Sturmbannführer SS stojí na zasneženej poľane. Vysoký muž vyzerá ako výkričník v tichej bielobe snehu. Kostnatá postava v čiernej uniforme nezapadá do zimného lesa. Kazí okolitú harmóniu, prináša čosi rušivé. Pokoj narúša aj hemženie esesmanov Sonderkommanda 7a a kvílenie zajatcov, ktorí stále dúfajú, že ich zachráni zásah prozreteľnosti či aspoň svetskej spravodlivosti. Nárek, zúfalé výkriky, kliatby i prosby sa odrážajú od ľadových kryštálov obaľujúcich kmene borovíc a smrekov.
Sturmbannführer ľahostajne sleduje, ako sa jeho desať chlapov rozostavuje. Niektorí mieria na zajatcov samopalmi MP 40, ďalší hľadajú najvhodnejšie miesto na popravu, dvaja postávajú obďaleč a držia na remeňoch štvoricu psov. Nemeckí ovčiaci nenarúšajú ticho, sú vycvičení tak, aby robili česť svojmu plemenu. Sedia a sledujú scénu lačnými pohľadmi.
Sturmbannführer má podobný pohľad. Vyžaruje inteligenciu, ale nič viac, nič ľudské, žiadne teplo – na také hlúposti dávno zabudol. Má čistý pohľad, dokonale priezračný, veď čistota je jeho životným krédom. Kvôli nej pred jedenástimi rokmi vstúpil do SS – k jednotkám, ktorých posvätnou úlohou je očistiť nemeckú vznešenosť od všetkého, čo ju kedy pošpinilo.
Aj tu, na lesnú poľanu, priviedli odpad. Teraz stoja neľudia nastúpení pred hlavňami samopalov. Vystrašení, plačúci, hrešiaci či neprirodzene mĺkvi. Sturmbannführer sa však nedá oklamať. Prešiel náročným výcvikom, aby nepodľahol súcitu. Pred ním nestoja ľudia, je to len odpad, veď cíti jeho smrad!
Hŕstka neľudí sa vzopäla, chcela uškodiť nemeckej veci, no škaredo sa prerátali. Až sem, k chotáru Liskovej pri Ružomberku, dolieha dunenie z frontu, ktorý zúri štyridsať kilometrov odtiaľto. Odpadu sa asi zazdalo, že hordy z Východu sú už blízko, že židoboľševíci čoskoro zboria všetko krásne a vznešené, čo západná civilizácia stvorila.
Lenže neprajníci sa prerátali, o ničom ešte nie je rozhodnuté. Vôľa, jedine vôľa určuje, kto vyhrá a kto prehrá, všetko ostatné je druhoradé. Nemecká vôľa, jeho vlastná vôľa sú totiž ako z ocele. Sturmbannführer je fanaticky oddaný germánskej veci a jej vteleniu – vodcovi. Prekoná všetko, každú prekážku a prispeje ku konečnému víťazstvu.
Muž v uniforme urobí zopár krokov. Zblízka sa pozrie do očí smrkajúcemu pätnásťročnému chlapcovi, ktorý sa pomočil od strachu. Sturmbannführer nakloní hlavu. Zhlboka sa nadýchne, vtiahne odér chvejúceho sa tela.
Zápach špiny, dokonalý zápach špiny! pomyslí si.
Nebyť špeciálneho výcviku, dlhoročnej práce na očisťovaní rasy a miest ako Hartheim, Ostland či Auschwitz, azda by sa nechal zmiasť a videl by pred sebou človeka.
Dôstojník vytiahne z puzdra osobný Walther P38, priloží k usoplenej hlave a potiahne spúšť. Ozve sa tiché zapraskanie, no v lese sa hlučne rozlieha. Pištoľou trhne, vyvalí sa trocha dymu. Chlapcovo telo znehybnie, prebehne ním záchvev, kolená sa mu podlomia a zrúti sa do snehu. Znechutený sturmbannführer troma rýchlymi výstrelmi popraví ďalšie tri plačúce larvy.
Ostatní zajatci sa rozkričia. Rozpŕchli by sa, len hlavne samopalov ich držia pekne pohromade. Povstalci stoja, kníšu sa a zavýjajú. Chýba im sebaovládanie, nedotkla sa ich nemecká disciplína, sú na tom ešte horšie než psi (ani raz nezaštekali, aj keď ich rozdráždila vôňa krvi).
Sturmbannführera pochytí spravodlivý hnev. Odpad sa s ním chce hrať na schovávačku? Dobre, prijíma výzvu.
Ukáže na mladé dievča, pamätá si jej meno – Darina Kralovenská. Pomáhala tunajším banditom, rozťahovala stehná partizánom.
Pohybom ruky naznačí esesmanovi Ressovi, čo chce. Ress je chápavý, pozná veliteľove príkazy, nespočetne veľa ráz ich vyplnil. Nikdy nezaváhal, ani teraz.
Zdrapí Darinu za vlasy, nevšíma si jej vreskot (doteraz si udržiavala zvyšky hrdosti), ťahá ju zo desať metrov, orie ňou brázdu do snehu. Napokon ju pustí a odchádza.
Sturmbannführer pozrie na ďalších dvoch verných – Mauera a Brunberga, držiacich psov. Nakloní hlavu, dáva si načas.
Je zvedavý, či tentoraz vnútornosti nečloveka čosi odhalia. Dávno hľadá odpoveď na tajomstvo, túži konečne objaviť rozdiel, hmatateľný rozdiel medzi odpadom a človekom. Dávno vie, že ak takýto rozdiel existuje, skrýva sa kdesi vo vnútornostiach. Spolu s doktorom a brigadeführerom SS Karlom Gebhardtom ho v Auschwitzi najprv hľadali na povrchu – v rozmeroch lebky, nadočnicových oblúkov či v líniách brady. Čoskoro však zistili, že musia ísť hlbšie, oveľa hlbšie…
Sturmbannführer chce objaviť mystérium, azda sa mu to podarí. Usmeje sa (má milý chlapčenský úsmev) a mávne rukou.
Mauer s Brunbergom vypustia psov.
Vďaka dokonalému nemeckému výcviku sa okamžite vrhnú na obeť. Z papúľ im odfrkujú sliny.
Jozef Karika - Na smrť
Prvá časť dvojdielneho románu so strhujúcim dejom
Majster napätia a drsných scén, autor bestsellerov V tieni mafie, V tieni mafie II. Čas dravcov a Nepriateľ štátu ponúka čitateľom nový mrazivý triler o priateľstve a láske, ktoré sa zmenili na smrteľnú nenávisť. Dvaja nerozluční priatelia po tragickej udalosti utečú do zahraničia. Jeden emigruje do New Yorku. Stane sa pešiakom židovského gangu, zažije krvavú vojnu mafiánskych rodín a stúpa v hierarchii podsvetia. Druhý sa ocitne v Mníchove, kde ho zverbujú do nacistickej tajnej služby a mení sa na beštiálneho dôstojníka SS. Po vypuknutí vojny sa opäť stretávajú.
