Architekt
Kto navrhol silá? Aká katastrofa prinútila ľudí, aby sa do nich uchýlili? Ako to, že si nikto nespomína na to, čo sa stalo? Nová kniha odpovedá na množstvo otázok, ktoré si fanúšikovia série kládli po prečítaní prvého dielu.
Hlavnou postavou je Donald Keene, čerstvý kongresman, ktorý chce dokázať, že si svoje zvolenie zaslúžil. Čiastočne sa o to totiž pričinil senátor Thurman, otec jeho bývalej priateľky Anny, ktorý Donalda poverí nezvyčajnou úlohou: chce, aby využil svoje vzdelanie architekta a navrhol obrovské podzemné silo, ktoré má slúžiť ako poistka.
Medzitým sa o desiatky rokov neskôr odohráva iný príbeh, už zvnútra sila – toho najdôležitejšieho, s označením jeden.
Jeho pracovníci, medzi ktorými je aj vedúci Troy, sa prebúdzajú z kryogenického spánku, aby si bez zbytočných otázok odslúžili svoju zmenu, a potom si opäť išli na nejaké to storočie pospať. Ich úlohou je okrem iného dohliadať na to, aby ostatné silá, ktoré o sebe vzájomne nevedia, fungovali tak, ako majú.
Howey pred čitateľom odhaľuje aj udalosti, ktoré sa odohrali v Sile 17 roky predtým, než sa narodila Juliette, či Samov boj o život po tom, čo nastala osudná vzbura.
Zahltenie informáciami
Postupné odhaľovanie toho, čo sa v skutočnosti stalo, je pre fanúšika série veľmi uspokojujúcim zážitkom. Kniha je písaná pútavo, človek sa od nej len ťažko dokáže odtrhnúť – túži vedieť, čo bude ďalej.
Hoci je pomerne dlhá (504 strán), zhltnete ju v priebehu niekoľkých dní. Nie je to ten typ románu, ktorý by vás prekvapil len jedným či dvoma zvratmi – hmýri sa to v ňom množstvom nových informácií, ktorých je možno až trochu priveľa.
Jednoducho povedané, autor to miestami príliš prekombinoval, čoho výsledkom je, že nie všetko dáva úplný zmysel (najmä dôvod, pre ktorý došlo k apokalypse) a miesta, ktorým sa mohol venovať viac, zostávajú nedotiahnuté.
To sa týka najmä postáv, ktoré sú akési umelé a čitateľ pri nich navyše musí naplno využiť svoju predstavivosť, pretože autor neopisuje ich vzhľad.
Čítajte viac Znamená staroba koniec nádejí? A ako sa dá vyrovnať so stratou spriaznenej duše, s ktorou človek prežil celý život?
Protagonista Donald je pracovitý a inteligentný dobrák, no vybudovať si k nemu silnejší vzťah nie je jednoduché. Je nevýrazný a chýba mu zápal, ktorý je typický pre Juliette, a hoci, najmä blížiac sa k záveru, naberá odvahu postaviť sa okolnostiam čelom, často necháva osud, aby rozhodol zaňho.
No možno práve to je myšlienka, ktorú sa autor pokúša komunikovať: že v kľúčových chvíľach nie je priestor na akékoľvek zaváhanie, treba bojovať. Ak by Donald bol rozhodnejší, možno by sa mu podarilo odvrátiť to najhoršie.
No teraz je škoda nad tým premýšľať – treba konať v rámci súčasných možností. A tak Donald konečne berie veci do svojich rúk s cieľom zachrániť, čo sa ešte dá.
Niektoré postavy sú natoľko nezáživné a nudné, až to človeka núti k povzdychu, keď vidí, že sa opäť dostal k ich časti. Toto je aj prípad Missiona, mladého muža, ktorý sa ocitol uprostred vzbury.
Akým-takým vykúpením jeho príbehu je prítomnosť staručkej učiteľky, ktorú všetci volajú Vrana. Ide o postavu zahalenú tajomstvom, ktorá toho očividne vie oveľa viac, než by mala. Navyše si vybudovala nezvyčajnú autoritu hraničiacu s nedotknuteľnosťou, mladí ľudia sa k nej utiekajú, keď potrebujú pomoc.
Niektoré odpovede chýbajú
Hoci je Zmena „čítavá“, tak ako sme už spomenuli, na človeka je toho priveľa. Niektorým častiam by neuškodilo, ak by boli kratšie, Howey sa mohol rozpísať pri iných – lepšie a hĺbavejšie priblížiť vnútorné prežívanie postáv a ich vzájomné vzťahy.
Viac sa mohol venovať aj niektorým praktickým otázkam ohľadom fungovania síl – nemusel by zachádzať do zdĺhavých technických detailov, no čitateľ je predsa len zvedavý, odkiaľ ľudia berú niektoré zdroje, ako ich spracovávajú, prečo počítače stále bezchybne fungujú aj po stáročiach… nehovoriac o psychickom a fyzickom stave ľudí – nevyžiadal by si od nich život bez slnečného svitu svoju daň?
Prequel k Silu síce nie je žiadnym literárnym skvostom, Hugh Howie má ako spisovateľ svoje nedostatky, no predsa je to kniha, ktorá vás núti dočítať ju do konca. Nechýba jej nápad a čitateľa dokáže udržať v napätí aj napriek tomu, že v nej nie je toľko akcie ako v Sile. Uvidíme, čo prinesie tretí diel.
