Eliho kašeľ už neznel tak hrozivo ako pred troma týždňami. Odkedy mu Viktor po Rosenovej vražde priniesol drahé sérum, stav sa mu postupne zlepšoval.
Teta Amália, vydesená zo synovej choroby, mu zakaždým z vďačnosti bozkávala ruky. Oči mala zaliate slzami, z Viktora sa vykľul dobrodinec, ktorý im pomáhal už takmer desať rokov. Isteže, spočiatku mali nezhody, no odkedy sa ukázalo, že nie je karger – žgrloš, našli k sebe cestu. Koniec – koncov, veď boli rodina. Podobne ako on, ani oni v Amerike nikoho iného nemali.
Teta Amália aj strýko Dávid sa zmenili. Zošúverili sa, zostarli. Posledných desať rokov z nich vycicalo veľa života. V Brownsville čas plynul oveľa rýchlejšie ako inde. Aj keď kríza po Rooseveltovom nástupe pominula, návrat do normálnych časov bol zdĺhavý. Viktor pozoroval Amáliine šedivé vlasy a vráskavú tvár, trápila ho zhrbená postava strýka Dávida i jeho ruky zničené ťažkou prácou.
Prišlo mu ich ľúto. Odišli z domova, pretože snívali o tom, že v Amerike sa budú mať lepšie. Dúfali, a namiesto toho… Dom na Wyona Street pôsobil ešte ošumelejšie, nábytok bol starý už pred desiatimi rokmi, žiadny svetlý zajtrajšok ich nečakal. Všetko dobré ich už v živote postretlo. Uvedomovali si to. Chápali, že jediné, čo ešte môžu, je tvrdo pracovať zopár ďalších rokov. Vydať zo seba maximum a potom umrieť. Všetky ich nádeje sa upriamili na Eliho. Čo sa nepodarilo uskutočniť im, dosiahne azda on. Jeho choroba ich preto veľmi vystrašila. Nemali peniaze na drahého lekára ani na lieky. Keby Eli umrel, znamenalo by to definitívny koniec ich sna, premárnenie vlastných životov, zhasla by posledná iskra nádeje.
Keď Viktor priniesol lieky, nezmohli sa na slovo. Nemohli vedieť, že v ten deň spáchal vraždu, že do Joea Rosena sa zavŕtalo šesť nábojov z jeho revolvera. Nerobili si ilúzie, veď pracoval pre Relesa, no samých seba presvedčili, že pracuje v herni, dohliada na hráčov, a ak treba, niektorého z nich vyhodí. Tak im to povedal. Uverili, pretože chceli.
Eli si prehrabol vlasy. Viktora to gesto potešilo – už dávno ho nevidel.
„Naozaj ti je lepšie?“
„Čo nevidíš?“ zasmial sa bratranec.
„Som rád. Tvoja matka by ma asi zabila, keby si sa nepozviechal.“
„Skôr by si ťa adoptovala. Zbožňuje ťa.“
Tentoraz sa rozosmial Viktor. Spomenul si na Amáliin mrzutý výraz, keď sa prvý raz objavil. Zostal jej na tvári ešte ďalšie dva roky. Napriek tomu mal tetu rád. Chápal ju. Robila všetko preto, aby jej rodina prežila.
Vstal, chcel stihnúť schôdzku s mladou herečkou z Broadway.
Eli sa na posteli naklonil a chytil ho za vrecko na saku.
„Dobrá látka,“ povedal. Pozrel Viktorovi do očí: „Keď vyzdraviem, zober ma so sebou.“
„Kam?“
„K Relesovi. Chcem preňho pracovať.“
Viktor sa uškrnul. Myslel si, že Eli opäť žartuje: „Veď preňho pracuješ.“
„Nechcem robiť zasratého čašníka! Už nie, mám toho dosť, chápeš?“ zasyčal. Tvár sa mu zmenila, oči sa zaleskli, akoby opäť dostal horúčku: „Mám toho plné zuby! Robiť pojebanú robotu, makať, stále byť len pajácom a nič nemať! Ani na skurvené lieky!“
„Eli, máš dobrú prácu, veď…“
„Dobrú prácu? Pozri sa na mňa a na seba. Vidíš ten rozdiel? Tiež chcem takéto obleky, autá, ženy, apartmán na Brooklyn Heights. Nechcem byť takýto chudák!“
Zovrela v ňom krv a zašklbalo mu kútikmi úst.
Hanbí sa za seba! pomyslel si Viktor. On, Eli, sa hanbí za to, čo robí a kým je!
„Eli, je to naopak, rozumieš? Ty si ten silný, držať sa bokom nedokáže hocikto, je to…“
„Neutešuj ma, prosím ťa. Môžeš mi to vybaviť? Viem, že nerobíš len v herni. Všeličo sa o tebe povráva. Ľudia sa ťa boja, majú rešpekt.“
Viktor mávol rukou: „Prosím ťa, ľudia toho nahovoria.“
„Zabil si už niekoho?“ opýtal sa bratranec. Opýtal sa to vážne, hľadel mu do očí, jeho pohľad hovoril, aby si netrúfol, ak si ho váži, odbiť ho zasa mávnutím ruky.
Viktor bol za posledných osem rokov pri dobrej stovke vrážd, sám stisol spúšť asi pri tretine z nich.
„Nie,“ odpovedal bez zaváhania, pričom neuhol pohľadom.
Eliho oči posmutneli. Čosi medzi nimi ochladlo.
Obaja vedeli svoje. Pre Eliho bola Viktorova odpoveď len ďalším mávnutím ruky.
Jozef Karika - Na smrť
Prvá časť dvojdielneho románu so strhujúcim dejom
Majster napätia a drsných scén, autor bestsellerov V tieni mafie, V tieni mafie II. Čas dravcov a Nepriateľ štátu ponúka čitateľom nový mrazivý triler o priateľstve a láske, ktoré sa zmenili na smrteľnú nenávisť. Dvaja nerozluční priatelia po tragickej udalosti utečú do zahraničia. Jeden emigruje do New Yorku. Stane sa pešiakom židovského gangu, zažije krvavú vojnu mafiánskych rodín a stúpa v hierarchii podsvetia. Druhý sa ocitne v Mníchove, kde ho zverbujú do nacistickej tajnej služby a mení sa na beštiálneho dôstojníka SS. Po vypuknutí vojny sa opäť stretávajú.
