Deti vnímajú negatívne zmeny v spoločnosti a nenávistnú rétoriku v médiách či na sociálnych sieťach. Autorka 14-tich kníh, dnes, počas Dňa detskej knihy, hovorí o tom, že čítanie musíme deťom priblížiť tak, aby zohľadňovalo novú dobu.
Rada tvrdíte, že knižnica má byť bezpečné miesto. Priestor, kde sa dieťa môže bezpečne „zašiť“, učiť sa, ale aj jednoducho oddychovať?
Presne tak. Mnohé slovenské knižnice sa postupne transformujú na komunitné centrá. Som nadšená a tento ich prerod intenzívne sledujem. Keď som prijala pozvanie na besedy do knižníc pred 8 rokmi, nebolo úplne bežné vidieť kútik pre menšie deti či priestory na workshopy. Dnes si v niektorých knižniciach viete dať espresso, urobiť si z neho miesto na prácu na diaľku či užiť si v nich koncert alebo výstavu. Zvyknem hovorievať, že ak po mne má niečo „ostať“, tak je to motivácia druhých navštevovať knižnice, ktoré sú skutočne bezpečným miestom pre všetkých ľudí na svete.
Foto: archív Kristíny Baluchovej
Môže čítanie aj nejako pomôcť v oblasti nášho duševného zdravia, ktoré je stále zraniteľnejšie?
Popri práci spisovateľky sa venujem osvetovým programom v zdravotníctve a som veľmi rada, že zdravie už dnes vnímame holisticky. Tak, ako ho definuje Svetová zdravotnícka organizácia – ako bio-psycho-sociálny model. Duševnému zdraviu sa dlho nevenovala dostatočná pozornosť; vyštudovala som psychológiu a vždy ma to poburovalo, že sa okolo toho vytvára stigma, mýty či predsudky. Celú našu spoločnosť čaká dlhá cesta, ja sa snažím prispieť aj prostredníctvom kníh. Keď sa s deťmi zhováram, v čom spočíva prínos čítania kníh, väčšinou hovoria, že majú vďaka tomu lepšiu slovnú zásobu a pamätajú si pravopis.
To však zjavne nie je všetko…
Postupne v diskusiách vieme pomenovať aj to, čo je empatia. To, že sa vcítim do nejakej postavy, iného veku, farby pleti, mi neskutočne rozširuje obzory a neskôr aj toleranciu. To treba u detí posilňovať a je jedno, či čítajú komixy, alebo fantasy. Rovnako deťom vysvetľujem, že kniha má byť ich „parťák“, že má slúžiť aj na oddych. Na to, aby sme si po ťažkom dni mohli zaliezť do postele, vnoriť sa do debát s fiktívnymi kamarátmi vo forme postáv, aby sme zažili niečo výnimočné. To má veľký prínos pre našu dušu. Nehovoriac o tom, že čítanie s porozumením bude čím ďalej tým dôležitejšie, a rozvíjame ho práve tým, že – čítame.
Foto: archív Kristíny Baluchovej
Majú o to deti záujem?
S potešením konštatujem, že áno. Mení sa však forma čítania a nemôžeme sa tomu brániť. Bude čím ďalej tým bežnejšie vidieť deti čítať z tabletov, ako doplnok je to za mňa úplne v poriadku. Existuje napríklad projekt digitálnej knižnice KUBO, ktorý je fantastický a teší sa veľkej obľube u detí aj ich rodičov.
A sme pri voľbe mobil alebo kniha. Ako na to?
Toto je nesprávna otázka. Deťom z rúk mobily nevezmeme, tu už niet cesty späť. Treba zmeniť stratégiu a zohľadniť novú dobu. Čitateľom vysvetľujem, že podstatné je čítanie, pri našich milovaných klasických „papierových“ knihách ide aj o stimuláciu iných zmyslov. Je fantastické, ak sa u detí podarí vytvoriť návyk – toto je úloha rodičov, večer si s deťmi pred spaním čítať ešte v útlom veku, zabezpečiť, aby deti boli obklopené knihami. Je tu väčšia šanca, že budú po knihách siahať sami. Treba ísť aj vzorom, dieťa by malo vidieť rodičov čítať a mali by mať knihy doma. Spomínam si na šok, keď mi počas jednej besedy dievčatko povedalo, že ona sa do knižnice zapísať nemôže. Mama by sa na ňu hnevala, lebo by mala o povinnosť navyše a už teraz nič nestíha. Ja to úplne chápem, mám dve malé deti, žijeme v otrasne hektickej dobe. Ale ak aj dieťa prejaví záujem, je chybou to nepodchytiť.
Foto: archív Kristíny Baluchovej
Máte aj nejaké pozitívne príklady?
Spomínam si na fantastický nápad jedného svojho kolegu, ktorý motivoval deti k čítaniu tým, že im povolil „screen-time“ podľa počtu prečítaných strán. Fungovalo to! (Smiech.) Prínos kníh do našich životov veľmi pekne komunikujú knihovníčky a knihovníci počas workshopov, keď sa s témou ďalej pracuje, tvorí a deti môžu precítiť vlastnú fantáziu.
Vaša ostatná kniha „Čo je domov?“ bola zaradená medzi Najlepšie detské knihy roka 2024, ktoré vyberá Knižnica pre mládež mesta Košice. Prečo volíte verše a ako budete pokračovať?
Poézia je moja vášeň, zároveň ide o veľkú výzvu – všetko tu má svoje pravidlá, rytmus, musíte príbeh vtesnať do rýmov, často sa to nedarí. Asi preto ma to tak baví! Pred týmto dielom som napísala zbierku básničiek o netradičných tvoroch našej planéty „Čo to stvára kapybara? Čo dnes spapká mucholapka?“. Táto kniha bude čoskoro preložená do češtiny, stále ma fascinuje, že si detskí čitatelia moje rozprávkové postavy – zvieratká i rastliny – obľúbili tak, že sa vďaka nim ku knihe stále vracajú. Najnovšie pracujem na knižke „Alpaka sa nefláka“, verím, že môj sen vydať prvé leporelo sa mi splní ešte tento rok. Rovnako aj plán vydať po dlhej dobe knihu pre dospelých, aj keď tu ide o neľahkú misiu, keďže ide o príbehy žien s náročnou diagnózou karcinóm prsníka. Jej posolstvo je však jednoznačné – musíme si vážiť to, čo máme, a užívať si každý jeden deň nášho života.
Foto: archív Kristíny Baluchovej
Kristína Baluchová vyštudovala psychológiu, je autorkou kníh, prispieva do detských časopisov, jej tvorba sa objavila aj v čítanke pre základné školy. Patrí medzi aktívne propagátorky čítania a absolvuje početné besedy v školách či knižniciach v rôznych slovenských mestách. Okrem písania sa venuje osvetovým projektom v oblasti zdravotníctva.
