Nobelovu cenu má čínsky halucinačný realizmus Mo Jena

Nobelovu cenu za literatúru získal včera čínsky spisovateľ Mo Jen. Stal sa tak v poradí 109. držiteľom prestížneho ocenenia, ktoré je tento rok dotované sumou 8 miliónov švédskych korún ( asi 930-tisíc eur). Vlaňajší víťaz, švédsky básnik Tomas Tranströmer získal prémiu 10 miliónov švédskych korún, tento rok ju však pre krízu znížili.

11.10.2012 13:14 , aktualizované: 19:06
Sweden Nobel Literature Mo Jen yan Foto: ,
Mo Jen
debata (5)

Mo Jen (v anglickom prepise Mo Yan) je iba druhým autorom v histórii, ktorý pochádza z Číny a Nobelov výbor ho ocenil za literatúru. Prvým bol v roku 2000 spisovateľ a dramatik Kao Sing-ťien. Ten však na rozdiel od Jena žije od roku 1987 vo Francúzsku, kam emigroval a má aj francúzske občianstvo.

Drsnosť, násilie a sex
„Mo Jen je jeden z najlepších čínskych spisovateľov súčasnosti. Keď som čítal jeho prvý preklad do angličtiny, hneď ma zarazila jeho podobnosť s Gabrielom Garcíom Márquezom a fantastickým realizmom, ktorý sa dostal do Číny začiatkom osemdesiatych rokov. Je to fantastický realizmus trochu iného druhu, je v ňom viac drsnosti, násilia a najmä neskoršie aj sexu. Mo Jen je dosť iný ako prvý čínsky laureát Nobelovej ceny za literatúru z roku 2000 Kao Sing-ťien, s ktorým sú si podobní v hľadaní tzv. koreňov modernej čínskej literatúry a kultúry, ale Kao je lepší znalec čínskej i svetovej literatúry, mytológie a filozofie, kým Mo zasa vie lepšie písať pre široké masy čitateľov. Obaja našli dobrých prekladateľov, najmä do angličtiny, a to prispelo k udeleniu cien,“ povedal popredný slovenský sinológ Marián Gálik.

Švédska akadémia ocenila, že Mo Jen vo svojich dielach „halucinačným realizmom spája ľudové príbehy, históriu a súčasnosť". „Má jedinečný štýl písania. Keď si prečítate pol strany z jeho knihy, okamžite spoznáte, že to je Mo Jen,“ povedal šéf akadémie Peter Englud. Dodal, že Mo Jenovi udelenie ceny už oznámili. „Bol doma so svojím otcom. Povedal, že ho to nesmierne potešilo, ale aj vydesilo.“

„Prostredníctvom zmesi fantázie a reality, historických a sociálnych stanovísk vytvoril Mo Jen svet, ktorý svojou komplexnosťou pripomína tie z diel Williama Faulknera a Gabriela Garcíu Márqueza,“ píše akadémia s tým, že Mo Jen vychádza zo starej čínskej literatúry a z ľudového rozprávania.

Mo Jen (vlastným menom Kuan Mo-jie), ktorého pseudonym znamená Mlč, sa na západe preslávil napríklad vďaka filmu Červené pole, režijnému debutu dnes už slávneho režiséra Čang I-moua, ktorý vznikol podľa Mo Jenovej rovnomennej knihy. V roku 1988 získal film Zlatého medveďa na festivale v Berlíne. Sfilmované boli aj ďalšie Mo Jenove diela.

Po slovensky iba poviedky
Hoci Mo Jen patrí k najznámejším čínskym spisovateľom, v slovenskom preklade jeho knihy zatiaľ nevyšli. S jeho tvorbou sa však slovenský čitateľ mohol stretnúť napríklad v antológii Li Šun-ta stavia dom – čínske poviedky 70. a 80. rokov, ktorá vyšla vo vydavateľstve Marenčin PT v roku 2006. „Nemáme nikoho, kto by zastúpil nebohú Annu Doležalovú-Vlčkovú. Aj keď medzi sinológmi záujem o čínsku literatúru je, mladí ľudia sa snažia získať prácu, ktorá je lepšie honorovaná ako preklady do slovenčiny (ak sú vôbec nejako honorované),“ myslí si Gálik.

