Svoje romány najprv počul
Obe knihy sa snažia priblížiť Kunderu francúzskemu publiku, jeho život v Československu, vzťah k Česku po roku 1989. V česko-slovenskom prostredí je však veľa vecí už dobre známych. Novinárka a spisovateľka Noiville sa snaží Kunderu priblížiť z osobného, ľudského hľadiska, pretože Kundera sa od polovice 80. rokov 20. storočia vyhýbal médiám i verejnosti.
Noiville sa s Kunderom a jeho ženou poznala posledných tridsať rokov a bola mu nablízku aj na konci života, keď sa už stretával s priateľmi iba sporadicky. Približuje, aký bol, ako postupne odchádzal, trpel stareckou demenciou, bol nesamostatný, odkázaný na opateru iných, strácal schopnosť hovoriť (afázia), najmä francúzsky, vyjadroval sa len česky. Aj názov knihy – Psát, jak směšný nápad! – pochádza z repliky autorky a slávneho spisovateľa. Ten ju už nepoznával a pýtal sa jej, ako sa živí, ona odpovedala, že ako spisovateľka, na čo on reagoval: „Písať, aký smiešny nápad!“
Foto: Host
Noiville analyzuje jeho vzťah k hudbe, k otcovi muzikológovi a pianistovi, ku ktorému vzhliadal, i k výtvarnému umeniu. Pre Kunderu znamenala hudba zo začiatku viac ako literatúra. Ba našla sa aj prvá skladba, ktorú zložil v štrnástich rokoch. Kundera mal výborný hudobný sluch, bol citlivý na každé slovo. Jediný literárny objav, ktorý sa v knihe dozvedáme, je ten, že Kundera podľa vlastných slov „svoje romány najprv počuje, jeho nápad je vždy rytmický“. Kniha je tiež bohato ilustrovaná Kunderovými surrealistickými kresbami.
Tajomný život slávneho spisovateľa bude ako zakázané ovocie čoraz viac lákať. To Kundera, ktorý chcel, aby žilo iba jeho dielo, v ktorom je všetko, čo chcel svetu povedať, a život autora aby bol vymazaný ako nepodstatný, úplne nedomyslel.
Autorka sa na výletoch v Česku pýta Kunderových priateľov, prečo sa nevrátil naspäť do Česka, na jeho vzťah s disidentmi, s Václavom Havlom. A prečo vlastne nedostal Nobelovu cenu? Len kvôli mizogýnii ako Philip Roth, politickej korektnosti? A bol skutočne mizogýn, ako ho niektoré feministky vykresľovali, alebo ide o omyl, povrchný pohľad, popletenie? Věra Kunderová prezrádza rôzne pikantnosti i zákulisné deje, ako aj manželovu lásku k hokeju a futbalu, že rád pláva a je gurmán.
Čítajte viac Aká je Kunderova Totožnosť? Ako tanec na maškarnom bále. Tretí Kundera vyšiel po slovensky
Pražský scenár
Slovenka Natália (Vadlejchová) Borodinová napísala autobiografickú fikciu. Prvá časť sa týka jej štúdia na FAMU, kde patrila do Kunderovej triedy. Z knihy Jana Nováka – Kundera. Český život a doba – vieme, že Vadlejchová svojím menom buď zastrešila, alebo dokázala pod cudzím menom presadiť na Slovensku Kunderove scenáre televíznych či rozhlasových hier v prvej polovici 70. rokov, keď sa oficiálne nemal ako živiť.
Je Pražský scenár román o Romanovi Kantorovi (tak sa volá postava Kunderu v románe), alebo o samotnej autorke? „Kunderu“ autorka podáva ako hrubého, manipulatívneho, drsného človeka so sklonom k alkoholu, ba až vyšinutého, keď v opitosti spôsobí požiar v učebni. Hlavná postava až bolestne po ňom túži, adoruje ho a zároveň trochu neznáša, oslovuje ho Majster alebo Pán. Neúmernú fyzickú príťažlivosť cíti aj k iným mužom, čo vyznieva dosť trápne, umelo, gýčovito, ako z lacných románov.
Foto: Paseka
Ak si Vadlejchová písala denníky, v Česku a na Slovensku by boli väčším prínosom ako obsahovo, dejovo i formálne neucelený, roztrúsený, často nevedno či biograficky pravdivý, alebo vymyslený román, niekedy s podnetnými myšlienkami a postrehmi, no často spadajúci do banalít.
Obe knihy o Kunderovi určite nie sú posledné. Tajomný život slávneho spisovateľa bude ako zakázané ovocie čoraz viac lákať. To Kundera, ktorý chcel, aby žilo iba jeho dielo, v ktorom je všetko, čo chcel svetu povedať, a život autora aby bol vymazaný ako nepodstatný, úplne nedomyslel.
Čítajte viac Moja spomienka na skvelého spisovateľa: Pozdrav Milanovi Kunderovi na Olymp 
Čítajte viac Ako na Milana Kunderu spomína prekladateľka jeho kníh do slovenčiny: Strážil si svoje dielo
