Šance získať pozornosť odbornej kritiky, ale aj čitateľov má teda každé dielo slovenského autora či autorky, ktoré vyšlo a za vlaňajší rok bolo tých prozaických kníh stodvadsaťpäť. Desať z nich sa po odbornej diskusii dostalo do úzkeho výberu najlepších kníh, ktoré tvoria aktuálnu desiatku ceny Anasoft litera. Desiatku nominovaných kníh na aktuálny ročník porota zverejnila dnes popoludní vo vysielaní Rádia Devín.
Slovenská próza je pestrá
Cena Anasoft litera sa udeľuje raz ročne za najlepšie pôvodné slovenské prozaické dielo alebo jeho preklad. Z výberovej desiatky vzíde d ďalšom kole finálová päťka, ktorá bude vyhlásená v septembri opäť v Rádiu DEVÍN a napokon víťaz – laureát ceny Alasoft litera za nejlepšiu prozaickú knihu roka. Autor alebo autorka víťazného diela získa hlavnú cenu 10 000 eur od generálneho partnera ceny, softvérovej spoločnosti ANASOFT. Súčasťou literárnej ceny je aj Cena čitateľov, ktorí môžu hlasovať za svoju najobľúbenejšiu knihu roka od 1. mája.
Porota sa každý rok mení, v tomto 20. ročníku o desiatke Anasoft litera 2025 a jej laureátovi či laureátke ceny rozhodujú: literárny historik a kritik Vladimír Barborík, literárny historik a kritik, redaktor a prekladateľ Martin Lukáš (CZ), literárny vedec Patrik Miskovics, poetka, výtvarníčka, prekladateľka Nóra Ružičková a jazykovedkyňa a prekladateľka Lucia Molnár Satinská.
Pre knihy bola príznačná žánrová rôznorodosť. Rovnakú pestrosť nachádzame aj v témach
„Vo výbere sa objavili knihy etablovaných autoriek a autorov, ale aj tvorcov, ktorí boli doposiaľ menej známi,“ vysvetľujú členovia poroty Anasoft litera. „Pre knihy z desiatky, ale aj pre tie, z ktorých porota vyberala, bola príznačná žánrová rôznorodosť. Nájdeme medzi nimi veľký román, experiment s formou približujúci sa k modernistickým tradíciám písania, žáner klasickej poviedky, ako aj spontánne rozprávačské gesto. Rovnakú pestrosť nachádzame aj v témach. Okrem tých, ktoré sa v slovenskej literatúre už uplatnili, ako napríklad rodinná pamäť, napätie medzi domovom a cudzinou, či návraty do minulosti, sa presadili aj také, ktoré doteraz nedominovali. Tu možno spomenúť tému starostlivosti a s ňou súvisiacu telesnosť, so zameraním na to, čo je v človeku krehké a zraniteľné.“

Festival, čítania, besedy
Poslaním literárnej ceny Anasoft litera je pritiahnuť pozornosť ku slovenskej literatúre, vytvoriť priestor na jej prezentáciu a diskusie okolo nej. Vybraná desiatka sa predstaví naživo i online od 16. do 19. júna počas festivalu litera fest v bratislavskom klube pod lampou a na lodi Pink Whale. Počas roka priebežne prebiehajú literárne besedy a čítania s autorkami a autormi ceny Anasoft litera na školách a v kultúrnych centrách na celom Slovensku. Podujatia a projekty občianskeho združenia ars_litera z verejných zdrojov podporil hlavný partner Fond na podporu umenia.
