Na jednej strane sú to imigranti pracujúci v cudzine – Slovenka Marisia, Rumun Janut, ich spolubývajúci Gregor či Janutova bývalá priateľka Petra. Utekajú zo svojich rodísk, ktoré si v cudzine nostalgicky sprítomňujú, tvrdošijne túžia vytvoriť si nový domov.
Ich sny na prvý pohľad pôsobia banálne, prízemne až materialisticky. Chcú mať bankový účet a platobnú kartu k tomu, chodiť do práce predným vchodom, prechádzať sa v centre mesta. Nechcú byť sami a túžia niekam patriť.
No autorka svojim postavám happy end nedopraje a „svet plný príležitostí“ sa pred nimi uzatvára. Zachytáva ich v situácii, keď zo svojich snov a ilúzií vytriezvejú a zostáva im len frustrácia z nenaplnených očakávaní. Zároveň začínajú prekračovať iné hranice, ako by chceli. Dopúšťajú sa skutkov, ktorých sa nikdy dopustiť neplánovali. Opúšťajú svojich blízkych, klamú im a podvádzajú ich, stávajú sa zlodejmi a nepatria už nikam. Podobne sú na tom aj postavy z druhej skupiny, tí, ktorí zostali „doma“, ktorých zradili a ponechali napospas samote – Marisiina mama Nina a jej bývalý priateľ, Belgičan Marc.
Jednotlivé monológy postáv románu sa majú navzájom dopĺňať, nutkavo opätovne sprítomňovať jednotlivé situácie, aby ich prevrstvili a prehĺbili. Pôvodný zámer autorky rozprávanie diferencovať však nevychádza. Jej postavy rozprávajú unifikovaným monotónnym hlasom, ktorý vlastne patrí autorskému rozprávačovi s veľmi dobre rekonštruovateľným zážitkovým svetom. Mnohohlasnosť románu sa tak mení na neúčelný ornament a pôvodne silné príbehy zbytočne uhládza až manieristickým štýlom.
Je to škoda, pretože Žuchová je autorka s neobyčajnou vnímavosťou voči svetu, ako to napokon dokazuje aj jej publicistika. A vo svojich prózach má odvahu netendenčne tematizovať sociálne aspekty súčasnosti a vyhľadávať neokázalé príbehy, ktoré aktuálna próza doteraz ponechávala na periférii svojho záujmu.
Svetlana Žuchová: Zlodeji a svedkovia. Bratislava: Marenčin PT, 2011