Aj v Česku zatiaľ vyšli iba spisovateľove poviedky – v zbierke 7 x čínská avantgarda, ktorú vydala Česko-čínská spoločnosť, nájde čitateľ dve z nich – Jak sme prodávali zelí a Želízka. Na budúci rok by tu mala vyjsť jeho kniha poviedok Když prosem kosa projede a tiež román Krev a mlíko. „Je to pravdepodobne najprekladanejší čínsky autor súčasnosti. Krev a mlíko je bestseller, je však veľmi drsným, surovým rozprávaním, ako väčšina jeho textov,“ povedal ČTK Mo Jenov prekladateľ Denis Molčanov.

Čím je Mo Jen výnimočný v kontexte inej čínskej literatúry? „Výnimočnosť je len v jeho príťažlivosti a v množstve produkcie. Vo veľkej miere kritizuje niekdajšiu i dnešnú Čínu, čo robia aj mnohí iní, ale Mo Jen vie prispôsobiť túto kritiku záľubám veľkého počtu čitateľov a jeho kritika je zároveň prijateľná aj pre vládnu garnitúru,“ hovorí Marián Gálik.

A dodáva, že keď sa v roku 2010 stretli najvyšší predstavitelia EÚ a Číny, predseda Európskej komisie José Manuel Barroso a čínsky premiér Wen Tia-pao s významnými kultúrnymi činiteľmi oboch zoskupení a Gálik tam takisto bol, čínska strana vybrala práve Mo Jena ako jediného predstaviteľa svojej kultúrnej obce. „Udelenie Nobelovej ceny je prekvapenie, lebo deň po skončení tohto summitu udelili Nobelovu cenu za mier Liu Siao-poovi, najvýznamnejšiemu čínskemu disidentovi,“ myslí si Gálik. „Udeľovaniu Nobelových cien za literatúru je ťažko možné porozumieť. Nie sú to len literárnoumelecké hodnoty, pre ktoré sa udeľuje. Osobne si myslím, že obaja čínski literáti si ju zaslúžili. Ale to máte tak. Udeľuje sa iba jedna za rok a tých, ktorí by si ju zaslúžili, je iste viacero. Pravdepodobne zapôsobil aj veľký tlak čínskych médií na Výbor pre udeľovanie Nobelových cien. Ako sinológ to dobre poznám.“

Patril k favoritom
Ako uvádza stránka akadémie, Mo Jen školu pôvodne opustil už ako dvanásťročný počas kultúrnej revolúcie, aby pracoval najskôr v poľnohospodár­stve, potom v továrni. Neskôr sa pridal k armáde a počas tohto obdobia začal študovať literatúru a písať. Prvú poviedku mu uverejnili v roku 1981. Mo Jen vo svojej tvorbe vychádza zo svojich skúseností z mladosti a jeho diela sú situované v provincii, kde sa narodil. Jeho zatiaľ poslednou knihou je Wa (2009) a Mo Jen sa v nej zameriava na dôsledky čínskej politiky jedného dieťaťa. Okrem románov vytvoril Mo Jen aj množstvo poviedok a je tiež autorom esejí na rozmanité témy. Nobelov výbor tento rok vyberal víťaza spomedzi 210 spisovateľov a básnikov. Nominácie sa však nezverejňujú. Podľa kurzov stávkových kancelárií patril Mo Jen spolu s japonským spisovateľom Harukim Murakamim k favoritom.

Udelenie ceny Mo Jenovi nenadchlo všetkých, ako uviedla agentúra ČTK, viacero obhajcov ľudských práv a spisovateľov tvrdí, že si cenu nezaslúži, pretože má príliš blízko k vládnucemu režimu – je napríklad zástupcom predsedu provládneho Zväzu čínskych spisovateľov.

5 debata chyba