O tom, ako ľudia vtedy žili, „kuchárky“ možno vypovedajú viac ako čokoľvek iné. Sú oveľa viac ako zbierkami receptov – pretože podľa toho, z čoho a ako sa varilo, sa dá zistiť, či boli časy bohaté, alebo, naopak, chudobné, aj ako sa menil životný štýl naprieč storočiami. Ako hovorí Iveta Ťulpíková, riaditeľka Vedeckej knižnice v Olomouci, druhej najstaršej knižnice v Českej republike, kuchárske knihy sú kronikou každodennosti, odrazom kultúrnych hodnôt i premien životného štýlu.

Mäso nasladko a losos akokoľvek
Práve z fondov tejto knižnice, ktoré obsahujú viac než 2,4 milióna kníh, je vytvorená unikátna výstava dobových kuchárskych kníh s príznačným názvom – O umení kuchárskom: Kuchárske tlače z fondu Vedeckej knižnice v Olomouci. Predstavuje najzaujímavejšie kulinárske publikácie od 16. až po 1. polovicu 20. storočia. Na výstavných paneloch kombinujúcich text a obraz sa môžu návštevníci zoznámiť s 19 „kuchárkami“, napríklad najstaršou tlačenou kuchárskou knihou v olomouckej knižnici – De honesta voluptate z roku 1503 talianskeho humanistu Bartholomea Sacchiho. Práve jeho traktát o správnom stravovaní sa považuje za najstaršiu tlačenú kuchársku knihu.


Z nej sa napríklad dozviete, že pred vyše 500 rokmi sa vo vyšších vrstvách, pre ktoré boli kuchárske knihy určené, robilo na Apeninskom polostrove nasladko aj mäso, pridával sa doň cukor, škorica a pomarančová šťava. Niektoré recepty sú, naopak, veľmi stručné – napríklad k lososovi sa uvádza – pripravte ho akokoľvek, vždy bude chutný. České kuchárske knihy okrem iného zastupuje aj najstaršia česká tlačená kuchárska kniha vo fonde, Kuchařství alchymistu Bavora Rodovského z Hustiřan z roku 1591. Ten v nej venoval veľkú pozornosť napríklad pôstnym jedlám, za ktoré však neboli považované len tie, ktoré poznáme teraz, ale aj jedlá zo živočíchov, ktoré žijú vo vode, teda nielen z rýb. Takže sa v nej môžete dozvedieť, ako sa pripravovala ondatra či bobrie chvosty…


Kniha slávna ako Biblia
Samozrejme, nemôže chýbať ani najslávnejšia Domácí kuchařka Magdaleny Dobromily Rettigovej, ktorej populárne dielo vychádza dodnes. Táto kuchárska kniha je po Biblii najčastejšie vydávanou knihou v Česku – a Magdalena Rettigová príkladom, že kuchárske knihy boli vždy žiadaným artiklom. Hoci sa veľmi chcela presadiť ako spisovateľka a poetka, slávnou sa stala až vďaka svojim receptom a kuchárskej knihe. K špecialitám výstavy určite patrí aj jedna z najmenších kuchárskych kníh na svete – Wiener Kochbuch, vydaná v roku 1906 – má 24 × 22 mm, teda niečo vyše 2 × 2 cm a nosila sa ako prívesok. Či podľa nej aj niekto varil, je veľmi otázne – má však 136 strán a jej najobsiahlejšou kapitolou sú recepty na múčne jedlá vrátane populárnej jablčnej štrúdle s mandľami a hrozienkami.