Foto: Atlantis
Duteurtre nebol do slovenčiny zatiaľ preložený a je to škoda. Jeho útlejšie romány, ktoré sú vždy variáciou na rôzne spoločenské fenomény, sú napísané s britkou iróniou až ostrou satirou, často na hranici reality, s originálnou imagináciou. Pochvalné slová mu neraz adresovali jeho priatelia Milan Kundera a Michel Houellebecq. Hoci Duteurtre písal útlejšie romány, nie „veľké“ diela, spolu vytvárajú ucelený celok – a ten možno nazvať veľkým a ojedinelým.
Román En Marche! (Napred!) publikovaný v roku 2018 a situovaný do vymyslenej krajiny Rugénia bol vo veľkej miere inšpirovaný Slovenskom, ktoré autora šokovalo vierou v reformy, trhovú ideológiu, trh bez prívlastkov. O to väčšia škoda, že sa ľuďom krajiny, kde sa doteraz verí rôznym ideologickým báchorkám, ktoré nás majú zbaviť navždy všetkých útrap a priviesť na cestu večnej prosperity a spravodlivosti, nedostal do rúk. Do češtiny síce Duteurtra často prekladajú, ale, ako spisovateľ prezradil na knižnom festivale v Prahe v roku 2021, mal jeden rest: nečítal (ktovie, či sa mu to podarilo dohnať) azda základné dielo modernej českej literatúry – Osudy dobrého vojaka Švejka.
Skvelý román napísaný britkým jazykom má predsa len jednu veľkú chybu: autor ho uťal niekde v polovici, pokojne mohol dej rozvíjať ďalej. Žiadalo sa
Čítajte viac Kniha týždňa: Pišťankov Pán Hronu bol výsmechom doby. Vyšiel až po rokoch vďaka rukopisu v listoch
Oheň na streche
V Termináli ráje Duteurtre rozpráva príbeh riaditeľa Výboru pre občianske slobody Simona Larocha. Ten je pozvaný do rozhlasu, aby vyvážene komentoval nový manifest proti pornografii (zneužívaniu žien) hnutia „My akoto ženy!“ („My jakožto ženy!“). V družnom rozhovore pred natáčaním s „triezvou“ novinárkou Daisy (čo nemožno povedať o oportunistickej zástupkyni šéfredaktora, samotnému šéfredaktorovi i majiteľovi, ktorým sú módne ideologické výstrelky „ukradnuté“, ide im vždy iba o čo najväčší počet spokojných klientov), mimochodom, vyhlási: „Práva žien! Práva gejov! Mám po krk týchto aktivistov, ktorí vedú dávno vyhraté bitky.“ Daisy, ktorá ako Simon bola v mladosti tiež typická francúzska ľavičiarka (on trockista, ona maoistka), bonmot (zjavne inšpirovaný Kunderovým Žertom) pobaví. Lenže niekto si ich súkromnú konverzáciu nahral a pasáž vytrhnutá z kontextu začne rýchlosťou blesku kolovať na internete (samotný rozhovor v rádiu už nikoho nezaujíma).
Oheň je na streche: spustí sa lavína odsúdenia, nadávok, lynčovanie – brániť sa nemá cenu. Pred pracoviskom ho čakajú demonštranti, ktorí sa liepajú a pľujú na jeho auto; ani na chate na vidieku neunikne zlovestným poznámkam. Doma ho pranierujú manželka i syn, no len dovtedy, kým nepohrozí rezignáciou, čo by pre nich znamenalo pád na spoločenskom rebríčku.
Čítajte viac Kniha týždňa: Sloboda ako výzva alebo prečo treba brániť demokraciu
Keď je peklo raj
Záchranné lano mu spúšťa globálna porucha internetu. Najprv sa do mailov vracajú už zmazané správy, ktoré však nie sú nikdy v digitálnom svete úplne zmazané, následne esemesky a na monitoroch sa objavujú všetky navštívené stránky, aj tie chúlostivé. O pikantnosti nie je núdza. Čo je viac: právo na súkromie alebo právo verejnosti vedieť o každom všetko? Samozrejme, bojovníci proti pornografii sú za odhalenia človeka a jeho hriechov až na dreň.
Ako skončí Simon? Dostane sa do raja alebo do pekla? Do pekla. Má šťastie! Peklo je vlastne raj, je to svet v druhej polovici 20. storočia pred globalizáciou a digitalizáciou, kdežto raj je náš ultramoderný svet.
Terminál ráje je skvelý román napísaný britkým jazykom, no jednu veľkú chybu predsa len má: autor ho uťal niekde v polovici, pokojne mohol dej rozvíjať ďalej. Žiadalo sa. Nepodľahol práve Duteurtre príliš modernému netrpezlivému svetu, ktorý vyžaduje od spisovateľa chrliť každý druhý rok nový román?
Čítajte viac Kniha týždňa: Prešľapovanie na mieste. Román z novinárskeho prostredia Dedo Lužko
