Jarošova Tisícročná včela zabzučala po španielsky. Spisovateľ dnes oslavuje 85 rokov

Náš kultový a milovaný spisovateľ Peter Jaroš má 22. januára 85 rokov. Narodil sa v obci Hybe, žije v Bratislave. Jeho príbehy Tisícročná včela či Pacho hybský zbojník priam zľudoveli a zdá sa, že fanklub sa rozrastie. Tisícročná včela vychádza totiž v španielčine, na krásnom papieri a s Brunovským na obálke! Je to darček celej našej kultúre, ale najmä oslávencovi Petrovi Jarošovi, ktorý nám o úspechu porozprával.

22.01.2025 06:30
Peter Jaroš Foto: ,
Peter Jaroš so španielskym prekladom svojej Tisícročnej včely.
debata (8)

K jubileu ste dostali krásny dar – Alejandro Hermida De Blas preložil vašu Tisícročnú včelu do španielčiny. Ako vás prekladateľ objavil?

Španielsky vydavateľ Antonio Ruíz z vydavateľstva Ginger Ape Books & Films videl film Tisícročná včela na medzinárodnom filmovom festivale v Seville, kde film získal Cenu filmovej kritiky. Ako sa mi doslova vyznal, do filmu sa okamžite zamiloval, stal sa jedným z jeho najobľúbenejších. A rozhodol sa, že musí vydať v španielčine aj román Tisícročná včela, ktorý sa stal predlohou filmu a filmového scenára.

Chvíľku to síce trvalo, ale román koncom uplynulého roka uzrel svetlo sveta. Vydavateľstvo ho už distribuuje do všetkých španielsky hovoriacich krajín. Samozrejme, som šťastný, že Včielka bzučí už aj po španielsky. Nielen v Španielsku, ale aj v mnohých krajinách Latinskej Ameriky. Španielčina je svetový jazyk, málo kníh slovenských spisovateľov sa prekladá do španielčiny. Som naozaj veľmi rád.

Stretli ste sa s prekladateľom Alejandrom aj osobne? Kedy po prvý raz?

Po prvý raz som sa s ním stretol minulý rok. Alejandro Hermida De Blas bol v Bratislave účastníkom konferencie prekladateľov na Univerzite Komenského. Náhodou to spomenul mojej žene Zuzke na tlačovke jej kamarát, redaktor zo Slovenskej televízie. Okamžite sme sa skontaktovali a na návštevu k nám domov Alejandra priviedol náš kamarát spisovateľ, prekladateľ, hispanista Peter Bilý. Dlho sme všetci spolu debatovali pri fľaške dobrého červeného vínka. Nielen o knihe, o preklade, ale aj o živote, o svete. Alejandro je mimoriadne skromný, kultivovaný človek. Škoda len, že si nemôžem prečítať jeho preklad románu. Alejandro hovorí tak krásne, ľubozvučne a bezchybne po slovensky, že sme sa takmer zahanbili za našu už pokazenú „bratislavskú slovenčinu“. Nemohli sme uveriť, že Španiel sa môže naučiť tak dokonale po slovensky.

Peter Jaroš s manželkou Zuzanou, spisovateľom... Foto: archív Petra Jaroša
Peter Jaroš Peter Jaroš s manželkou Zuzanou, spisovateľom Petrom Bilým (v strede) a prekladateľom Alejandrom Hermida De Bas.

Kde sa tak dobre naučil našu reč?

Alejandro absolvoval slovenčinu na Katedre slovakistiky na Madridskej univerzite. Jeho profesorom, učiteľom bol náš známy hispanista a dobrý kamarát Vlado Oleríny, ktorý tam založil katedru slovakistiky. Oleríny robil v Španielsku dlho mimoriadne záslužnú prácu pre poznanie a šírenie slovenskej literatúry a kultúry. A rovnako vášnivo prekladal a propagoval španielsku literatúru na Slovensku. Pýtali sme sa Alejandra, či nemal problémy s prekladom mnohých špeciálne regionálnych typických liptovských slov a reálií, aj pomenovaní archaických termínov, zvykov a obradov. Či ho nezarazili slová liptovského nárečia, ktoré vždy robili problémy prekladateľom tohto románu do iných jazykov. Román Tisícročná včela už totiž vyšiel asi v desiatich jazykoch, dokonca aj v jazyku hindi. Alejandro však nemal problémy ani s prekladom týchto špecifických rázovitých a dnes už aj zabudnutých slov. To je naozaj obdivuhodné!

Viete si predstaviť, že vašu knihu môže teraz čítať celý španielsky hovoriaci svet? Čo vás na tom najviac teší?

Už od čias Cervantesovho Dona Quijota de la Mancha som obdivoval skvelú španielsku literatúru. A množstvo ďalších španielsky píšucich spisovateľov – Márqueza, Borgesa, Cortázara, ktorých preklady vychádzali na Slovensku. A takisto mám rád filmy skvelých španielskych režisérov, ako sú Buňuel, Carlos Saura, Almodóvar a iní. Je pre mňa cťou, že si čitatelia v Španielsku, ale aj v mnohých ďalších španielsky hovoriacich krajinách budú môcť prečítať Tisícročnú včelu. Pôvodne som si myslel, že to je akási naša národná sága. Čosi ako moderná biblia Slovákov – tak mi povedal jeden čitateľ. To, ako Slováci prežili v dejinách a nemali to ľahké, sa však týka ja iných národov.

