Babička plynie ľahko ako súvislý prúd reči a strhne vás so sebou od prvej stránky
Oco, kde si bol?
Magda vyrastá v Malomeste na východnom Slovensku v 80. a 90. rokoch, ktorého predobrazom je Prešov a v ňom jedna nepekná Domácnosť so starým nábytkom, s alkoholikom Jarkom, jeho anjelskou ženou Anetkou, ich dvoma deťmi a v prvom rade s Babičkou, ktorej Domácnosť patrí. Babička celej Domácnosti velí, pretože má na život „kopyrajt“, zažila prvú republiku, druhú vojnu, socializmus, mečiarizmus aj kapitaizmus. Keď máte ako Magda papuče číslo dvadsaťsedem a otec vás s opicou (nie s plyšovou, ale s tou borovičkovou) vedie do škôlky, ešte je predsa všetko pred vami. No kým si obujete tridsaťdeviatky, udeje sa spústa riadne hnusných vecí.
Raz o nich rozpráva Magda, inokedy sa rozpráva o Magde, ale vždy sa hovorí otvorene a bez servítky o tom, aký drsný vie byť obyčajný malý život na malomestskom sídlisku, kde sa otcovia každý deň spíjajú v krčme, babičky komandujú svoje dospelé deti a malé deti sú už v škôlke outsideri, lebo nie sú „z lepších rodín“. Sme v „deväťdesiatkach“ a tak k tomu všetkému pribudne nezamestnaný otec a mama s dvoma robotami, bohémski Páni aj rýchlokvasení podnikatelia, ktorí si za svoj majetok berú všetko, ešte aj trinásťročné dievčatká. Sme stále v „deväťdesiatkach“ a v Malomeste, tak žiadne lekárske tajomstvo a GDPR sa tu nepestuje a aj v Rodine sa vždy tak robilo, že keď sa niečo stalo, akoby sa nestalo nič. Len v štrnásťročnom tele sa potom usadí tristoročná duša.
Foto: Juraj Starovecky
Ivana Gibová nešetrí nikoho, a najmä nie svoju Magdu. Ako dieťa plače v mokrých papučkách, zo školy nosí jednotky a prečíta všetky knihy v knižnici a potom páli ako pŕhľava, je nepríjemná, vulgárna, ostrá ako nožničky, čo zastrihnú do živého, lebo tak to urobili jej. Preto nie náhodou spadne vždy na to isté koleno, aj s rozdielom mnohých rokov, aby jedna jazva prekryla druhú. „Oco, a ty kde si bol, keď si ma neochránil? Zabudnime na to, ako si mi zakaždým dal milujúceho ocka a potom mi vrátil spitého kokota s riedidlom vo vrecku a ja som si vďaka tomu celý život vyberala takých mužov, čo mi dávali len omrvinky namiesto koláča, lebo ty si ma v detstve naučil vyžiť len z omrviniek.“
Čítajte viac Kto napísal najlepšiu slovenskú prózu roka a koho si najviac obľúbili čitatelia? Ceny Anasoft litera sú známe
Tvrdé ako mäso z vrany
Detstvo je nenávratne preč, keď sa namiesto kapitol v knihe uzavrie nie jedno, ale viaceré detstvá, pekne jedno po druhom, to len Magda sa k nim vracia, odkedy sa naučila klamať, fajčiť, piť a potom aj trúfnuť si na slabších, hoci vie, že takto by to byť nemalo a vie aj to, kto ju to v detstve naučil, ktorá suseda a vôbec všetky tváre z tých jej detstiev sa jej teraz bez hanby zjavia pred očami na rodinnom pohrebe, lebo veď „sú naši“. „Čo na to všetko poviete? Nepovedia nič.“
Babička vedela šetriť aj na splachovaní a Magde teraz „babičkine nespláchnuté hovná platia terapie“. Mariu Callas obuje do domácich papúč, ktorých veľkosť tu značí vek a prežité skúsenosti a oblúkom sa vracia k detskej spomienke: „Čo si mala na obed, Maďka? Mäso z vrany, mamka,“ opakuje tú istú škôlkársku odpoveď a obe si spolu plačú do vlasov.
Tá divoká rieka vyplaví von všetky bolesti, ktoré si vieme robiť navzájom, aj sami sebe. V tej rieke rozprávania prúdi ako svieža voda uštipačná irónia, čo pramení z čistej úprimnosti.
Babička je tvrdá ako to mäso z vrany a zostane vás tlačiť v žalúdku. Za to, že sa dá stráviť, vďačí autorkinmu štýlu, ktorý plynie ľahko ako súvislý prúd reči a strhne vás so sebou od prvej stránky. Babička nie je len príbeh jednej Magdy a jednej rodiny v Malomeste, tá divoká rieka vyplaví von všetky bolesti, ktoré si vieme robiť navzájom, aj to ako ich napokon obrátime sami voči sebe. Až keď sa bahno usadí, vidíme jasne až na dno. V tej rieke rozprávania prúdi ako svieža voda uštipačná irónia, čo pramení z čistej úprimnosti. Navyše je podfarbená hravou šarištinou a „prešovčinou“, čím sa aj „karčmovi patkane“ stávajú našimi susedmi, pretože Gibová je bystrá pozorovateľka a „nezna šalic“. Jej Babička je silný, pravdivý a zručne napísaný príbeh.
Čítajte viac Poznáme päť najlepších slovenských próz roka
