O prestížnej cene pre pôvodnú slovenskú prózu – od tohto ročníka aj pre prózu v inom ako slovenskom jazyku, ktorú napísal občan Slovenska – rozhodovali prekladateľ Tomasz Grabiński, literárna vedkyňa Gabriela Magová, literárny vedec Vladimír Petrík, básnik a literárny kritik Michal Rehúš a básnik Ivan Štrpka. Tento rok vyberali spomedzi 139 próz.
"Konečne sa niekto na dnešnom Slovensku prežehnal sám nad sebou, aj keď so značnou dávkou odstupu, otrávenosti až sarkastickej znudenosti nad tým, čo ako možnosť pre život absorbuje človek našej súčasnosti. Aj v tejto knihe je Balla realista, ktorý sa neusmieva. Je jedným z mála autorov, ktorí dôsledne majú štýl,“ povedal o próze V mene otca Ivan Štrpka.
Podľa Gabriely Magovej sa "Ballov text vynímal aj medzi na prvý pohľad ambicióznejšími prózami tým, že je dokonale zvládnutý po všetkých stránkach.“
Balla sa medzi desiatich finalistov Anasoft litery dostal tento rok už druhýkrát. V roku 2006 "porazila“ jeho prózu De la Cruz zbierka poviedok Čarovný papagáj Pavla Vilikovského. Balla sa však na nepriazeň porotcov sťažovať nemôže. Hneď jeho prvotina Leptokaria (1996) získala Cenu Ivana Kraska.
Balla je víťazom súťaží Poviedka, Jašíkove Kysuce a iných. Od objavenia sa na literárnej scéne zaujal prepracovaným, takmer autisticky zameraným štýlom, ktorým sugestívne s nezvyčajne jemne nuansovaným videním zaznamenáva neveselú realitu sveta. Doteraz vydal osem prozaických kníh, najčerstvejšie sú zbierka poviedok Cudzí (2008) a víťazný román V mene otca.
Anasoft litera a jej laureáti
- Pavel Vilikovský (2006)
- Marek Vadas (2007)
- Milan Zelinka (2008)
- Alta Vášová (2009)
- Stanislav Rakús (2010)
- Monika Kompaníková (2011)
Prestížna slovenská literárna cena sa udeľuje každoročne za najlepšiu prozaickú knihu vydanú v uplynulom roku
