„Pod mágiou rozumieme slovami Vladimíra Vondráčka snahu o využitie nadprirodzených síl na dosiahnutie cieľov,“ vysvetľuje autor v úvode publikácie. Historicky sa ustálilo rozlíšenie bielej a čiernej mágie. Biela mágia používa magické rituály v prospech jednotlivca či skupín – na obnovenie zdravia, získanie vytúženej lásky, duchovné povznesenie či na posmrtný život. Čierna mágia sa, naopak, snaží uškodiť, urieknuť, spôsobiť chorobu, neplodnosť, smrť.
„O čom (načo?) písať ďalej, najmä po knihe o smrti?“ spýtal sa autor sám seba hneď v predslove. Odpovede možno hľadať na vyše 150 stranách. A na krste knižky moderátorovi Dadovi Nagyovi odpovedal na otázku, prečo naposledy „robil caviky“ a nechcel prezradiť tému nasledujúcej knihy. „Táto téma (myslel mágia – pozn. aut.) presahuje môj odbor a mal som obavu, ako to dokážem uchopiť,“ prezradil konečne svoje vtedajšie pochybnosti. Pripustil, že z pohľadu forenznej psychológie a psychiatrie však nie je prvý, kto sa do niečoho podobného pustil: „Túto tému rozpracoval kedysi aj profesor MUDr. Vladimír Vondráček a profesor Gejza Dobrotka napísal v spoluautorstve knihu o mysticizme krvi.“
Foto: Juraj Štefanovič
Autor Heretik v knihe Mágia ako zdroj zla sprevádza dejinami mágie a opisuje jej vplyv na svetové náboženstvá a ideológie. Venuje sa psychologickým premenným – magickému mysleniu a konaniu v rámci normy, ale aj za jej hranicou, čiže patologickému mysleniu a konaniu. Vplyv magického myslenia je podľa Heretikových slov zrejmý aj v súčasnom rozšírení iracionality, hoaxov a konšpiračných teórií. Čo je však na knižke pre laika možno najzaujímavejšie – forenzný psychológ prináša aj viacero unikátnych kazuistík zo svojej znaleckej praxe, pričom čitateľ okamžite spozná viaceré široko medializované prípady.
Patrí sem napríklad známy prípad kanibala z Kysaku, ktorý opísal už v knihe Zlo, a text je do veľkej miery totožný. Potom je tu však aj mediálne známy prípad mladej cestovateľky modelky a fotografky Violy, ktorú našli v podchladenom a zúboženom stave v nákladnom prístave v Bratislave. Ležala v koľajisku žeriava, bola nevládna a privolaní záchranári neúspešne bojovali o jej život. Médiá o nej písali ako o žene, ktorá bola utýraná ako obeť beštiálneho šialenca. Heretik opisuje súdno-lekársky posudok odhaľujúci bezprostrednú príčinu smrti, rodinné prostredie, životnú cestu dievčiny a pozoruhodné aspekty tohto prípadu z hľadiska témy knihy, čiže mágie. Pre tých, čo prípad z roku 2019 už ďalej nesledovali, je analýza toho, čo sa vlastne mohlo stať, prekvapujúca. Keď sa vypracúva posudok na nejakú osobu po jej smrti, v odborných kruhoch sa tomu hovorí „psychiatricko-psychologická exhumácia“. Výpoveď obete logicky chýba, takže analýza motivácie konania je hypotetická a opísaná v niekoľkých možnostiach.
Foto: Juraj Štefanovič
Mediálne veľmi známym prípadom z knižnej kapitoly Cikrvi, sekty a smrť je aj rodinná tragédia až antických rozmerov, ktorá sa začala skokom z balkóna v bratislavskej Petržalke. Z bytu najskôr vyskočil muž, následne žena a neskôr polícia našla v byte telo dobodaného chlapca. V prípade skokanov, ktorí spáchali s odstupom niekoľkých hodín samovraždu, išlo o súrodencov, brata a sestru, deti známeho vedca. Tragicky, po bodných ranách nožom, zomrel aj jeho vnuk. 10-ročný chlapec bol synom zosnulej ženy. Profesor Heretik a jeho manželka Andrea sa mali vyjadriť k osobnosti a intelektu obetí a pokúsiť sa o analýzu motivácie celého činu. K dispozícii mali okrem citovaných znaleckých posudkov aj rozsiahly vyšetrovací spis, zdravotné dokumentácie a možnosť dodatočného vypočutia príbuzných a kolegov. Ďalšou kazuistikou je vražda pred bratislavskou kaviarňou Tepláreň v októbri 2022 kvalifikovaná ako trestný čin terorizmu a sám autor priznáva, že vo svojej znaleckej praxi takéhoto páchateľa ešte neposudzoval.
Foto: Juraj Štefanovič
Jeden z čitateľov sa opýtal, či to nie je zraňujúce pre blízkych obetí, resp. možno aj príbuzných páchateľov takýchto činov, vracať sa k podobným prípadom. „Vidíme, akú úlohu dnes zohráva nerealistické myslenie a rôzne konšpirácie,“ odpovedal emeritný profesor klinickej a forenznej psychológie. „Preto máme právo zaoberať sa týmito témami z psychologického hľadiska v snahe dostať ich z bulváru a pokúsiť sa tvrdenia racionálne založiť na faktoch,“ dodal prof. PhDr. Anton Heretik. Zlo s nálepkou mágie je náš ľudský konštrukt, ktorý v najhoršom prípade spôsobuje skrat v hlave konkrétnych jedincov. Živnou pôdou preň sú poruchy osobnosti, psychózy, mentálne postihnutie atď.
Magické myslenie je nerozlučne späté aj s rôznymi náboženstvami, sektami, ideológiami, s presvedčením o všemohúcnosti myšlienok a prepojením s iracionalitou, poverami či paranojou.
