
Škoda, že si to ty
Ava je mladá žena, ktorá doma v Írsku nemala veľa šťastia, a tak si poň zaletela až do Hongkongu. Živí sa ako učiteľka angličtiny, no bývanie v spoločnom byte s dvoma spolubývajúcimi (a lezúcim hmyzom) ju nebaví, no plat jej na nič lepšie nestačí. Preto keď stretne Juliana, mladého britského bankára, nezaváha a zakrátko sa k nemu presťahuje. Nechodia spolu, iba spolu spávajú. A čoraz viac sa obaja zamotávajú do svojich vzťahových hier. O ich spolužití veľa povie už len spôsob, akým sa spolu od začiatku bavia: „Kým si neprišla, cítil som sa opustený. Škoda, že si to ty…“.
Podmanivosť románu Vzrušujúce časy je v autorskom štýle
Ava bez ostychu využíva Julianove peniaze a jemu to, zdá sa, neprekáža, možno priam imponuje. „Predstava, že moja spoločnosť má peňažnú hodnotu, sa mi páčila. Nikto iný jej takú hodnotu nepripisoval,“ hovorí Ava. Julian zas rovnako bez ostychu využíva jej telo, no užíva si aj jej spoločnosť. Nestretol vraj veľa takých ľudí, ako je ona – čo však v jeho prípade nevypovedá vôbec o ničom. Páčilo sa mu, aká vie byť cynická a uštipačná a jej sa páčili jeho peniaze a vôbec to pred ním neskrývala. „Väčšina vecí mi nešla, ale šlo mi to s mužmi a Julian bol ten najbohatší muž, s akým mi to kedy šlo,“ konštatuje Ava.

Keď Julian na dlhé mesiace pracovne odcestuje, Ava ostáva žiť v jeho byte. Spomedzi štyroch stien a aj zo starého života ju nečakane vytiahne Edith. Mladá právnička, rodáčka z Hongkongu, študovala na prestížnych britských školách, rovnako ako Julian. Edith Avu očarí, chcela by sa jej podobať. Všetko na nej obdivuje, ešte aj usporiadanie vecí v kabelke. Ale najmä – Julian sa tvári, že žiadne city nemá, alebo o nich aspoň nehovorí, a s Edith sa dá hovoriť o všetkom. S Julianom sa Ava cíti ako zlý človek, s Edith nie. A keď sa celkom zblížia, Ava Edith tvrdí, že Julian je iba jej spolubývajúci. Nemá problém klamať, ak nechce niečo stratiť.
Lenže Julian sa čoskoro vráti a Ava sa musí rozhodnúť. Vyberie si pohodlný život po boku bankára, s ktorým vlastne ani nechodí? Alebo si odvážne zvolí nepohodlný život s Edith, pri ktorej je jej dobre? „Edithina priateľka svoje pocity neskrývala. Julianova bohvie-čo- som-bola čobila bohviečo,“ hovorí Ava. Žiadne tajomstvo netrvá večne.

Mladí a dospelí
Celý príbeh vidíme očami hlavnej hrdinky, Ava nám predstaví seba, Juliana aj Edith, trojicu inteligentných a vzdelaných mileniálov, ktorí sú ešte len na začiatku dospelého života (pravda, Julian má 28, dievčatá 22 rokov, ale v zásade to na veci nič nemení) – všetci sú mladí, no pôsobia pre nás nezvyčajne „dospelo“. Na život si zarábajú sami a aj si o ňom sami rozhodujú, aj keď do ich rozhodnutí, samozrejme, vstupuje rodinný pôvod, tradície aj spoločenské postavenie. Edith nemôže pred rodinou spraviť svoj comming out a Julian by Avu svojej konzervatívnej matke nikdy nepredstavil.
Naoise Dolan sa vie vysmiať upachtenému životu v Hongkongu a zároveň nestráca z očí jeho koloniálnu minulosť, drzo vťahuje medzi bankárov tému sociálnej nerovnosti, vie sa vysmiať britskému snobizmu absolventov prestížnych škôl, práci v korporátoch, z rasizmu aj z machizmu
Podmanivosť románu Vzrušujúce časy je v autorskom štýle. Sarkazmus Naoise Dolan je zábavný, no môže byť aj desivý. Cez cynizmus svojich postáv sa díva na posadnutosť peniazmi, pohodlím, spoločenským postavením, sexom, no zároveň odkrýva city, o ktorých možno ani netušili, že ich majú. Vie sa vysmiať upachtenému životu v Hongkongu a zároveň nestráca z očí jeho koloniálnu minulosť, drzo vťahuje medzi bankárov tému sociálnej nerovnosti, vie sa vysmiať britskému snobizmu absolventov prestížnych škôl, práci v korporátoch, vzťahu Britov k svojim bývalým kolóniám, z rasizmu aj z machizmu (Starali sme sa o nich a muži nás nechávali tváriť sa, že to nerobíme.). No najvzácnejšie na jej súčasnom príbehu je, že sa vie vysmiať do očí cynizmu samotnému. Veď v záverečnom poďakovaní autorka píše: „Nikdy nebudeme môcť žiť v svete, v ktorom nie sú miliardári, ale môžeme žiť v ľudskom svete.“