„Nie je to prvý raz, keď sa zrodilo dielo počas pandémie, aj Giovanni Boccaccio písal svoj Dekameron v čase stredovekej morovej epidémie,“ povedal o knihe literárny publicista Dado Nagy. Všetci sme boli vtedy uväznení v izolácii a chceli sme vidieť svetlo na konci tunela – v podaní Borisa Farkaša je to však „svetlo na konci tuleňa“. Ako človek, ktorý pracuje so slovom, má zmysel pre slovné hračky sprevádzajúce jeho veselé obrázky. Tak v knižke nájdeme napríklad Alpa samca či Kolopešku, ale aj Slovenskú dušu či unikátnu diaľnicu.
Hoci na predstavení knižnej novinky s úsmevom priznal, že sa necíti celkom knižným „autorom“, manželka ho vraj nazvala presnejšie – že je „skresľovateľ“. Jeho obrázky však realitu neskresľujú, naopak, pridávajú jej nový rozmer, keď z celkom obyčajných vecí vedia vytiahnuť niečo úsmevné, čo vzniká novým tvarom známeho slova a umocnené kresbou.
„Mnohí známi hudobníci, divadelníci či spisovatelia vytvárajú výtvarné diela často prijímané omnoho lepšie než diela profesionálnych výtvarníkov: kresby Johna Lennona, maľby Paula McCartneyho, Milesa Davisa, Laca Décziho, Pavla Hammela alebo aj Karla Gotta. Niekedy sú to suverénne skice na okraji rukopisov, ako robil Puškin či Kafka, inokedy samostatné výtvarné diela, napríklad Ruda Slobodu, Daniela Heviera, Jiřího Šlitra či Pavla Vilikovského. Potom je tu kategória humoristických obrázkov, kde výtvarný prejav nerozhoduje. K týmto skvelým kolegom sa teraz pridáva Boris Farkaš,“ hovorí v predslove ku knihe karikaturista Fero Jablonovský, ktorý Farkašovu knihu zostavil a autora nazval „figliarskym optimistom“.
Samotný Boris Farkaš v úvode prezrádza čo-to zo svojej kariéry výtvarníka – pre mnohých bude asi prekvapením, že v 80. rokoch pripravil dokonca kreslený film, ktorý vznikol v slávnom štúdiu animovaných filmov v Prahe Bratři v triku. Vystavoval na Kremnických gagoch a jediný raz aj vo svojom domovskom Divadle Astorka – výstavu vtedy zostavil zo skíc nakreslených do scenárov, pretože v zásobe nemal nič – svojimi obrázkami obdarúval priateľov k sviatkom.
V čase, keď boli divadlá zatvorené a nemohol tvoriť, sa naplno vrhol na kreslenie. „Bolo mi ľúto, že z tohto hluchého obdobia po mne nič nezostane, kúpil som si teda grafický notebook a skúšal na ňom kresliť,“ spomína vo svojej knihe. Obrázky mu konečne zostali „doma“ a zároveň nimi potešil svojich sledovateľov na sociálnych sieťach, aby potešil „národ uväznený v domácom väzení“.
Obrázky Borisa Farkaša sú podľa jeho vlastných slov založené sa symbióze slova a kresby. „Slovom sa živím vyše 40 rokov a kreslením sa zabávam ešte o čosi dlhšie, takže ide o prirodzený pretlak objavovaných novotvarov bežných slov vypointovaných kresbou,“ dodáva autor novej veselej knižky s názvom Zakreslený.