Foto: Bourdon
Autor v ňom vychádzal zo svojho života, no nedržal sa striktne reality (spomienky chradnú, pletú sa) alebo historických reálií (niektoré mená sú zmenené, niektoré nie). Hlavný hrdina, rozprávač, pochádza z konzervatívneho malomestského prostredia čilského Valparaísa. Na univerzite sa z neho v dobe Allendeho stal zarytý komunista. Po vojenskom puči generála Pinocheta len tesne unikne mučeniu a smrti, keď si všimne, že mladí komunistickí lídri zradili a ušli. Keďže študoval na gymnáziu nemčinu, nájde pomoc na ambasáde NDR (keď si niekto myslí, že za Allendeho sa komunistické štáty neangažovali a nemienili Čile premeniť na svoj obraz, tak vytriezvie).
Čítajte viac Kniha týždňa: Čo bolo červené
Zradná láska
Ako dvadsaťročný sa v Lipsku vrhne do štúdia marxizmu-leninizmu. Jeho zmýšľanie je pre nás, ktorí sme vyrástli v „komunizme“, až smiešne. Roberto sa zamiluje do krásnej slovansky vyzerajúcej osemnásťročnej Kubánky Margarity Cienfuegosovej. No netuší, s kým má do činenia. Netrvá dlho a čakajú spolu dieťa. Margaritin otec, kubánsky veľvyslanec v Moskve, niekdajší obávaný a nenávidený kubánsky generálny prokurátor (prežil niekoľko pokusov o atentát), ktorý bez milosti posiela ľudí na smrť, dá hrdinovi na výber dve možnosti: rozchod alebo Kuba. Vyhrá láska.
Na ostrove "slobody“ zo začiatku všetko vyzerá skvele. Roberto i Margarita študujú. Žijú si dobre, dostali ubytovanie v jednom z ukradnutých bytov, ktorý patril utečencom pred Castrovým terorom.
Roberto nie je slepý, vidí, ako je všetko zanedbané a upadá. Vníma atmosféru strachu, podozrievania, keď sa od človeka vyžadovalo, aby šiel „s duchom revolúcie“. Bojové heslo: „Kedykoľvek a akokoľvek, kdekoľvek a čokoľvek, stačí rozkaz, Fidel!“ mu až príliš pripomína fašistické „Führer befiehl, wir folgen dir!“ Aj čilskí exulanti sú nútení sa angažovať. Lenže Roberto čoraz viac prepadá pochybnostiam, odmieta sa stať vojakom (pod chimérou vojenského boja proti Pinochetovi). Tí mladí Čiľania, ktorí tak urobili, sa do Čile ani nedostali, zomrú alebo sú zmrzačení v nezmyslenej vojne v Angole alebo v Nikarague.
Čítajte viac Kniha týždňa: Dlhý lupeň z mora. Nová Isabell Allende a jej príbeh nezvyčajnej lásky, ktorú nezlomili ani dve diktatúry
Potemkinovská Kuba
Margarita opúšťa školu a stáva sa z nej funkcionárka vo zväze žien. Zaplieta sa do intríg, jediné, čo ju zaujíma, je budovanie kariéry a stáva sa z nej zarytá, neochvejná podporovateľka režimu. Jej manžel je, naopak, čoraz skeptickejší. Schádza sa s disidentským básnikom Herbertom Padillom, v krúžku piatich študentov tajne čítajú zakázané knihy. Manželstvo sa rozpadá a Roberto sa ocitne na ulici.
Strieda ubytovanie, nemá čo jesť, skromné jedlo je iba na prídelové lístky. Castrovi papaláši a tí, ktorí majú rodinu v USA, nakupujú v tamojších „tuzexoch“. Stoly v reštauráciách pre diplomatov, vyvolených a zahraničných hostí sa prehýbajú pod jedlom. Ampuero opisuje potemkinovské kulisy postavené pre medzinárodný zjazd mládeže a pre zahraničných turistov. Žasne nad ich naivnosťou, no nechce im kaziť ilúziu, premeniť ho na zlý sen – veď aj tak by mu zmanipulovaní fanatici z bohatého Západu neuverili.
Ampuero je kritický nielen ku kubánskemu režimu, ale aj k zverstvám v Čile
Roberto sa silou-mocou snaží dostať z Kuby, ale nemá ako. Od rodičov je odstrihnutý, iba raz sa s nimi stretne v Belehrade. Čilský pas mu prepadol, na odchod potrebuje pečiatku od mladých čilských komunistov („trubadúri“ slobody mu ju však odmietajú dať). Živí sa ako prekladateľ pre nemeckých inžinierov, ktorí sa mu snažia pomôcť, lebo vidia, čo za údel je žiť na Kube. NDR sa preňho stáva vytúženou krajinou slobody. Nemci napríklad s meškaním niekoľkých rokov dokončujú jeden závod (nebol materiál), s pompou ho otvorí Castro, lenže fabrika zostane zatvorená, nemá čo vyrábať…
Fascinujúci a strhujúci príbeh o hľadaní slobody, cestičiek, ako sa k nej dostať; o človeku, ktorý chcel lepší a spravodlivejší svet, uveril ilúzii
Ampuero je kritický nielen ku kubánskemu režimu, ale aj k zverstvám v Čile. Napríklad spomína, ako ženám pred ich deťmi Pinochetovi vyšetrovatelia strkali krysy do vagíny. V Čile je svedkom, ako dav zlynčuje nevinného vidieckeho otca troch detí (pomáha aj jeho spolužiak z gymnázia, študent medicíny) a on mu nedokáže pomôcť. Aj o niekoľko rokov neskôr, keď už Castro povolil emigráciu, dav lynčuje človeka podozrivého zo zajačích úmyslov. Opäť nedokáže pomôcť.
Román Naše léta v olivově zeleném je fascinujúci a strhujúci príbeh o hľadaní slobody, cestičiek, ako sa k nej dostať; o človeku, ktorý chcel lepší a spravodlivejší svet, uveril ilúzii; o vytriezvení z omámenia. Prečo ho osud zaviedol do žalára na ostrove „slobody“, z ktorého sa nečrtal žiadny únik? Čo komu urobil, aby platil takú vysokú cenu? A má ešte nádej niekedy v živote sa dostať na slobodu, mať radosť zo života, normálne žiť? Či bude pomaly umierať zaživa? Nakoniec sa mu podarí dostať do NDR, vytúženej krajiny slobody. V roku 2014 Ampuero napísal pokračovanie príbehu Za múrom. Dúfajme, že sa čoskoro dočkáme prekladu.
