Tak je to aj v prípade dvoch významných režisérov Jozefa Bednárika a Pavla Haspru. Vyšli o nich odborné publikácie, ktoré môžu zaujať aj širšiu verejnosť. Veď obaja títo umelci zostali v pamäti svojho publika a spoznávajú ich aj mladší (noví) záujemcovia o divadlo. Väčšinou sa to však deje prostredníctvom textov spoločenského rázu, zábavných spomienkok, či cez krátke jubilejné sumarizácie. Zišlo by sa viac.
Foto: Divadelný ústav
Málo známe legendy
Jozef Bednárik aj Pavol Haspra boli zaujímaví ľudia, niet sa čo čudovať, že sa z nich stali legendy a ľudia sú stále na nich zvedaví. Ich pracovné metódy ale nie sú každému známe. Všeličo sa o nich rozpráva – ako režírovali, akí vedeli byť na skúškach prísni, ako ich v súboroch milovali i rešpektovali, poznáme ich rodinné vzťahy, názory na život, pamätáme si ich tváre, ale dôležité je, aby sme vedeli, čím bola cenná ich tvorba. V čom spočívala ich originalita, prečo sú stále vo svojej profesii výnimoční?
Foto: Divadelný ústav
Odpovede dávajú knihy, ktoré vydal Divadelný ústav, a napísali ich autori, ktorí sa v problematike dobre vyznajú. Prvá kniha, Divadelný mág Jozef Bednárik, je od štyroch autorov (Vladimír Štefko, Ida Hledíková, Stanislav Bachleda, Klára Madunická), druhú, pod názvom Pavol Haspra, napísal Martin Timko. Tituly približujú umelcov po odbornej stránke, ale veľmi pútavo, je v nich veľa fotografií, podrobností. Tieto texty môžu byť zaujímavé pre všetkých fanúšikov divadla, ale najmä pre mladých ľudí, ktorí sa chcú divadlu venovať viac. Divadlo nie je dnes totiž len nenáročnou zábavou, divák by mal byť pripravený. Kto chce dramatické umenie naplno pochopiť, mať z neho zážitok aj úžitok, mal by poznať základnú abecedu a celú možnú nadstavbu. Cez dielo Bednárika a Haspru to ide názornejšie, knihy ponúkajú možnosť preniknúť do toho, ako sa vlastne divadlo robí, čo jeho tvorcovia sledujú, ako postupujú, za čo ich kritizujú. S čím títo režiséri zápasili, o čo sa usilovali.
Čítajte viac Nový Divadelný román je o mladých a pre mladých. Aké dobrodružstvá v ňom zažijú?
Jedine totálne divadlo
Publikácia o Bednárikovi je pekne modrá, na zadnej strane obálky je režisérov podpis a jeho vyznanie, že jediným, tisíckrát preklínaným a tisíckrát zbožňovaným groteskným i vznešeným objektom jeho túžob bolo a je kompletné totálne divadlo. Kto si knihu prečíta, zistí, čo sa skrýva za týmito slovami. A aký citát zvolil na záver autor druhej knihy? Pavol Haspra: „Zmysel svojej umeleckej práce vidím v zápase s neresťami, v odhaľovaní všetkého, čo morálne deformuje človeka, čo znečisťuje náš život.“ Okrem Bednárika a Haspru tieto monografie pripomínajú texty aj mnohých kritikov, ktorí o divadle písali a vyjadrovali svoje názory. Pri týchto knihách máme skrátka sladký pocit kontinuity, ktorá v dnešných časoch často chýba. Našťastie, za dobrými výkonmi opona nepadá a vždy sa k nim možno vrátiť.
