Foto: Paseka
Román Ohlížení dostal Cenu Maria Vargsa Llosu, známeho peruánskeho nositeľa Nobelovej ceny za literatúru. On sám považuje román Ohlížení jeden z najlepších, ktorý boli v španielčine napísané. Je o kolumbijskom režisérovi Sergiovi Cabrerovi, ktorý Vásquezovi vyrozprával svoj osud a spisovateľ o ňom rozpráva vlastný príbeh. V žiadnom prípade však nie životopis.
Cabrera v druhej dekáde 21. storočia prichádza do Barcelony na prehliadku vlastných filmov. Jedna línia príbehu sa odohráva v súčasnosti, keď sa snaží dať do poriadku súkromný život. V Lisabone sa snaží dať dokopy rozpadnutý vzťah s poslednou manželkou a v Barcelone sa stretáva s dospievajúcim synom Raúlom, ktorý žije v Malage. Do toho mu umiera 90-ročný otec, slávny herec. Má sa vrátiť do Bogoty na pohreb, alebo radšej zvoliť prítomnosť so synom v Barcelone? Práve v metropole Katalánska sa začína jeho rozprávanie o fascinujúcom živote.
Vojenské úspechy Fidela Castra a Che Guevaru mu popletú hlavu, stáva sa zástancom komunizmu. Aby sme pochopili pre nás niečo nepochopiteľné, tak musíme poznať reálie Latinskej Ameriky.
Pohnutá rodinná história
Jeho otec Fausto (Španiel), dedo a strýko bojovali na strane republikánov v občianskej vojne. Cez Francúzsko ušli do Dominikánskej republiky a odtiaľ cez Venezuelu do Kolumbie. Fausto je nadaný herec a recitátor, žije len divadlom a televíziou, no vojenské úspechy Fidela Castra a Che Guevaru mu popletú hlavu, stáva sa zástancom komunizmu. Aby sme pochopili pre nás niečo nepochopiteľné, tak musíme poznať reálie Latinskej Ameriky. Sužujúca chudoba, až otrocké, neľudské podmienky roľníkov, krutosť vlastníkov pôdy nenechajú žiadneho humanistu pokojne spávať. Nemýľme sa, aj krutosť a brutalita pravicových politikov v druhej polovici 20. storočia, napr. v 70. rokoch v Čile a Argentíne, bola nepredstaviteľná: masové vraždy, zatýkanie, mučenie. Nedá sa to porovnávať s normalizáciou v Československu, ba ani s 50. rokmi.
Vásquez napísal brilantný román; román o 20. storočí, politickom fanatizme, o sile ideológie, vábivosti ilúzií. Román, kde sa stretáva súkromný, intímny život s veľkým dejinami.
Fausto dostane ponuku učiť španielčinu v Číne a ocitá sa v až mystickom a krutom svete čínskej kultúrnej revolúcie. 17-ročný Sergio so svojou o dva roky mladšou sestrou Marianellou sa stávajú fanatickými stúpencami komunizmu – spolu s rodičmi. Čítajú Maovu červenú knižku (brat a sestra vedia po čínsky pomaly lepšie ako po španielsky), chcú byť čo najbližšie k ľudu, odmietajú žiť v hoteli pre diplomatov v pekinskej potemkinovskej dedine. Sergio si všíma, že uctievanie Maa a komunizmu, podozrenia z príklonu k sovietskemu komunizmu sa nijako nelíšia od bigotného kresťanstva. V Číne sa kamarátia s jednou kanadskou rodinou: otec stalinista na popud sovietskych emisárov špehuje Orwella a nakoniec udáva jeho manželku.
Čítajte viac Kniha týždňa: “Sloboda“ na kubánsky spôsob. Román čilského spisovateľa pripomína Doktora Živaga
Život im viackrát visí na vlásku
Čína je v príbehu len medzihrou, cieľom je ozbrojený boj v kolumbijskej džungli. Keď sa Castrovi s hŕstkou vojakov podarilo zvrhnúť režim na Kube, prečo ho nenapodobniť v Kolumbii? Vopred prehraný boj, ilúzia, bigotní komunisti, nástrahy džungle a strach sa stávajú pre troch členov rodiny (matka v ilegalite bojuje na „slobode“) na niekoľko rokov realitou (súčasný kolumbijský prezident Gustavo Petro bol tiež gerilovým bojovníkom). Život im viackrát visí na vlásku, no nakoniec prežijú. Brat a sestra postupne vytriezvejú a podarí sa im vyslobodiť, no celá rodina (bez sestry, ktorá sa vydá), opäť uteká do Číny.
Sergio sa už pri návštevách Paríža zamiloval do filmu. Chuť slobody ho však nezviedla z cesty bigotného komunizmu a namiesto Francúzska volil Čínu. Nakoniec náhodne dostane ponuku študovať film v Británii. Otec sa cíti zradený, so synom ruší kontakt, no Sergio si volí vlastný osud.
Chuť slobody ho však nezviedla z cesty bigotného komunizmu a namiesto Francúzska volil Čínu.
Vásquez napísal brilantný román; román o 20. storočí, politickom fanatizme, o sile ideológie, vábivosti ilúzií. Román, kde sa stretáva súkromný, intímny život s veľkým dejinami: ako ich prežívame, ako veľké spoločenské udalosti lámu naše životy; román, v ktorom vychádza na povrch to, čo veľké dejiny zamlčujú. Podľa samotného autora toto sú hlavné pohnútky, prečo píše romány. V Ohlížení sa mu to podarilo takmer dokonale. Nič na tom nemení fakt, že „pôvodný“ príbeh mu prerozprávala hlavná postava, režisér Sergio Cabrera (momentálne kolumbijský veľvyslanec v Číne…).
