Foto: Vydavateľstvo SPM Media a. s.
Cecília Jílková sa v rozprávaní vracia do detstva na vltavskom nábreží v Prahe a opisuje svoj ďalší život. Jej mamou je spisovateľka Lenka Procházková, otcom Ludvík Vaculík a dedom z maminej strany spisovateľ a scenárista Jan Procházka – autor poviedky Ucho, podľa ktorej vznikol známy trezorový film s Jiřinou Bohdalovou a Radkom Brzobohatým. V publikácii je veľa fotografií z rodinného albumu, takže čitateľ spozná tieto známe postavy českej a slovenskej kultúry ešte dôvernejšie.
Foto: FB Cecílie Jílkovej
Zaujímať ho bude zrejme najmä kontroverzná osobnosť Ludvíka Vaculíka: aký bol doma? Aký bol otec? Ako vychovával svoju jedinú dcéru Cilku? Okrem nej mal spisovateľ ešte štyroch synov. Troch z manželstva so ženou Madlou a jedného, Josefa, zo vzťahu s partnerkou Lenkou Procházkovou. Detí plno, dcéra je však dcéra, bolo to iné a pre drsného Vaculíka oriešok. Navyše obaja rodičia, Lenka aj Ludvík, boli verejne činné osoby, časy boli revolučné, domácnosť a rodina často nemohla byť na prvom mieste. Navyše, ak ich mal spisovateľ dve.
Čítajte viac Spisovateľ Ludvík Vaculík sa narodil pred 95 rokmi
Magnetický Vaculík
Ludvík Vaculík (1926 – 2015) bol nielen autorom manifestu Dvetisíc slov, zakladateľom samizdatovej edície Petlice, ale najmä výborným spisovateľom (Sekyra, Jak se dělá chlapec, Český snář). A bol aj vďačnou literárnou postavou – je zvečnený v mnohých textoch. Písali o ňom literáti, publicisti, historici, politici. Vyjadrovala sa o ňom manželka Madla Vaculíková (s Pavlom Kosatíkom v knihe Já jsem oves), šťavnaté svedectvo zanechala partnerka Lenka Procházková (Smolná kniha) a vyjadrili sa mnohí ďalší.
Foto: ČTK / Vondrouš Roman
Najnovšie teda píše o Vaculíkovi dcéra, dnes už vážená odborníčka na zdravú stravu, terapeutka a úspešná spisovateľka Cecilie Jílková. Niet sa čo čudovať, že toľkí autori o ňom chcú porozprávať! Bol inšpiratívny, imponoval odvahou, charakterom, originalitou, človečenstvom. O obyčajnom písal neobyčajne. Držal sa reality, vedel do nej každého vtiahnuť a ukázať presne, o čo vlastne ide. Bol magicky pôsobivý, ale nazvala by som ho tiež magnetickým realistom, lebo priťahoval svojím výkladom pravdy.
Mala som trochu obavy, že dcéra bude čerpať z toho, čo jej dal život na tácni, čiže zo zážitkov v rodine a v prostredí disidentov a celebrít. Isteže, aj to ma zaujímalo, no bola som zvedavá najmä na to, či osudom vyvolené dieťa (pokiaľ ide o literárne prostredie a možné gény) bude mať čo povedať aj samo za seba. Či odhalí o otcovi niečo neznáme, vyjadrí jeho kontroverznosť a komplikovaný život nejako inak, než sme už čítali, či poznanie posunie. Či dokáže byť taká otvorená ako on.
Čítajte viac Vaculíkových 2 000 slov naštrbilo totalitu
Klobúk dolu!
Dokázala to. Cecílie Jílková sa do svojho osudu obula. Obula sa priamo do tatka. A to s veľkou láskou, s taktom, ale absolútne úprimne. Nič nezatajila, bravúrne opísala svoj komplikovaný vzťah s otcom a jeho fungovanie v rodine, do ktorej si len odskakoval z tej právoplatnej, od manželky Madly. Vaculíkov netuctový spôsob života je všeobecne známy. Mal silu žiť si po svojom, mať dve rodiny naraz a udržať si lásku a rešpekt okolia. Milovali ho aj tí, ktorým, povedzme, ubližoval. Jeho prínos, vklad bol vždy väčší než ujma. Byť s ním bola výhra, byť jeho potomkom bol záväzok. Nič pohodlné, hoci sa o všetkých postaral.
