Znamená staroba koniec nádejí? A ako sa dá vyrovnať so stratou spriaznenej duše, s ktorou človek prežil celý život?

Reinkarnovaný slimák

Staré baby v lese sú zbierkou pätnástich poviedok, rozdelených do troch častí. Prvá a posledná sú zamerané na manželský pár Nell a Tiga, stredný úsek knihy tvorí pestrá zmes rôznych, na seba nenadväzujúcich príbehov.

Ako to už v tomto žánri niekedy býva, jednotlivým poviedkam občas chýba údernosť – len zopár z nich sa čitateľovi zapíše hlbšie pod kožu, na väčšinu z nich po odložení knihy pravdepodobne zabudne.

Kým poviedky o Nell a Tigovi majú skôr všednejší charakter, zvyšné sú o čosi nápaditejšie, hoci to nevyhnutne neplatí o všetkých. Prítomné sú témy typické pre Atwoodovú, ako je feminizmus či politická klíma, miestami sa objavujú aj zmienky o období pandémie.

Čítajte viac Margaret Atwoodová, autorka Príbehu služobníčky, má 85 rokov

V Rozhovore s mŕtvym sa autorka prostredníctvom média zhovára so spisovateľom Georgeom Orwellom. Ide o hravý spôsob, ako sa prostredníctvom prúdu imaginácie, faktických poznatkov a subjektívnych dojmov spojiť s umelcom, ktorý už síce nežije, no dielo, ktoré po sebe zanechal, ho pevne zakonzervovalo v čase.

Podobný princíp uplatňuje Atwoodová aj pri rozjímaní nad tragickým príbehom Hypatie zo starovekej Alexandrie – namiesto formy rozhovoru využíva prvú osobu a nastavuje pritom zrkadlo patriarchálnej spoločnosti a jej zločinom voči ženám, ktoré pretrvávajú od antiky až po súčasnosť.

"Stálo to za to? Môj život. Život, ktorý som si vybrala. Bola by som šťastnejšia, keby som nikdy nebola uznávanou verejnou postavou, keby som nasledovala štandardnú cestu určenú vtedy ženám – vydať sa, mať deti?

Odpoveď nepoznám, môžem len povedať, že keď sa raz niekto rozhodne pre konkrétnu vec, vylučujú sa tým ostatné alternatívy. Pravdepodobne by som neskončila ako mäsiarsky produkt, ale človek nikdy nevie. Mnohé málo známe ženy boli utrápené na smrť len preto, že existovali."

Silný dojem zanecháva aj poviedka o živote s výstrednou mamou Moja zlá matka či dystopické sci-fi Humbuk, ktoré však čitateľovi neponúka práve uspokojivé vyústenie – ide len o stručný náhľad do sveta budúcnosti, v ktorom je ľudské množenie pod prísnou kontrolou. Čímsi vzdialene pripomína genetický program Bene Gesseritu zo série Duna Franka Herberta.

Ďalšia z poviedok je zasa akousi variáciou na najslávnejšie dielo Franza Kafku – v tomto prípade však ide o metamorfózu duše, keď sa do nič netušiacej ženy náhle reinkarnuje slimák. Ide o najpôsobivejší príbeh v knihe, ktorý je zaujímavý najmä svojím filozofickým rozmerom.

„Ale nie je všetko len smutné. Môže to byť aj naopak. Slimáky vo svojich telách nemôžu vidieť hviezdy, no cez tieto zapožičané oči ich teraz vidím. Hviezdy sú úžasné. Možno si ich budem pamätať, keď budem znovu slimákom, ak ešte niekedy budem mať tú česť.“

Čítajte viac Recenzia: Margaret Atwoodová pripomína, aby sme nezabúdali na to, kým sme

Vyrovnávanie sa so stratou spriaznenej duše

Tematicky sa autorka často venuje obdobiu starnutia, no hoci príbehmi preniká pocit melanchólie, jednotlivé postavy sú farbisté a živé. Nell a Tig, ústredná dvojica knihy, čitateľovi buď prirastie k srdcu, alebo mu je viac-menej ukradnutá.

Vytvoriť si k nim vzťah nie je úplne jednoduché, pretože poviedkam z ich života chýba šmrnc a občas aj pointa. Predsa len však ide o svojím spôsobom pozoruhodný prierez celoživotným partnerstvom dvoch ľudí, ktorí sa milovali až do úplného konca.

Posledný úsek knihy sleduje, ako sa Nell vyrovnáva so životom bez Tiga. Autorka tu vychádza z vlastnej skúsenosti – Staré baby v lese venovala svojmu partnerovi Graemovi Gibsonovi, ktorý zomrel v roku 2019.

Zaujímavé je napríklad pozorovanie návratu k stravovacím zvykom z mladosti v Škatuľke z dreva. "Nell sa oprie o kuchynskú linku a otvorí knihu. Začíta sa, kým dojedá to, čo zostalo na večeru: kúsok syra, nejaký zvyšok polievky ohriatej v mikrovlnke a pečený exemplár z múky, mal to byť croissant, nakrájaný na kúsky a opečený v toastovači.

Je to ako za študentských čias: rovnaká dezorganizácia, bezradnosť a náhle impulzy nejakých zámerov, rovnaká úzkosť bez dôvodu, rovnaké stravovanie – jedlá bez rozmýšľania a prípravy. Ako ľahko skĺzla späť plus-mínus šesťdesiat rokov: namiesto jedenia sa len tak popása na podozrivých zvyškoch bez akýchkoľvek rituálov."

Zostávajú človeku, ktorému sa kráti čas, ešte nejaké nádeje? Zamýšľa sa nad tým, ako bude vyzerať svet, keď tu už nebude – a zaujíma ho to vôbec? Premieta o svojej mladosti, o kľúčových rozhodnutiach, ktoré ho nasmerovali tam, kde sa nachádza dnes? Udúša sa v ľútosti alebo sa aj naďalej teší z každodenných maličkostí?

A čo cíti, keď príde o svoju spriaznenú dušu, s ktorou prežil desiatky spoločných rokov? To sú otázky, nad ktorými vás zbierka poviedok Staré baby v lese prinúti premýšľať. U niekoho vyvolajú úzkosť, iného môžu, naopak, priviesť k pokoju.