Rushdie: Satanské verše by dnes zrejme nevyšli

Dlhoočakávaná kniha Pamäti spisovateľa Salmana Rushdieho sa v týchto dňoch dostala do predaja. Britský románopisec indického pôvodu v knihe opisuje obdobie, počas ktorého sa musel skrývať kvôli fatve (nábožensko-právnemu prikázaniu), ktorou ho iránsky revolučný vodca ajatolláh Rúholláh Chomejní v roku 1989 odsúdil na smrť.

19.09.2012 16:00
Olivia Wilde a Salman Rushdie Foto:
Herečka Olivia Wilde pózuje po boku slávneho spisovateľa Salmana Rushdieho.
debata

Kniha vychádza v čase búrlivých protestov v moslimskom svete proti nezávislému nízkorozpočtovému filmu nakrútenému v USA, ktorý znevažuje proroka Mohameda. Rushdiemu sa stále vyhrážajú smrťou za jeho knihu Satanské verše (1988), ktorá je tiež mnohým moslimom tŕňom v oku pre jej kontroverzné zobrazenie Proroka a jeho najbližších.

Súčasný iránsky najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí potvrdil fatvu svojho predchodcu Chomejního a nadácia dohliadajúca na jej vyplnenie v nedeľu zvýšila odmenu za Rushdieho hlavu na 3,3 milióna dolárov (asi 2,5 milióna eur).

„Vydať dnes knihu kritickú k islamu by bolo komplikované,“ povedal Rushdie BBC. Spisovateľ si myslí, že ak by Satanské verše napísal teraz, nevydali by mu ich, pretože svetu vládne atmosféra strachu a nervozity. Podľa Rushdieho by vydavatelia mali byť odvážnejší. „Jediný spôsob, ako žiť v slobodnej spoločnosti, je ten, keď cítite, že máte právo hovoriť a konať. Ak sa pozriete na spôsob, ktorým náboženskí extrémisti napádajú slobodu prejavu, zistíte, že vždy obviňujú ľudí z rovnakých vecí – z rúhania, kacírstva, urážky, hriechu,“ povedal Rushdie s tým, že extrémisti používajú obvinenia patriace do stredoveku.

Spisovateľ sa vyjadril aj ku kontroverznej americkej snímke. „Vždy som tvrdil, že to, čo sa stalo mne, je iba prológom a podobných prípadov bude oveľa, oveľa viac,“ povedal. Samotný film označil za „celkom jasne mizerný, nekvalitný a zlovoľný“. Podľa neho to však nie je dôvodom na vyvolávanie chaosu a vraždenia.

Rushdieho dielo vychádza pod názvom Joseph Anton: Pamäti, ktorý obsahuje jeho pseudonym z doby ukrývania. Kniha, ktorá má 663 strán, sa začína v okamihu, keď sa autor telefonicky dozvedel, že naňho Chomejní uvalil trest smrti.

V pamätiach píše, ako sa v priebehu deviatich rokov skrývania stále presúval z miesta na miesto, ako trpel, ako sa snažil naďalej angažovať vo svete literatúry, čím sa z neho stala medzinárodná celebrita, aj ako sledoval vraždy svojich kolegov, ktorých zabili moslimskí fanatici. „Som umlčaný a uväznený,“ spomína Rushdie v knihe. „Nemôžem ani hovoriť. Chcem si kopať loptu v parku so svojím synom. Obyčajný, banálny život: môj sen.“

V pamätiach Rushdie spomína aj na dve zo svojich štyroch manželstiev, ktoré dobu skrývania neprežili a na budovanie vrelého vzťahu so svojimi bezpečnostnými dozorcami. Tí vraj všemožne obchádzali striktné pravidlá dozoru, aby sa nezbláznil. Pašovali ho napríklad do kina, ale ho aj vo vreci pre zomrelých viezli do nemocnice, keď ho rozboleli zuby.

debata chyba