Päťkilová kniha alebo päť zväzkov
Milan Lasica bol jednou z najväčších osobností slovenskej kultúry – ako autor divadelných textov, dramaturg, textár populárnych piesní aj herecký a spevácky interpret. Jeho dcéra Hana Lasicová tri roky pracovala na rozsiahlej monografii, ktorá mapuje život a umeleckú tvorbu Milana Lasicu. Nádherná kniha s 360 fotografiami a množstvom materiálov od dcéry Hany Lasicovej a Lasicových spolupútnikov vyšla vo vydavateľstve Ikar vo dvoch verziách. V luxusnom výpravnom vyhotovení ako päťzväzkové dielo viazané v plátne v špeciálnom obale a s číslovanou grafikou od Martina Shootyho Šútovca, v obmedzenom náklade dvesto kusov a ako dvojzväzková päťkilová monografia umiestnená v obale a v taške, aby si ju čitatelia mali ako z kníhkupectva odniesť.
Slávnostne ju uviedli do života v divadle Štúdio L + S.
„Kniha obsahuje texty, zoradené diela môjho otca aj niečo z jeho života, hlavne sa však sústreďuje na jeho dielo – v divadle, rozhlase, vo filme, v televízii, publicistike aj v hudbe. Spravili sme výber toho, čo kedy vytvoril, a doplnili to zaujímavými dokumentmi, mojimi textami aj zaujímavými pikantériami, ktoré som zozbierala o jeho tvorbe. Kniha obsahuje aj úryvky z otcových denníkov z 80. rokov a veľmi veľa fotografií,“ priblížila v rozhovore Hana Lasicová.
Foto: vydavateľstvo Ikar
Ešte za života svojho otca spolu s ním pracovala na knihe rozhovorov, takže teraz ju v jeho pozostalosti, zdá sa, nemalo veľmi čo prekvapiť. Na slávnostnom večere v divadle Štúdio L + S, ktorého riaditeľom bol Milan Lasica, však pred publikom priznala, že ju predsa zaskočilo to množstvo práce, ktoré za 81 rokov života stihol urobiť – a nebola by to dcéra humoristu, keby nedodala, že si ho totiž pamätá najmä v polohe ležmo na gauči, keď nerobil nič. Spomína si aj na to, ako ju so žiadosťou, aby pripravila knihu o svojom otcovi, oslovila vydavateľka Gabriela Belopotocká dva dni po jeho smrti, pretože „vie, čo ako predať“.
Lasica, to sú zatvorené dvere
Akú najvýraznejšiu spomienku si na Milana Lasicu zachovala dcéra Júliusa Satinského? „Zatvorené dvere, pretože keď Milan s tatom u nás spolu pracovali, zavreli sa do pracovne a my sme tam mali zakázané chodiť,“ hovorí Lucia Molnár Satinská. „Krstná mama“ novej monografie knihu uviedla do života zaznamenaným snom z denníka Júliusa Satinského a popriala jej, aby sa rozletela po celom Slovensku a zostala tu ako spomienka aspoň najbližších dvesto rokov.
Večer v Štúdiu L + S bol veľmi emotívny a plný prekvapení, spomienok aj humoru. Ako vynikajúce divadelné predstavenie, v ktorom zneli mnohé Lasicove texty v piesňach v majstrovskom, a zároveň veľmi osobnom podaní Mariána a Ľubice Čekovských, ktorí s majstrom tiež spolupracovali. Magda Vášáryová si z publika špeciálne objednala svoju obľúbenú pieseň a Hana Lasicová Ľubicu Čekovskú prekvapila básňou, ktorú „našla na povale v otcovom denníku“, píše ju „Ľubica Lasicovi“ (Pán Lasica,vy ani neviete, ako ma teší, že ešte žijete…). Dokladom doby a Lasicovej tvorby bola ukážka z typicky satirického textu o autocenzúre, ktorú majstrovsky predniesol František Kovár.
Keď sa však na pódiu ocitli spolu Hana Lasicová, Lucia Molnár Satinská a Dorota Nvotová a znova ožila pieseň Do batôžka, akoby nás trio Lasica – Satinský – Filip chcelo s úsmevom podpichnúť, že všetko ďalej pokračuje, v tom dobrom aj v tom zlom. Veď v tejto pesničke sa spieva: Do batôžka si nalož pretvárku, lož a faloš a potom ich hoď z mosta do vody. Bez pretvárky a falše, hneď by ti bolo krajšie, hneď by tu bolo viacej pohody… Načo sú hlúpe spory, čo vedú podaktorí a vyzerajú pritom nevinne. Je lepšie zaťať zuby a ak ťa jazyk svrbí, tak si ho radšej omoč vo víne… Veď ako pripomína jeden krátky úryvok z novej monografie „my sme veľmi kultúrny národ. Jeden z najkultúrnejších národov v Československu“.
