Inak ju vidia asi muži a inak ženy, ale Marína Martina Augustína je príťažlivá pre každého. Povýšil ju na modernú madonu, ktorá je zahĺbená do seba a tým ešte príťažlivejšia. Nie je to žiadna deva krv a mlieko, je to éterická bytosť, preduchovnená a ušľachtilá harmóniou, ktorá je aj okolo nej. Vtáci, kvety, pierka, steblá, hviezdy, všetko je v absolútnom pokoji, vznešené, krásne a múdre.
Nemohol veru lepšie výtvarník vystihnúť, čo by dnes mala Marína ponúknuť: máme dosť krásavíc, aj dosť filozofovania o láske, vzrušenia a vášní. Dnes nám chýba pokoj, ktorý poskytuje krása. A krásu zasa môžeme vychutnať len v pokoji. Je to spojené. Vďaka tomu, že dnes žijeme skôr zúrivo, je takáto knižka nielen mementom, ale priam čerpacou stanicou. Na chvíľu sa dá s ňou stíšiť a tankovať energiu z vesmíru. Bral ju odtiaľ aj maliar? Martin Augustín nám porozprával, ako na Maríne pracoval.
Do rúk sa nám dostáva nová Marína, dielo Andreja Sládkoviča, ktoré je teraz už aj vaším dielom. Aké to je vytvoriť tandem s klasikom?
Nie je to moja prvá kniha, ktorú som ilustroval so spisovateľom klasikom. Mal som tú možnosť sprevádzať obrázkami ikonické texty českej romantickej literatúry – Máj Karla Hynka Máchu a Kyticu Karla Jaromíra Erbena. Obe vyšli v českom vydavateľstve Rosier, hlavne pre český knižný trh. A to bol pre mňa krst ohňom, pretože som pred ilustrovaním týchto kníh mal veľký rešpekt. Pramenil z toho, že spomínané knihy už ilustrovali takí velikáni českého výtvarného neba ako Jan Zrzavý, Jindřich Štyrský, Toyen – Marie Čermínová. Veľmi som to vtedy prežíval a z toho obdobia si nespomínam na nič iné len na ilustrovanie týchto kníh. A zopakovalo sa to aj pri ikone slovenskej ľúbostnej poézie Marína od Andreja Braxatorisa – Sládkoviča.
Foto: Ikar
Čo sa presne s vami dialo?
Snažil som sa vnímať a pochopiť celý kontext diela, autorov text, súvislosti a hľadal som tajomstvá, ktoré sú ukryté v tom texte. Bolo to moje subjektívne bádanie, plné pocitov, a áno, niekedy aj vnútorných rozhovorov s autorom. To bola cesta, po ktorej som sa vydal, než som sa pustil do samotného kreslenia. Viem teda, že pochopenie kontextu a následné unášanie sa ním je pre mňa veľmi dôležité.
Foto: Ivan Karlík
Kedy ste sa po prvý raz stretli so Sládkovičovými veršami? Prečítali ste celú Marínu už v minulosti či až teraz?
Ako mnohí z nás som sa so Sládkovičovou Marínou stretol v školských časoch. Ale celú a niekoľkokrát som ju prečítal až teraz. Je to mimoriadne krásny a silný text.
Máte v poéme obľúbené miesto?
Je to – určite nie prekvapivo – záver: Marína moja! teda tak sme my / Ako tie božie plamene, ako tie kvety na chladnej zemi, /ako tie drahé kamene; /padajú hviezdy, aj my padneme, / vädnú tie kvety, aj my zvädneme, / a klenoty hruda kryje. / Ale tie hviezdy predsi svietili, / a pekný život tie kvety žili /a diamant v hrude nezhnije!
Foto: IKAR
Je vám blízke veršovanie o láske? Napísali ste niekedy báseň z lásky alebo cítili ste potrebu nakresliť milovanú ženu?
Myslím si, že muž veršovanie o láske preciťuje práve vtedy, keď pocíti prvú lásku, znovuobjaví lásku či zažije silný vzťah. A je to prirodzené. Vtedy sa v nás, mužoch, spúšťa lavína krásnych emócií. Možno je to chémia. A aj keby to bola chémia, je to krásne. Áno, písal som básne, básne zaľúbené. Na druhú otázku odpoviem trochu inak.
Ja nekreslím podľa skutočnosti, všetko sa u mňa rodí a mieša v hlave. A z toho všetkého napokon na papieri ožívajú moje dievky, ženy, dámy. Ale mám niekoľko kolekcií obrázkov, pri ktorých som spolupracoval s básnikom Kamilom Peterajom. Spolu sme tvorili obrazy. Ja som kreslil a on do nich vpisoval svoje krásne verše. A tak vznikli výjavy oslavujúce krásu žien slovom a obrazom. Na túto spoluprácu mám krásne spomienky.
