Dvaja šikanovaní tínedžeri našli útočisko jeden v druhom. Naozaj sa svet delí na utláčateľov a tých, čo im to dovolia?

Škuľavec a Kodžimová

Hlavným hrdinom príbehu je bezmenný 14-ročný chlapec, ktorého pre jeho menší zdravotný hendikep prezývajú Škuľavec. Žije so svojou nevlastnou matkou, s ktorou má napodiv veľmi dobrý vzťah, no otca takmer nestretáva, pretože je stále preč.

Najväčšiu úzkosť mu však spôsobuje situácia v škole. Partia okolo Ninomiju, atraktívneho športovca so skvelými akademickými výsledkami, mu nedá pokoj. Vysmievajú sa mu, uštedrujú mu kopance, po ktorých okrem bolesti nezostávajú žiadne stopy, a navyše ho nútia robiť rôzne ponižujúce úkony. On to mlčky trpí, nesťažuje sa, nežaluje. No celkom pochopiteľne ho to trápi.

Jedného dňa si v lavici nájde lístok od neznámeho adresáta. Spozornie, okamžite začne podozrievať ninomijovcov, že ide o jeden z ich nevyspytateľných žartíkov. Neskôr ale zistí, že sa mýlil. To sa len jeho spolužiačka Kodžimová pokúša nadviazať konverzáciu. Aj ona musí čeliť opakujúcim sa útokom zo strany spolužiakov, ktorí jej nevedia odpustiť, že chodí neupravená, špinavá a v pokrčenom oblečení.

Prvotná ostražitosť postupne opadne, a hoci medzi nimi ešte stále panuje akýsi odstup, začnú sa jeden druhému zdôverovať s dovtedy nevyslovenými myšlienkami. Z listov od Kodžimovej sa stáva dôležitý bod, o ktorý sa protagonista románu môže v časoch beznádeje oprieť.

Čítajte viac Recenzia: Ženskosť v ponurých farbách

Posvätnosť znášania útlaku

Kniha je napísaná jednoduchým štýlom, ktorému by sa dali vyčítať nejaké tie drobnosti, no predsa len ide o pútavé a svižné čítanie, v ktorom sa kde-tu mihne aj nejaká symbolika. Hlavný hrdina nemá ako postava veľa rozmerov a zdá sa, akoby celú jeho osobnosť tvorilo trápenie, ktorým prechádza.

V tomto smere môže – hoci ide o úplne odlišný žáner – pripomínať Bellu zo Súmraku, ktorá tiež nemala žiadne záujmy či koníčky, všetko v jej živote sa točilo len okolo Edwarda. Nevieme, čo Škuľavca baví, čo sa mu páči, o čom sníva, po čom túži.

Pre Kawakamiovej protagonistu je existencia bludiskom, v ktorom sa nevie zorientovať natoľko, aby z neho dokázal nájsť cestu von. Zdá sa, akoby z neho útrapy vysali energiu, obáva sa dúfať v čosi lepšie a vopred podkopáva akékoľvek nádeje.

Áno, jedného dňa sa škola skončí, ale kto mu vie zaručiť, že sa zbaví bremena svojej inakosti? Samota, odcudzenie a túžba po prijatí sú silnými motívmi románu, ktorými sa autorka prihovára najmä dospievajúcej generácii.

Rozvíjajúce sa priateľstvo s Kodžimovou chlapcovi neposkytuje len možnosť vyrozprávať sa a pocit, že v tom nie je sám. Jeho nová kamarátka mu ponúka iný pohľad na ich situáciu, ktorý je vo svojej podstate fascinujúci.

Kým jeho škuľavosť je niečo, čo nedokáže ovplyvniť, jej odlišnosť vychádza z vedomého rozhodnutia. Chce tým vzdať hold otcovi, ktorého si hlboko váži, no už sa s ním takmer nevída, pretože sa s jej mamou rozviedli. Šikanovanie jej síce ubližuje, ale nehodlá kvôli nemu zmeniť nič zo svojich spôsobov. To, že sa útokom spolužiakov ani jeden z nich nevzpiera, považuje za čosi takmer vznešené, posvätné.

Čítajte viac Alessandro Baricco si vzal na mušku strelcov. Jeho nová kniha pripomína Bibliu

Ako funguje skutočný svet

V istom bode naruší relatívne jednotné plynutie deja úsek akoby vystrihnutý z Dostojevského. Ide o nečakané stretnutie hlavného hrdinu s Momosem, jedným z ninomijovcov. Už v začiatkoch autorka naznačila, že ide o tajomnú, ťažko čitateľnú postavu, ktorej myšlienky a úmysly sú pre Škuľavca záhadou.

Počas ich vzájomnej, priam filozofickej konfrontácie však vypláva na povrch, ako zmýšľa, v jeho prekvapujúco cynickom svetonázore sa mieša existencializmus s nihilizmom. Momoseho postrehy a úvahy chlapca desia, nedokáže sa vyrovnať s tým, že voči nemu necíti žiadnu empatiu. Ešte viac ho šokuje, keď mu Momose vysvetlí, že ho nešikanujú kvôli škúleniu, ale preto, že im to jednoducho dovolí.

Pred protagonistom sa zrazu vynára desivá vidina toho, ako funguje skutočný svet. Školské prostredie, ktoré ho dovtedy sužovalo, je možno len ľahkým odvarom toho, čo ho ešte čaká. Naozaj sa spoločnosť delí na tých, ktorí utláčajú, a tých, ktorí im to umožnia?

Záverečné pasáže románu ponúkajú čitateľovi viacero pozoruhodných podnetov na zamyslenie. Ako naložiť s tým, čo nás robí inými? Je hanba snažiť sa zapadnúť? Stratíme kúsok zo seba, ak sa čo i len trochu prispôsobíme? Príbeh z pera Mieko Kawakamiovej sa na danú problematiku pozerá prostredníctvom viacerých pohľadov, dáva priestor na polemiku.

Nepochybne ide o individuálnu záležitosť, no človek by v každom prípade nemal zachádzať do krajností. To, do akej miery nechá danú odlišnosť ovládať svoj život, vie v istom rozsahu sám ovplyvniť. Najpodstatnejšie je, ako k nej sám pristupuje – od toho sa následne odvíja aj nevyhnutné vytýčenie hraníc – aby všetci Ninomijovia a Momoseovia vedeli, kde je ich miesto.