V záverečnom poďakovaní Alessandro Baricco priznáva, že keď Ábela písal, mal na stole veľa kníh na túto tému, ktoré si poctivo preštudoval a z ktorých čerpal. Boli to napríklad Dejiny amerických Indiánov, Cesta po tajuplnom Západe, Olovo, strelný prach a krv – násilie v dejinách Západu a ďalšie podobné tituly.
Autor sa zrejme na začiatku písania zamýšľal nad dejinami ľudstva, nad zmyslom zbraní a streľby, ktorá vývoj civilizácie stále sprevádza. Na takúto tému ale človek s vlastnými pocitmi a názormi nevystačí, potrebuje poznať reálie. Na písanie tohto diela sa teda Baricco poriadne pripravoval, bolo to asi náročné a teda – ani čítanie knihy nie je ľahké. Ábel je však krásny, zvláštny až mystický a poučný.
Cítiť, že Baricco ho písal zo znepokojenia aj z obdivu k vývoju ľudskej civilizácie. Lepšie vnímať text pomôže čitateľovi dávkovanie po kapitolkách, ktoré majú orientujúce názvy. Stoja za odcitovanie: Pocítim chvenie a strieľam, Boli tam pravdaže aj divosi, Moju matku obesia prvého mája v Yube, Hoci sme práve čítali Platóna, Tie bezsenné noci ma mučili atď.
Už z uvedeného vidno, že príbeh je viac než baladický. Je aj rituálny – každý názov kapitoly je vlastne zopakovaním prvej vety, čo pridáva slovám na váhe. Baricco stvárňuje všetko, čo sa v živote človeka vyskytuje, ale vykresľuje to v podmienkach veľkej rivality a sústavného boja.
Ten neutíchne ani v rodine, vyostruje všetky city a vzťahy. Hodnoty sú trocha nezvyklé – pri výchove Ábela má napríklad veľký význam streľba. Streľba je vôbec v centre pozornosti.
Čítajte viac Knihy lacnejšie nebudú, hovoria vydavatelia
Bez zbraní to nejde
Dej sa odohráva najmä v prírode. Vlní sa tam tráva, je tam ticho až velebný pokoj. Mier trvá len dovtedy, kým sa neobjaví človek, ktorý si všetko chce hneď podmaniť. Potom sa už strieľa v každej idylke, ľudia sú divokí, aj banálne spory riešia pomocou zbrane.
Zbrane sa vyťahujú, keď ide o obživu, získavanie územia, alebo len tak, aby sa v súťaži ukázalo, kto lepšie strieľa. Z Bariccovho textu niekedy až mrazí, najmä, ak si človek uvedomí, že mnohí ľudia stále milujú zbrane. Zatiaľ to bez zbraní nejde. Prečo je to tak, znie otázka v podtexte. Kniha však nie je iba o tom, prináša veľa príbehov na rôzne témy.
Hlavný hrdina je šikovný pištoľník Ábel, ktorý vie strieľať na všetky spôsoby a ovláda dokonca manéver, ako vystreliť z dvoch zbraní naraz a trafiť dva ciele. Volá sa to Mystik. Strieľa teda jeden človek, strely sa križujú a zasahujú ciele celkom neočakávane. Mimoriadny strelec z knihy Mystik dokonale ovláda, však ho to naučili doma a všetci sa ho boja.
Jeho život je viazaný na zbrane, a tak sa často ocitá vo vyhrotených situáciách, kde sa používajú alebo sú aspoň pripravené na útok. Nie sú však prvoplánovo surové, lebo Baricco píše o drastických súbojoch a vôbec o vtedajšom živote elegantne, s noblesou až nežne. Práve touto paradoxnosťou dosahuje zvláštny účinok.
Postavy sú často až rozprávkové, príbehy baladické. Autor zavedie čitateľa napríklad do hlbokých hôr, kde žije bruja, čiže čarodejnica, alebo ho nechá zmáčať hustým vlažným dažďom. Pôsobivo opíše aj scénu, keď sa z chlapca stane muž. Nie je to však sexuálny zážitok, skúsi niečo dôležitejšie: spozná strach a premôže ho.
Dej knihy nie je plynulý, odvíja sa ako krivoľaká cesta, zapadne do priekopy, odbočí, mizne v bludiskách skál či stromov, aby sa znova vynoril na slnkom zaliatej rovine. Kto má rád Alessandra Baricca, vie si to predstaviť a pri čítaní si ho opäť vychutná (s trochou trpezlivosti). V podstate je to príbeh o rodine, ktorá však nie je vôbec tuctová.
Čítajte viac Bez Putinovej čižmy - nová literárna cena pre autorov píšucich v ruštine kdekoľvek na svete
Majú dejiny logiku?
Alessandro Baricco sa narodil v Turíne (1958) a patrí medzi najznámejších talianskych spisovateľov. Venuje sa literatúre, filozofii a hudbe, čo cítiť aj v tejto knihe. Mnohí ho poznajú aj vďaka filmu podľa jeho knihy Tisícdevätsto o geniálnom pianistovi, ktorý sa narodil na lodi a nikdy nevyšiel na pevninu.
Veľký čitateľský ohlas mala v 90. rokoch kniha Hodváb o láske obchodníka a japonskej dievčiny, v ktorej sa veľa nerozpráva, dialógy absentujú. Práve tie nepopísané pocity, ktoré text aj tak obsahuje, sú silnou stránkou tohto autora.
Metódu nevysloveného, a predsa prítomného používa aj v novej knihe Ábel. Na Bariccovom prejave je pôsobivá snaha prehĺbiť históriu o farby a vône a rukolapne skúmať, čo je človek vlastne zač. Jeho príbehy sú neobyčajné až mystické. Upozorňujú, že nie všetko v dejinách má logiku a racionálny základ, že na príbehu ľudstva sa podieľa aj záhada, inštinkty, dokonca až zázraky.
Tak je to aj v príbehu o Ábelovi. Baricco napísal text veľmi živočíšny a zároveň inteligentný. Zasahuje rozum i cit, ako keby pracoval metódou Mystik, ale v celkom inej oblasti. Aj v literatúre sú dobrí strelci, a tých treba stále viac.