Je predobraz Maríny už starodávny alebo je to aj súčasná žena? Ako ste ju stvárnili? Nakoľko sa podobá iným ženám, ktoré poznáte, alebo madonám, ktoré maľujete? Čo ste v nej našli? V čom je iná než obyčajné smrteľníčky?
Ako len môže byť námet Maríny starodávny! Je nadčasový a nemeniaci sa. Mení sa len čas a súvislosti. Napriek dôvodu, z ktorého Marína vznikla (nenaplnená láska), sú to jedny z najkrajších ľúbostných veršov, ktoré som čítal. Môžeme byť nesmierne hrdí, že Marínu máme. Nielen preto, že je to najdlhšia ľúbostná báseň na svete. Ide skôr o to, že je to oslavná báseň o pocitoch, o láske, o sklamaniach, plná opisov krásneho a mnou milovaného Slovenska.
Veď si len zoberte samotný vznik diela. Z nenaplnenej lásky, zo sklamania sa Sládkovič vypísal. A dnes už aj po mojich skúsenostiach, po stratách blízkych, viem, že to pomáha. Pomáha vypísať sa zo smútku, zo sklamania. A predstavte si, koľko krásy z toho vzniklo! Ak máme slabú chvíľku, stačí sa začítať a pomôže to aj nám. A to je možno odpoveď aj na otázku, v čom je iná. Iná je v tom, že je pre nás všetkých, že sa nás všetkých dotkne, nesmrteľne, aj keď sme smrteľníci.
Foto: Ikar
A ten muž? Andrej Sládkovič? Aký sa vám javí? Priblížila vám ho (a jeho dobu) táto práca? Sú dnes ešte takí trubadúri na svete a sú potrební?
Ťažko sa mi vyjadruje o samotnom autorovi. Ale viem, že sú takí, ktorí vedia o ňom ako o človeku toho veľa. Kniha Marína bola vydaná v edícii Luxusná knižnica. A doslov o autorovi napísala pani Daniela Hroncová Faklová, ktorá dokonca bývala na fare, na ktorej Sládkovič pôsobil. Jej doslov v knihe je skutočne vynikajúci. Cením si, že vydavateľstvo Ikar si dáva záležať na tom, aby kniha bola komplexná, dotiahnutá po každej stránke. Andrej Sládkovič mi je ľudsky veľmi blízky. Mňa keď stretne láska, strácam orientáciu a prežívam krásny sen. V mojom prípade s manželkou tento sen snívam už 26 rokov. A myslím si, že trubadúrov dneška je určite veľmi veľa, len sú možno nateraz stíšení.
Kniha vychádza v exkluzívnej edícii vydavateľstva Ikar, patria k nej aj viaceré bonusy. Napríklad očíslovaná grafika, puzdro, zlatá fólia alebo CD, na ktorom číta Sládkovičove verše František Kovár. Sú aj ďalšie osobitosti tohto vydania?
Tu mi dovoľte spomenúť celý tím vydavateľstva Ikar. Bez neho by táto Marína nevyšla. A to sú Gabriela Belopotocká, Marek Nema, Daniela Hroncová Faklová, Barbara Baloghová, František Kovár, Karol Felix, Ivan Karlík a mnohí ďalší.
Foto: Ivan Karlík
Viete recitovať? Šepkali ste si verše niekedy pri práci?
Ako žiak základnej školy som chodieval na súťaže v recitovaní, no dnes už nie. Moja cesta je predsa len iná, ale často sa na nej stretávam s poéziou. S krásnou poéziou.
Už sme spomenuli, že robievate takéto projekty obyčajne s Kamilom Peterajom. Hovorili ste s ním niekedy o Maríne či Sládkovičovi? Pozorujete na ňom, že sa už aj on stáva klasikom ako Sládkovič?
Samozrejme som sa s Kamilom Peterajom rozprával o Maríne a o autorovi. Kamil je nielen veľmi sčítaný, ale aj veľmi presne vie pomenovať dôležité momenty, ktoré by ma mohli pri ilustrovaní postretnúť. Jeho pohľad na vec a jeho názory si veľmi cením. A áno, myslím si, že už je klasikom, žijúcim klasikom. Veď si len zoberte jednu vec. Jeho texty poznajú tri generácie! A žijú s nimi. A to o niečom hovorí.
Foto: Ivan Karlík
Koho potešíte touto knihou, povedzme na Vianoce?
Moje dve dcéry, Dorotku a Barborku.
