Ocenenie za najpredávanejšie knihy vydavateľstva Ikar získavate už opakovane. Za čo je to tentoraz?
Platinová kniha bude za Alexandra Dubčeka, knihy sa predalo viac ako dvadsaťpäťtisíc kusov. A Zlatá kniha za Aurela Stodolu, hoci jemu veľmi neverili, vraj nie až také známe meno – a vidíte, predáva sa! Veľmi sa z toho teším.
Vydavateľstvo Ikar ocenilo svojich autorov.
Podľa čoho si vyberáte témy, ktorým sa chcete venovať?
V ostatnom čase robím biografie a vyberám si Slovákov (hoci Baťa bol československý podnikateľ), ktorí dokázali niečo aj za hranicami. To je pre mňa jedno z kľúčových kritérií. Teraz končím biografiu o Božene Slančíkovej Timrave – podľa mnohých bola naša najlepšia realistická spisovateľka a keby bola Američanka alebo Angličanka, tak je svetová! Vyberám si témy o ľuďoch, ktorí nám dodajú sebavedomie.
Foto: Juraj Štefanovič
Môžu aj vás osobne v niečom inšpirovať?
Samozrejme. Najprv sa musím s tým človekom stotožniť, predovšetkým s jeho hodnotami, a ak to nedokážem, tak o nich nepíšem. Takže si vyberám ľudí, ktorí aj mňa veľmi motivujú.
Písať biografie nie je vôbec ľahká práca. Koľko času a úsilia do toho treba vložiť?
To je dobrá otázka, odhadujem, že keď na jeden román potrebujem povedzme rok a pol až dva roky, dve tretiny venujem rešeršom, archívom a triedeniu materiálov, samozrejme, v rôznych jazykoch. Aurel Stodola (uznávaný fyzik a technik, zakladateľ teórie parných a plynových turbín , pozn. red.) polovicu života strávil vo Švajčiarsku a tak som bol pátrať v archívoch v Zürichu, dvakrát. Ak máte trocha kreatívne predpoklady, tak za tretinu času to potom dáte dokopy – ale tie dve tretiny zaberie archívna práca.
Čítajte viac Kto sú najúspešnejší autori z najväčšieho slovenského vydavateľstva?
Stalo sa vám, že pri pátraní po faktoch zo života niektorej z osobností ste si museli radikálne poopraviť svoje pôvodné predstavy? Alebo vás niečo veľmi prekvapilo?
Stáva sa to. Ostatný román je o Aurelovi Stodolovi, ktorý strávil väčšinu svojho tvorivého života mimo svojej vlasti. Prekvapilo ma, akej obrovskej úcte sa tešil vo Švajčiarsku – my ani nevieme doceniť, že Slovák dosiahol obrovské úspechy vo vede. Prednášal na jednej z najvyspelejších technologických vysokých škôl na svete – ETH Zürich, a tam majú úzus, že žiadny z významných ľudí, ktorí sú s univerzitou spojení, nesmie byť vyobrazený. Jediný, kto má na univerzite bustu, je Aurel Slovák Stodola. Aj to sú momenty, ktoré by nám mali dodávať trocha sebavedomia a hrdosti.