Peter Jaroš so španielskym prekladom svojej... Foto: archív Petra Jaroša
Peter Jaroš, Tisícročná včela Peter Jaroš so španielskym prekladom svojej Tisícročnej včely.

Spýtali ste sa Alejandra, čím román oslovil jeho? Čím je aktuálny odkaz Tisícročnej včely dnes?

Hovorili sme o tom a povedal mi, že film i román hovoria o tom, ako obyčajní ľudia, ľudia práce, ktorých je na svete drvivá väčšina – to sme vlastne my všetci – môžu prežiť krásny, plnohodnotný, tvorivý a šťastný život. Život zložený z každodenných radostí a starostí. Na šťastné a zmysluplné prežitie človek nepotrebuje byť bohatý. Ale treba mať bohatú, šťastnú a otvorenú dušu, užitočnú prácu a radosť zo života. Potom to ide napriek všetkým katastrofám. Každá doba je zložitá, ale vďaka pracovitosti, spolupatričnosti a láske sa dá prežiť všetko. Rovnako ako to robia včely v úli.

Viete aspoň trocha po španielsky? Povedzte napríklad španielsky názov knihy Tisícročná včela.

Žiaľ, po španielsky neviem, ale možno ma toto pomkne učiť sa. Španielsky názov knihy je: La Abeja Milenaria. Teší ma, že aspoň môj šesťročný vnuk Elia a dcéra Kristínka, ktorí teraz žijú v Španielsku a hovoria po španielsky, si knihu v španielčine budú môcť prečítať. Kniha vyšla v reprezentatívnom vydaní, na obálke je surreálno-magická ilustrácia Albína Brunovského, ktorú robil k filmu. Pred jednotlivými kapitolami sú krásne exlibrisy. Kniha má v španielčine 650 strán, je ešte hrubšia ako slovenské vydanie, asi aj vďaka úžasnému žltkastému takmer ručnému papieru. Kniha vyšla s podporou LIC-SLOLIA.

peter jAROŠ Čítajte viac Peter Jaroš: Som Európan až do špiku kostí

Bilancujete v krásnom veku 85 rokov, čo sa vám najviac podarilo? Je Tisícročná včela vaše

najúspešnejšie dielo? Vyzeráte výborne, zdá sa, že ste šťastný. V čom to je? ====

Áno, som šťastný človek, lebo sa o mňa vzorne stará moja žena Zuzanka a vo všetkom mi pomáha. Napokon, rovnako, ako to robila po celý život. Vždy sme boli tvorivý, duchovný tím. Je pre mňa oporou aj v tejto zložitej životnej a zdravotnej situácii. A stále zostáva mojou krásnou, múdrou, nepolapiteľnou múzou. Napísal som veľa kníh, asi 30. Rôzne príbehy, rôzne štýly, rôzne rukopisy. Ale vlastne celý život si v literatúre kladiem v podstate jednu a tú istú otázku: Čo ľuďom na tejto planéte bráni, aby boli šťastní a mali sa radi.

Vylúštili ste to?

Často šťastiu bránia hlúpe, stupídne malichernosti. Napísal som román Kvet na šachovnici. Je to metafora. Náš život je ako šachovnica, bojové pole. Všetci navzájom neustále bojujeme ako biele a čierne figúrky na šachovnici. Každý chce vyhrať, poraziť druhého, urobiť šach mat. Namiesto toho by sme mali na šachovnicu nášho života položiť kvet. A namiesto zápasu naplniť život dobrom, krásou, láskou, umením, porozumením, toleranciou. Ja viem, je to platonická ilúzia. Ľudia bojujú už od prvého kyjaku v pravekej jaskyni. Mať viac, vybojovať väčšie územie. Kto má väčší kyjak, ten vyhráva. Ale treba v sebe prebúdzať dobro, to lepšie v nás a živiť nádej, že svet a človek môže byť lepší.

Stále tomu veríte?

Ja som ešte stále nenapraviteľný optimista. Aj ako 85-ročný muž, otec, starý otec, brat, spisovateľ, fantasta, surrealista. Najväčším šťastím pre mňa vždy bolo a zostáva prekračovať svoje osobné, individuálne šťastie. A urobiť niečo aj pre náš slovenský národ, ktorý si v dejinách mnoho vytrpel, aby vôbec prežil. Učiteľ Orfanides hovorí v románe a aj vo filme Tisícročná včela: „Mám tragický pocit z osudu a budúcnosti Slovákov. Možno sa teraz všetci zmestíme iba pod jednu vozovú plachtu.“ Ale to bolo ešte v roku 1912. Chvalabohu, jeho tragická vízia sa nesplnila. Slováci prežili a sú moderný, slobodný, úspešný a múdry národ. Aj keď sme stále rozhádaní. Ohlas Tisícročnej včely vo svete oslovuje aj ďalšie národy, ktoré prešli či prechádzajú podobnými zápasmi a peripetiami v úsilí o svoju nezávislosť, slobodu a dôstojný život ako my. Tieto zápasy sú vlastne zápasmi všeľudskými.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 8 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #kniha #Tisícročná včela #Peter Jaroš