Foto: Bajkal
Nová kniha Erika Baláža Smrť stromu je moderným teleskopom, akým sa možno pozrieť na zdanlivo dobre preskúmaný vesmír za slovenským humnom – na les. A hoci sa zameriava len na maličký výsek, na jeden fenomén – smrť stromu, kniha nakoniec predostrie neuveriteľne detailný a rozsiahly obraz.
Smrť je dotykom nesmrteľnosti, nielen stromov, ale aj ľudí
Kľúč k nesmrteľnosti
Ale prečo práve smrť stromu? Prečo nie radšej príbeh „hviezd lesa“, tých najmocnejších, najstarších a najväčších stromov, rekordérov, ktorým zvykneme prednostne venovať pozornosť? Pretože smrť je kľúčom k pochopeniu života, smrť je dotykom nesmrteľnosti, nielen stromov, ale aj ľudí.
Fascinujúci príklad uvádza ekológ hneď na začiatku. Dusík. Nachádza sa v každej ľudskej bunke. Ide o dusík, ktorý sinice pradávno stiahli z atmosféry, aby sa neskôr stal súčasťou pôdy. Potom tiel rastlín, stromov a aj zvierat, ktoré sa rastlinami živia, vrátane – ľudí. „Mali by sme im byť za túto službu vďační. Bez nich by sme tu dnes neboli.“
Nechať staré lesy na pokoji znamená aj nechať v nich stromy zomrieť
Je životne dôležité zamyslieť sa nad kolobehom ďalšieho prvku – uhlíka. Mali by sme byť vďační pralesom, starým lesom a všetkým prirodzeným lesom (a ďalším ekosystémom), že za nás a zadarmo ukladajú uhlík do pôdneho trezoru na tisíce rokov. Bez tejto ich pomoci tu možno už nebudeme. Najmä, ak budeme nezmyselne ťažiť v národných parkoch, ak budeme rúbať a páliť staré lesy a premieňať ich na poľnohospodársku pôdu, toaletný papier alebo na plantáže.
Nechať staré lesy na pokoji znamená aj to, nechať v nich stromy zomrieť. „Postupné prirodzené odumieranie veľkých stromov, ktoré zostávajú na mieste, mení štruktúru lesa a zvyšuje jeho rozmanitosť. Ľudské zásahy sú, naopak, často veľkoplošné, les zjednodušujú a biologicky ochudobňujú.“ Závery vedeckých výskumov sú jednoznačné. Na desiatich hektároch rozmanitého starého lesa s bukom, javorom, jaseňom hniezdi 30–40 druhov vtákov, niekde až 55. V hospodárskom bukovom lese hniezdia len dva až tri!
Čítajte viac Kniha týždňa: Melancholické sci-fi, ktoré prečítate jedným dychom
Energia na osem ciest okolo sveta
Cesta k rozmanitosti lesa je dláždená postupnou smrťou jednotlivých stromov. V jednom starom strome je 207 700 megajoulov energie. To je naozaj dosť. Elektromobil Tesla model S60 by dokázal s touto energie prejsť okolo Zeme takmer osemkrát. Strom túto energiu získal predovšetkým zo slnka. A keď zomiera, dáva túto energiu životu v lese (alebo nedáva, ak ho vyrúbeme).
Lenže dostať sa k nej je vzhľadom na chemickú povahu dreva ťažké. Preto živočíchy nadväzujú užitočné spojenectvá. A tak si napríklad drevokaz čiarkovaný „pestuje“ napríklad huby. Fuzáč alpský zas „spolupracuje“ s baktériami. Plodnica práchnovca, ktorá rozožierala kmeň v prvých rokoch, sa nakoniec sama stane predmetom rozkladu a záujmu chrobákov. „Podľa jedného výskumu obýva plodnice práchovca približne 600 druhov bezstavovcov! Je to pekný príklad toho, ako rozmanitosť plodí ďalšiu rozmanitosť.“
Stránky tejto knižky zaostrujú ako optika teleskopu a mikroskopu zároveň. Najprv však ukážu smrť celých veľkých lesov (od nepamäti lesy vo veľkom kántrili víchrice, lavíny, rieky, bobry, veľké bylinožravce, chrobáky) a prekvapivé dôsledky tohto umierania („náhla smrť stromov je pre les niečo ako revolúcia, pri ktorej sa zbedačená krajina zbaví vykorisťujúceho diktátora a nastaví nové pravidlá“).
Napokon aj smrť smrekovej monokultúry v Tichej a Kôprovej doline, ktorú zapríčinila ničivá víchrica Alžbeta presne pred 20 rokmi, neznamenala katastrofu, ale pravý opak. Nárast rozmanitosti. „Nemali by sme sa dať pomýliť emóciami spojenými so smrťou stromov. Tá bola nevyhnutná. V skutočnosti je príležitosťou pre znovuzrodenie skutočného lesa.“
Čítajte viac Kniha týždňa: Návrat k starým láskam. Amélie Nothomb ide po vlastných stopách
Kniha nabáda na prechádzku do lesa
Šanca, ktorú nám dali mŕtve stromy
Kniha nabáda na prechádzku do lesa. A určite do spomínanej Tichej doliny, kde možno fascinujúcu smrť, vlastne revolúciu, pozorovať na vlastné oči. Hoci táto dolina má jednu chybu. Namiesto toho, aby sa jej chodník vinul priamo po úbočiach skrz voňavé jarabiny, vlahou nasiaknuté machy, vôkol mravenísk, ktoré rozožierajú mŕtve kmene, a okolo detí javorov a dospievajúcich briez, turistická značka vedie nudnou asfaltkou.
To ale neprekáža, ak máte v batohu túto knižku. Podržte ju vo svetle ako periskop. Sadnite si na kameň a zahaľte sa do oparu z vlastného dychu. Nad Kriváňom vyjdú mraky a vám bude jasné, že nie ste na cintoríne. Ani v materskej škôlke. Ste – v skutočnom lese. Ste živým svedkom šance, ktorú lesu, ale aj ľuďom dopriali zomierajúce stromy.
Čítajte viac Kniha týždňa: Spúšť. Príbehy o láske a nenávisti