Desiatka najlepších slovenských próz roka 2024
- Hlavatý, Martin, Páv, Kripel & Predseda, FAMA art, o. z. 2024
- Horák, Karol, Sírny kotol, Modrý Peter 2024
- Kopcsay, Márius, Dedo Lužko, KK Bagala 2024
- Macsovszky, Peter, Pimparapipa!, Vlna 2024
- Mikolášová, Katarína, Hus vo veľkomeste, Lindeni 2024
- Modrovich, Mária, Deň noc voda, Vlna 2024
- Rozenbergová, Vanda, Mágovia vedia viac, Vydavateľstvo SLOVART 2024
- Salmela, Alexandra, 56, či?, Aspekt 2024
- Vášová, Alta, Kradmo, F. R. & G. 2024
- Zaťovičová, Iveta, Matkin čas, Lux Libris, 2024
Ako top ten slovenskej prózy predstavila porota
„Páv, Kripel & Predseda (autor Martin Hlavatý), kniha s pútavým názvom, je cyklus chronologicky usporiadaných poviedok, dej je situovaný do fiktívnej východoslovenskej dediny Hájenka. Knihu môžeme orientačne zaradiť do megyešiovsko-janáčovskej línie písania, pre ktorú je typický autentický hovorový jazyk a nekompromisné stvárňovanie negatívnych aspektov sociálnej reality. To je zároveň vyvažované humornými a ironickými prvkami rozprávania. Na tejto knihe pomerne neznámeho autora je pozoruhodný zrejmý rozprávačský talent. Zaujalo ma aj využitie spišského nárečia a nenásilné zobrazenie sociálnej polarizácie,“ komentuje literárny vedec Patrik Miskovics ako člen poroty Anasoft litera.
Knihu Karola Horáka Sírny kotol predstavil český redaktor a prekladateľ Martin Lukáš: „Sírny kotol je zbierka poviedok, ,zobraných‘ za určitý čas, a každá je dosť iná nielen tematicky, ale aj svojou poetikou, kompozíciou. Vznikli v priebehu dlhšieho času a vyzdvihol by som z nich poviedku Pánska choroba, ktorá opisuje stretnutie plnokrvných mužských postáv v nemocničnej izbe ako skvelo rozohranú tragikomickú situáciu, postavenú na dialógoch. Karol Horák je silný v skratke, keď vyberá z neohraničenej skutočnosti, nie je to za cenu skreslenia životnej mnohorakosti či mohutnosti. Autor nerozpráva veľa, ale veľmi precízne volí slová, dokáže dobre odpozorovať postavy aj situácie a tam, kde by ste čakali stáročia vžitý stereotyp alebo klišé, darí sa mu motív predstaviť v aktualizovanej podobe.“
Márius Kopcsay sa dostal do desiatky Anasoft litera už v jej prvom ročníku, a to s prózou Domov. Jeho aktuálny román Dedo Lužko hodnotí literárny historik a kritik Vladimír Barborík: „Dedo Lužko bol niečo ako stretnutie so starým známym, keď sa vrátim k Máriusovi Kopcsayovi, ktorý pred dvadsiatimi rokmi vydal svoje najvýraznejšie knihy, potom som si s ním až tak nerozumel. Dedo Lužko je aj nie je iný – je tam silno vykreslený typ outsidera, ktorý sa prebíja dnešnou dobou. Iný je v tom, v čom je iná doba. Márius Kopcsay bol vždy rozkročený medzi dvoma dobami, ale vždy sa týkali jedného subjektu. Rozprávačské ja ako dieťa v časoch normalizácie a ja v súčasnosti. Novinka je v tom, že tu pridáva aj starého otca – rozprávača a vzťah medzi ním a vnukom. Popri historizácii je to veľmi súčasné dielo.“
Iným svetom je podľa Barboríka šesť poviedok Petra Macsovszkého v knihe Pimparapipa!, nie je taký bezprostredný ako u Kopcsaya, ale majú aj veľa spoločných čŕt. Rozprávači sú na tento svet naštvaní, potrebujú demonštrovať nesúhlas a musia sa vyrovnať so svojím fungovaním v ňom. „Peter Macsovszký je osobitý v tom, že ide nielen voči spoločenskému mainstreamu, ale vyhraňuje sa aj voči svojim. Ľudia sa väčšinou konformujú so svojím prostredím, ale Peter Macsovský to nerobí, a to je veľmi cenná pozícia.“ Katarína Mikolášová je novým menom v desiatke Anasoft litera, jej poviedkový súbor Hus vo veľkomeste predstaví Martin Lukáš: „tento poviedkový súbor tematicky sceľuje vzťah matiek a dcér v rôznych podobách. Autorka obstála v téme, ktorá vyzerá veľmi ľahko, pretože každý z nás má nejaké vzťahy a mohol by k tomu niečo povedať. Je však ťažké osobnú skúsenosť transformovať do širšej výpovede a vystríhať sa pritom predsudkov, ako tieto vzťahy majú vyzerať, a zachovať si jedinečnosť. V mnohých poviedkach tá jedinečnosť vyniká, autorka dokázala situáciu, v ktorej sa vzťah matky a dcéry nejakým spôsobom zauzlil, zobraziť bez mentorovania alebo moralizovania. Neprináša suverénne riešenia, vykreslí situáciu a necháva na čitateľovi, čo si má myslieť.“
