejný, zbytočný let nad horiacim Arrasom, ktorý opísal v knihe Vojnový pilot (1942). Vojna tu ukazuje tvár zbavenú heroizmu, nad ľuďmi víťazí nespravodlivosť a absurdnosť.
Po kapitulácii odišiel do Ameriky, kde napísal List rukojemníkovi (1943), Malého princa (1943) a posmrtne vydanú Citadelu (1948). V Liste rukojemníkovi vyjadruje svoju vieru v duchovné hodnoty ľudstva, odsudzuje predsudky a proti rasizmu stavia úctu k človeku. Citadela je súbor úvah o živote a smrti.
Po opakovanej žiadosti Saint-Exupéry, ktorý už prekročil vekovú hranicu pre vojenského pilota, v lete 1944 získal povolenie lietať na novom type lietadla Lockheed F-5. Odišiel do severnej Afriky a začal lietať. Po dvoch prieskumných letoch havaroval a francúzske letectvo ho už k ďalším letom odmietlo pustiť. Povolenie však získal od amerického generála a absolvoval niekoľko prieskumných letov.
Po štarte z Korziky 31. júla 1944 sa už nevrátil. Trosky jeho stroja Lockheed boli náhodne objavené až v roku 2000 v mori neďaleko Marseille. O štyri roky neskôr bola potvrdená pravosť lietadla, dôvody prečo sa Exupéry zrútil, sú dodnes predmetom špekulácií.
Haváriu mohla spôsobiť technická porucha lietadla, nedostatok pohonných hmôt či jeho zdravotná indispozícia, podľa niektorých špekulácií mohlo ísť aj o samovraždu.
„Tí, ktorí ho poznajú bližšie, môžu v ňom vidieť, čo chcú: básnika, moralistu, učenca, kúzelníka. Ale my, jeho bratia, vieme, že bol svojou najvnútornejšou bytosťou mužom vzduchu. Nie však pre lacnú slávu, ale z povolania, z vášne,“ napísal o ňom jeden z jeho nadriadených z doby vojny.