Foto: FB Cecílie Jílkovej
Cecílie sa nad otcom zamýšľa, no najmä približuje chvíle, ktoré s ním strávila. Prísna výchova, asketické prázdniny (bol šetrný), neľútostné pravidlá a disciplína. Darmo napríklad dieťa plakalo, keď ho uložili spať, už sa viac v izbe nezasvietilo. Mal však aj sympatické zásady a prejavy lásky k potomkom, niekedy až živočíšne. Podľa neho mali rodičia svoje deti správne a včas naladiť. Nahého novorodenca si treba priložiť na nahú hruď rodiča a vyludzovať hudobné tóny. Naladí sa na hudbu, ale prejdú aj iné signály.
Absolvovala to aj Cilka, a tak dobre chápe svojho otca, tvrdohlavca s jemným spievajúcim srdcom (najradšej mal ľudovky). Bol to tvrdý chlap, čo vedel stavať chalupu a robiť nábytok, rustikálny intelektuál, veriaci neverec. Žil v bigamii – v láske i v politike. Nevedel sa pretvarovať. Bol ozajstný – ak sa človek riadi skúsenosťou, a nie dogmami, nedá sa presne a natrvalo zaradiť. Pochybuje, prehodnocuje – či už ide o politiku, o lásku, či o vieru. Je vzrušujúce do toho prenikať aj cez Jílkovej text.
V knihe sa s ním – vďaka dcérinmu svedectvu – ocitáme v jeho zrelom veku i na konci života. Cecílie ho príde navštíviť, keď už leží chorý, vysilený, v košieľke (býva zasa u Madly), ale ani vtedy neprejaví slabošskú nehu či sentiment. Kapitola v knihe svedčí o tom, že aj najvýnimočnejší život sa končí obyčajne, ale stále s nepokojom v srdci. Najviac vraj Vaculíka mrzeli nedoriešené veci. Mal 89 a ešte mu bolo málo na to, aby vykonal všetko, čo chcel a resty mu ležali na srdci. Našťastie, Jílková má okrem slávneho otca aj vlastný život. A dokázala o tom napísať úžasný príbeh. Vo svojom románe opísala popri príbuzných mnohých ďalších ľudí, ktorí ovplyvnili jej život.
Čítajte viac Ludvík Vaculík: Jsme v nebi
Padali aj facky
Ona sama mala problémy so závislosťami od alkoholu i drog. Jej dospievanie pripadlo totiž na divoké deväťdesiatky, keď navyše – a vlastne vždy – boli rodičia zaujatí vecami verejnými a literatúrou, keď riešili svoj zvláštny vzťah. Závislosť sa nenápadne votrela do prominentnej rodiny. Cilka holdovala drogám, veľa pila, žila si na vlastnú päsť. Mala však zdravý základ, a tak sa zo zničujúcej situácie dostala. Hoci sú závislosti a spoločenské scestie už dosť literárne otrepané, autorka sa témy zmocnila celkom originálne.
Foto: Profimedia
Rovnako ako námetov, ktoré rozvíja v románe ďalej – materstvo a problém nedonosených detí, vzťahové problémy v manželstve. Je teda v tejto knihe čo čítať a dá sa predpokladať, že to bude zaujímať aj mladých, čo už Pražskú jar či činnosť disidentov berú ako vzdialenú históriu. Však aj Cilka Jílková je mladá (narodila sa v roku 1981 v Prahe) a má široký záber (viď jej terapeutickú činnosť). Otca aj mamu približuje v knihe aj cez funkčné úryvky z ich tvorby, ktoré majú univerzálnu hodnotu a zíde sa ich poznať. Cituje tiež z diela scenáristu Jana Procházku. Vďaka týmto génom sa Jílková venuje tiež písaniu scenárov (napríklad k seriálu Kriminálka Anděl). Zo všetkých predkov je však Vaculík najzaujímavejší a najkontroverznejší, takže s ním ako autorka nemala ľahkú prácu. Tento človek nie je všetkými milovaný – o to je ozajstnejší a o to ťažšie sa o ňom píše. Napokon jej však z textu vyšlo vyznanie: hoci mala na otca neraz ťažké srdce – však po facku nešiel ďaleko – z knihy vyplýva, že mama bola Láska, ale otec tiež.