Jazykovedkyňa a prekladateľka Lucia Molnár Satinská hovorí o knihe Márie Modrovich Deň noc voda: „Do tejto intenzívnej prózy sa s hlavnou hrdinkou Silviou doslova ponoríme, je v nej dôležitý motív plávania. Hrdinka prežíva v rôznych sférach svojho života, textu dodáva exotickosť aj odstup, že dej sa odohráva na Kostarike.“
Vanda Rozenbergová sa v užšom výbere Anasoft litera objavuje opakovane. Kniha Mágovia vedia viac má detskú rozprávačku a ako to už býva, deti povedia viac. Podľa Molnár Satinskej aj o vážnych veciach vedia hovoriť s ľahkosťou a je na dospelých, aby si utvorili svoj obraz. „Postavy vo svete detského domova a diagnostického ústavu nie sú čierno-biele, počas čítania s nimi prechádzame dôležitú cestu, ktorá možno nemení len ich, ale možno aj nás.“
Alexandra Salmela žije vo Fínsku a aj prvú verziu knihy 56, či? napísala po fínsky. „Vytvorila tvorivý preklad svojich poviedok zachytáva rozpätie jedného náročného roka v živote ženskej protagonistky. Každá z krátkych próz má v názve iné ženské meno a mnohé odkazujú k iným príbehom z mytológie, literatúry, popkultúry, autorka polemizuje s konvenciou "ja písania“ tak, že dekonštruuje identitu ženskej hrdinky. Pevná štruktúra frekvencie týždenného písania poskytuje autorke priestor pre hravý experiment s rozprávačskou formou a jazykom. Je to jedna z najhravejších a najexperimentálnejších kníh v celej desiatke, aj keď konfrontuje ohrozujúce stránky existencie ako osamelosť, zraniteľnosť, smrteľnosť, kniha vznikla v covidovom období a písanie je tu prejavom mimoriadnej vôle k životu," hovorí poetka, výtvarníčka, prekladateľka Nóra Ružičková.
Etablovanú autorku Altu Vášovú a jej knihu Kradmo predstaví Patrik Miskovics: „Využíva postupy, ktoré sú jej čitateľom známe aj z jej doterajších prác, textu dominujú kratšie fragmentárne záznamy rozprávačky, ktorá má silné autobiografické črty. Na tejto knihe je veľmi pôsobivé, ako autorka obnažuje krehkosť rozprávačky v konfrontácii s plynutím času, ide o staršiu hrdinku, ale aj v konfrontácii s nehostinnosťou vonkajšej reality. Rozprávačka sa neuzatvára pred svetom, snaží sa mu porozumieť, aj keď je tá snaha často namáhavá aj zraňujúca. U Vášovej je otvorenosť voči svetu motivovaná humanistickou potrebou vzťahovať sa k druhému. S tým súvisia aj okruhy tém – autorka sa venuje otázkam ľudskej dôstojnosti v kontexte problémov ako pandémia, vojna, hrozba zániku – osobného aj zániku v širšom zmysle.“
Jedno z menej známych mien v súťaži Anasoft litera je Iveta Zaťovičová, jej prózu Matkin čas komentuje Nóra Ružičková: "Autorka má za sebou niekoľko prozaických kníh, toto je komorný román o chorobe a odchádzaní matky, do príbehu o vzťahu matky a dcéry vťahuje ďalšie postavy, ktoré tvoria súkolesie rodinnej starostlivosti. Autorka sa drží realistického rozprávania, opisuje každodenné úkony, ktoré sú spojené s prežívaním chorej matky a so starostlivosťou o ňu, ale zároveň sa jej darí zobraziť aj osobné prežívanie jednotlivých postáv. Nezjednodušuje rodový a generačný aspekt, modeluje očakávania a roly jednotlivých rodinných príslušníkov, ich ochotu konfrontovať sa s ťažkými stránkami existencie a prevziať na seba diel zodpovednosti.
Odznelo vo vysielaní Rádia Devín