
Matka či klamárka?
Liv Maria prežila na ostrove šťastné detstvo. „Jej otec bol čitateľ a zo svojej jedinej dcéry urobil čitateľku. Matka ju naučila tvrdosti a mlčaniu, strýkovia rybárčeniu a šoférovaniu.“ Mama bola tvrdá, odvážna a vynaliezavá, ale večer v posteli hladila dcéru po vlasoch a prihovárala sa jej nádhernými menami. Lenže potom sa stalo niečo, prečo ju rodičia museli poslať z ostrova preč.
Prvýkrát opustila svoj domov, keď mala sedemnásť a odvtedy potom viackrát odišla, aby sa znova vrátila. V Berlíne stretla muža, ktorý ju osudovo poznačil. Prišla o rodičov aj o svoj domov. Ale nikdy sa nechcela stratiť sama sebe. Mala tisíc tvárí – bola žena – dieťa, Nórka aj Bretónka, milenka, osudová žena, dedička, rybárka, obchodníčka, kníhkupkyňa, nepokojná cestovateľka aj usadená vidiečanka, milujúca manželka a matka aj zradkyňa. „Som matka, som klamárka, som na úteku a som slobodná,“ zhodnotila po rokoch.

Vždy od začiatku
Čo ju neustále ženie z miesta na miesto, z jedného života do celkom iného? Vždy vedela začať od začiatku, ako keď otvoríte novú knihu a zrazu čítate celkom iný príbeh, než aký ste žili doteraz. Vyberá sa po ťažkých cestách, akoby žiadne iné nepoznala, ako kedysi povedal otec o jej matke. Liv predsa znamená život a Maria ho chráni. Balansovala s týmto menom občas ako žonglér, ktorý hľadá rovnováhu. A keď sa zdá, že ju konečne našla, znova pochybuje a znova uteká.

Mohla viesť kaviareň na ostrove ako jej matka, obklopená milujúcimi strýkami. Mohla na inom konci sveta ďalej kupovať a predávať kone, nosiť zlaté náramky a spávať vždy s niekým iným. Mohla si užívať lásku svojej rodiny. Liv Maria si vyberá vždy niečo iné, úprimná a priama vo svojom presvedčení, že treba ísť ďalej. Francúzsko, Berlín, Čile, Írsko – kde je jej miesto? Vie ľúbiť, no vie sa aj šmahom ruky všetkého vzdať. V kufroch si po celý ten čas nesie jedno tajomstvo, ktoré za žiadnu cenu nesmie prezradiť.
Som matka, som klamárka, som na úteku a som slobodná
Vina a krása
Liv Mariu ťaží vina aj krása. Lenže je to skutočne jej vina, nepatrí niekomu inému? Ako malé dievča na schodoch ostrovného domu počúvala neustály šepot rodičov. „To bola pre ňu podstata lásky – schopnosť dotknúť sa slovami, vysvetliť, pochopiť toho druhého.“ Spomenie si na to, keď sa ďaleko od domova učí obchodovať s koňmi? Je aj krása obchodný artikel? Sú to slová, čo sa dajú predať, keď ich vlastní profesor? V mužových vlasoch „záhadne našla vôňu niekoľkých domov, v ktorých žila. Kdesi na bruchu cítila vôňu nórskych korenených sušienok, ktoré jej otec piekol na Vianoce. V rukách cítila slanú vôňu vlastných rúk v deň, keď oplakávala smrť svojich rodičov a niekedy aj vôňu pilín, v ktorej spoznala tú z detstva. Výrazná aróma jeho vody po holení ju dojímala.“ To všetko bol a je jej život, lenže ktorý? Útla novela Julie Kerninon Liv Maria je života plná, v mnohých podobách.
