Foto: Absynt
Najviac zo všetkého kradneme. Nie však sofistikovane. Kradne sa banálne. Vodka zo supermarketu
Každý sa môže stať zločincom
Veru, každý sa môže stať zločincom, ako hlása podtitul knihy Scvrknutý svet. Autorka tým približuje nevyspytateľnosť života a zároveň aj prísne zákony, ktoré platia na Slovensku v trestnom práve. „Vražda nie je zločin, ktorý by sa nachádzal v prvej dvadsiatke. Budete sklamaní, keď zistíte, že Slovensko je krajinou malých kriminálnikov? Sherlock Holmes by si veru nezgustol,“ konštatuje Veronika Cosculluela.
Čítajte viac Kniha týždňa: Plachý dom vás pritúli a pohladí
„Najviac zo všetkého kradneme. Nie však sofistikovane. Kradne sa banálne. Vodka zo supermarketu. Tritisíc z ponožky dôchodcu. Ďalej ‚radi ohrozujeme’ pod vplyvom návykových látok, maríme výkon úradného rozhodnutia, zanedbávame povinnú výživu a ohrozujeme mravnú výchovu mládeže. Tento posledný najčastejší trestný čin znamená, že za záškoláctvo posielame do basy nezodpovedných rodičov,“ konštatuje autorka reportážnej knihy Scvrknutý svet. Na Slovensku pritom za rok odsúdia skoro tridsaťtisíc ľudí, pripomína na inom mieste.
Za každým číslom z tohto počtu je však celkom iný príbeh. Niektoré sa spájajú s banálnymi drobnými krádežami, iné s podvodmi, alebo aj s vraždami. Klienti sú rôzni, nie je to jednoliata masa, vedia to aj príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže.
Veronika Cosculluela ako novinárka vie zisťovať fakty aj „nasávať atmosféru“, nech sa už rozpráva s odsúdenými, s ich rodinnými príslušníkmi, alebo s ich dozorcami, lekármi, či so sudcami. Svoj príbeh má aj herec Dušan Cinkota, ktorý sa pre drogy niekoľko rokov pozeral na svet spoza mreží, aj bývalý „príslušník“, ktorý na väzňov dozeral, kým sa pre lúpež nestal sa jedným z nich. A aj farmár, ktorý si pestoval konope na výrobu masti pre seba a dostal za to dvadsať rokov natvrdo.
Čítajte viac Sexuálny deviant v rodinnom prostredí. Boyne skúma, či je manželka zvrhlíka komplic
Z druhej strany mreží
Čo sa deje v hlave človeka, ktorý prichádza do väzenia, kde má stráviť niekoľko dlhých rokov? A čo v hlave väzňa, ktorý má zakrátko vyjsť von? Ako sa vie človek zmieriť s trestom? A ako bude vedieť žiť vonku, keď sa svet medzitým tak veľmi zmenil? Veronika Cosculluela si takéto otázky kladie. Vďaka jej knihe vieme, ako vyzerá bežný život „tam vnútri“, ako prebiehajú „bezkontaktné“ návštevy s rozhovormi cez plexisklo, aj ako príbuzní na svoju rodinu za mrežami reagujú. Niektorých hnevá, že väzňovi nemôžu priniesť domáce jedlo, iní sú plní výčitiek alebo sa o trestancov, hoci z vlastnej krvi, nezaujímajú.
Z reportážnej knihy vieme, ako väzni trávia čas, ako a kam chodia do práce aj k lekárovi a dozvieme sa detaily z ich každodenného života
Z reportážnej knihy vieme, ako väzni trávia čas, ako a kam chodia do práce aj k lekárovi a dozvieme sa dokonca aj také detaily, že stravná jednotka pre väzňa je na deň 2,99 eura na raňajky, obed aj večeru, že majú nárok na štyristo útržkov jednovrstvového toaletného papiera na mesiac a jednu novú zubnú kefku raz za päť mesiacov. Kto z väzňov má svoje peniaze, môže nakupovať, ale mnohí nemajú.
Ako často a kam sa väzni dostanú na čerstvý vzduch? Aké majú voľnočasové aktivity? Herec Dušan Cinkota mal úspech so svojím dramatickým krúžkom, ale aj tak sa pritom väzni pobili – pretože jeden zaspieval falošne. Aj takéto „zábavné“ historky sa v knihe nájdu, ale viac je tých vážnych aj absurdných a nezmyselných. Čitateľ tak popri číslach a faktoch vidí každodenný život vo väzení z jednej aj z druhej strany, od vybavenia ciel až po systém odmien a pokút.
Čítajte viac Kniha týždňa: Čierne diery sú fascinujúca kniha. Nečíta sa však ľahko
Novinárke však vonkajšie fakty nestačia, chce sa „dostať do hlavy“ trestaným, ale aj ich sudcom, dozorcom, väzenským pedagógom, lekárom. Lebo tak ako ich zverenci, ani zamestnanci nie sú jednoliata masa, ale ľudia v rôznych povolaniach aj s rôznou náturou. Každý z nich zvláda záťaž v náročnej práci inak. „Kondičku potrebujete menej než odolnosť mysle,“ zamýšľa sa nad svojím povolaním Martin Ronec, člen Zboru väzenskej a justičnej stráže. „Veľa ľudí sa stalo alkoholikmi, keď odišli do dôchodku. Veľa zomrelo na infarkt. Adrenalín je sviňa,“ hovorí.
Lekár v ženskej väznici Roman Kvasňovský vie, kto sú jeho pacientky, aký život viedli a za čo ich zavreli. Je medzi nimi taká, čo nakradla za igelitku kukurice a dostala tri mesiace, lebo to nebola jej prvá krádež, bola v podmienke. Ženy, čo neposlali deti do školy, malé zlodejky a narkomanky, ale aj podvodníčky s bytmi a pozemkami, aj vrahyne. A má svoj recept proti recidíve: aby mali ľudia za svoju prácu primeranú odmenu, nielen aby prežili z mesiaca na mesiac. „Ak máte vzdelanie, máte aj prácu, môžete mať dobrý život a nepotrebujete lúpiť,“ hovorí.
Kniha Scvrknutý svet pútavým spôsobom poctivo skladá obraz slovenskej justície
„Náš Trestný zákon je pre mnohých nelogický. Za výrobu konopných mastí dvadsať rokov a habanie domu po rodičoch, za vraždu sedem, za podvody, ktoré štát obrali o milióny, dva roky a rýchle podmienečné prepustenie. Za korupciu, ak sa priznáte, podmienka,“ píše Veronika Cosculluela vo svojej knihe Scvrknutý svet.
Kniha Scvrknutý svet pútavým reportážnym spôsobom na konkrétnych príbehoch poctivo skladá obraz slovenskej justície, otvára mnohé problémy, nabúrava mnohé mylné predstavy. Hľadá, počúva. A ide až do hĺbky. Slováci síce posielajú ľudí do basy radi, ale môže sa to zmeniť.
