Foto: Slovart
Boh aj votrelec
Poetický názov románu vychádza zo starej čínskej viery, že ak Mesačný starec potajomky zviaže červeným vláknom dvom ľuďom nohy, patria už navždy k sebe. V príbehu Eleny Hidvéghyovej-Yung je tento starec (obrazne) prítomný od prvej po poslednú stránku a vždy na seba berie inú podobu – tak ako láska má veľa rôznych verzií. Mesačný starec jej totiž zviazal nohy s čínskym mužom vláknom takým pevným, o akom mnohí netušia, že vôbec existuje. Od sladkej romantiky to má však ďaleko.
Sila „Mesačného starca“ je v čistote a hĺbke tohto životného príbehu
Autorka v knihe Mesačný starec mi zviazal nohy s čínskym mužom (vydal Slovart) vychádza zo svojich denníkových zápiskov z 90. rokov, keď v ďalekej Číne študovala, spoznávala krajinu a stretla svojho osudového muža. K intímnym záznamom pridáva rovnako otvorené komentáre a postrehy s odstupom času. Jej kniha je tak autentickým obrazom zrodu jednej veľkej lásky, so všetkou eufóriou mladosti, ale aj s mnohými peripetiami a pochybnosťami, plná osobného hľadania, dozrievania a hlbokých úvah o podstate vzťahov.
Raz vidí vo svojom vyvolenom boha, no na dvadsiatich štvorcových metroch v jednej spoločnej internátnej izbe sa z neho stáva votrelec útočiaci na jej súkromie
Nie, nebola to „láska ako z románu“, veď od ich prvého stretnutia čakali štyri roky, kým boli obaja pripravení spojiť svoje životy. Elena Hidvéghyová-Yung je až šokujúco úprimná a otvorená – raz vidí vo svojom vyvolenom boha, no na dvadsiatich štvorcových metroch v jednej spoločnej internátnej izbe sa z neho stáva votrelec útočiaci na jej súkromie! Ako je to možné? Čo je to za muža, tento Tieniu, ktorého meno v preklade znamená Železný býk? A čo je to za ženu, ktorá hľadá šťastie tisícky kilometrov od domu, a predsa sa túži vrátiť?
Čítajte viac Kniha týždňa: Kaviareň bez mena
Uverili v seba
Elena Hidvéghyová-Yung je žena plná paradoxov a vo svojej autobiografickej knihe to nijako neskrýva. . Tieto paradoxy však sama odhaľuje ako domnelé, nie skutočné. Ako sama v denníkoch priznáva, nemá v sebe pud samičky, ktorá túži v prvom rade po potomstve – a vychovala tri milované dcéry. Nikdy by neprijala, aby ju muž takto degradoval – a predsa si ho vyberá s vedomím, že bude ich budúcej rodine oporou. Spáva s bibliou na nočnom stolíku, so vzdialeným cudzincom – pretože mu verí – a aj on jej.
Ako kresťanka hľadá splynutie duší, no nijako sa nevyhýba ani telesnému splynutiu, hoci aj v parku – keď sa čas naplní. Túži s mužom súznieť ako duch – duša – telo a predsa, keď sa ich bytosti celkom prestúpia, po očku hľadá únik späť do svojej samoty. Je ochotná celkom sa odovzdať, no požaduje, aby zostala zachovaná vo svojej celistvosti. Áno, až do takých hĺbok siaha jej vzťah – s mužom, so sebou, so svetom aj s Bohom. Pretože Elena Hidvéghyová-Yung je náročná, v žiadnom prípade sa nechce uspokojiť s málom. „Lebo človek sám je zodpovedný za všetky dary, ktoré mu boli zverené do opatery. Predovšetkým dar seba samého – vlastnej jedinečnosti. Žiť, a nie živoriť.“
Čítajte viac Svieži vzduch s novou knihou: 15 tipov Pravdy na mesiac marec
Sila „Mesačného starca“ je v čistote a hĺbke tohto životného príbehu. V úprimnosti, s akou autorka odkrýva všetky svoje pochybnosti, túžby a, áno, je ochotná ukázať aj svoju menej lichotivú tvár. Ktovie, ako by asi vyzerala „verzia z druhej strany“, v ktorej by čínsky manžel opísal stretnutie so Slovenkou. Verím, že by sme mu porozumeli, lebo ich dvoch spolu „zviazali“ všeľudské hodnoty a princípy (ale aj vzájomná fyzická príťažlivosť, pravdaže).
Autorkine nároky vrhajú ostré svetlo aj na naše vlastné vzťahy
Autorkine nároky však chtiac-nechtiac vrhajú ostré svetlo aj na naše vlastné vzťahy a nútia čitateľa, aby na ne namieril nemilosrdne silný reflektor. Ako často a ako hlboko sa zamýšľame nad vzťahmi, aké si vytvárame? Ako si ceníme jeden druhého a seba samých? Otázok je veľa – a keď si na ne úprimne odpovieme, možno dovidíme až na druhý koniec Zeme.
