„Generácia našich rodičov a starých rodičov je možno jedna z posledných, ktorá si ich pamätá. Rozprávky sa niekedy prenášali z generácie na generáciu ústne, avšak dnes už ľudia nesedia pri peci a nerozprávajú si príhody ako kedysi,“ vysvetľuje predseda združenia Peter Štefaňák.
Pre projekt sa nadchlo niekoľko mladých nadšencov, ktorí si rozdelili jednotlivé regióny Slovenska obývané Rusínmi a vydali sa za nimi s diktafónom v ruke. Peter Štefaňák však zdôrazňuje, že vôbec nejde o jednoduchú prácu: „Celý proces je veľmi zložitý. Niektorí ľudia si už nič nepamätajú, iní si na rozprávky spomínajú iba útržkovito. Stretávame sa aj s nedôverčivosťou a ostychom.“ Rozdiely vo vnímaní badať aj medzi jednotlivými generáciami či regiónmi. „Zaujíma nás aj sociologický aspekt. Na tú istú rozprávku sa pýtame deda i vnuka. Veľa záleží aj na oblasti, z ktorej pochádzajú. Niekde nám príbeh povedia obaja, inde ani jeden. Vo všeobecnosti však možno povedať, že mladí už rusínske rozprávky nepoznajú.“
Zberateľom kultúrneho bohatstva sa od minulého roka podarilo zozbierať niekoľko desiatok rozprávok. V decembri chcú tie najkrajšie vydať ako audionahrávky na CD. Narozprávať by ich mali herci Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove, ktoré sa dlhé roky snaží o rozvoj kultúrneho života Rusínov. Prvá kniha rozprávok by mohla uzrieť svetlo sveta koncom budúceho roka alebo ešte o rok neskôr v závislosti od stavu výskumu a množstva finančných prostriedkov. Autori myšlienky do budúcnosti sľubujú jej verziu nielen v rusínskom, ale aj slovenskom a anglickom jazyku.
Rusíni sú podľa minuloročného sčítania obyvateľstva aj napriek silnej asimilácii treťou najpočetnejšou menšinou na Slovensku. K rusínskej národnosti sa prihlásilo viac ako 33-tisíc ľudí, k rusínčine ako k materinskému jazyku ešte o 20-tisíc viac.„Mnohí ľudia majú stále záujem vychovávať svoje deti v rusínskom jazyku a rozprávka je niečo, čo deti už odmalička formuje a vyvíja ich fantáziu. Často sme od rodičov počúvali, že by chceli svojim deťom čítať pred spaním rozprávky v ich rodnom jazyku, preto sme sa rozhodli tento projekt zrealizovať,“ dodal Peter Štefaňák. Podobná iniciatíva síce vznikla už aj v minulosti, ale vzhľadom na politický režim, ktorý neuznával Rusínov ako samostatnú menšinu, boli rozprávky vydané ako ukrajinské.
