„Zbláznil si sa? Čo chceš?“ osopila sa naňho, ale ihneď zmĺkla. Tváril sa akosi zvláštne. Usmieval sa, no za úsmevom sa čosi skrývalo. Možno akýsi zámer, možno smútok a možno… niečo definitívne. Ešte nikdy mu v očiach nevidela taký záblesk.
Pristúpil k nej a chytil ju za ruku.
„Poď so mnou,“ povedal.
Zarazila ju naliehavosť, s akou to vyslovil. Zvyčajne takto nerozprával. Málokedy mu na niečom záležalo tak veľmi, aby naliehal.
„Poď so mnou, prosím,“ zopakoval.
Nevychádzala z údivu, vôbec nechápala, čo sa s ním robí.
Nástojčivosti, čo mu vyžarovala z pohľadu, slov aj z dotyku, sa nedalo vzdorovať. Pozabudla na školu a vykročila s ním.
To stačilo.
Rozbehli sa preč od gymnázia.
Na nič sa nepýtala, dala sa viesť. Kráčala za ním ako omámená cez Polík až do Rybárpola. Bolo teplé májové dopoludnie. Slnko vyšlo pred niekoľkými hodinami, no zatiaľ nebolo dusno. Keď kráčali po lávke ponad Váh, ovanul ich príjemný vánok voňajúci riekou. Prešli popri textilnom komplexe a zamierili k úpätiu Čebraťa.
Stále nič nevraveli, ani nebolo treba. Jednoducho boli spolu, kráčali spolu, čo najďalej od všetkých, čo najďalej od ľudí, pred ktorými museli udržiavať tajomstvo. Držali sa za ruky. Mesto i všetky jeho starosti nechali za sebou. Bolo v tom čosi magické.
Sára sa pristihla, že takmer nedýcha, také to bolo vzrušujúce. Všetko jej v tej chvíli bolo jedno, na ničom nezáležalo, ani škola nebola dôležitá. Podstatné bolo držať Viktora za ruku a kráčať popri ňom. Len tak s ním odísť, nechať sa ním odviesť na tiché úpätie Čebraťa.
V povetrí sa rozliehalo trilkovanie vtákov a v sýtozelenej tráve cvrlikanie cvrčkov. Vystupovali čoraz vyššie, najprv sa vnorili do smrečiny prežiarenej jasnými lúčmi, potom vstúpili hlbšie do lesa. Viktor vytiahol plechovú fľašu s vodou a obaja sa napili. Sáre sa zdalo, že je to najchutnejšia voda na svete.
Zakaždým, keď sa ho chcela opýtať, kam vlastne idú, zháčila sa. Stačil pohľad do jeho tváre a videla, že by tým poškodila jemné vlákna, z ktorých sa chvíľa utkáva. Radšej teda mlčala, kráčala za ním a naplno si vychutnávala každý okamih.
Prešli popri húštine, kde sa skrýval strašidelný vodný rezervoár, ktorý navštívili minulé leto. Stúpali ešte vyššie, došli až pod Malú skalu. Tak volali desaťmetrové bralo zapichnuté do zeme ako obria ihla. Pred tisíckami rokov sa rozštiepilo na dve polovice, medzi ktorými zívala dva metre široká prázdnota.
Viktor ju opäť chytil za ruku. Previedol ju medzerou medzi rozštiepenými polovicami brala, cítila sa, akoby prešli slávnostnou bránou. Dostali sa na čistinu obkolesenú smrekmi. Nikto tu nebol. Odkedy vstúpili do lesa, nestretli živú dušu. Boli len oni dvaja, nik ďalší neexistoval. Viktor ju objal a pobozkal. Opätovala mu jeho nežnosť. Zviezli sa na hustú trávu, bozkávali sa čoraz nástojčivejšie. Chodili spolu už šesť mesiacov, no ešte nikdy sa takto nebozkávali ani nedotýkali. Sára sa trochu preľakla. Uvedomila si, k čomu smerujú, pochopila, že nastala chvíľa, na ktorú sa tešila, no ktorej sa zároveň bála. Viktor vycítil jej obavy, ubral z nástojčivosti, ešte viac znežnel. Zažíval rovnakú chvíľu, bez ohľadu na to, čo Karolovi aj ostatným narozprával o bohatých zážitkoch so ženami. Obaja sa na tom zaváhaní zasmiali; aj smiech im chutil bozkami. Hľadeli si do očí, prsty pracovali na rozopínaní gombíkov a spony na opasku. Sára mu vyzliekla košeľu, on taktiež nezaháľal. Obnažené telá sa do seba zaplietli, akoby to bola najprirodzenejšia vec na svete. Viktor sa trochu odtiahol, pozrel na ňu a vypálil si ten pohľad do najhlbšej pamäti. Bolo to najkrajšie, čo v živote videl. Sárina tvár lemovaná ohnivými vlasmi, posypaná pehami, oči rozšírené od vzrušenia i očakávania – všetko zvýraznené slnečnými zábleskami v zelenej tráve.
Opäť ju pobozkal. Prekročili bod návratu. Sára ho ovinula nohami, dlaňami mu hladila chrbát, a keď do nej vnikol, zdalo sa jej, že vystúpila až ku korunám okolitých smrekov a modrej oblohe nad nimi.
Jozef Karika - Na smrť
Prvá časť dvojdielneho románu so strhujúcim dejom
Majster napätia a drsných scén, autor bestsellerov V tieni mafie, V tieni mafie II. Čas dravcov a Nepriateľ štátu ponúka čitateľom nový mrazivý triler o priateľstve a láske, ktoré sa zmenili na smrteľnú nenávisť. Dvaja nerozluční priatelia po tragickej udalosti utečú do zahraničia. Jeden emigruje do New Yorku. Stane sa pešiakom židovského gangu, zažije krvavú vojnu mafiánskych rodín a stúpa v hierarchii podsvetia. Druhý sa ocitne v Mníchove, kde ho zverbujú do nacistickej tajnej služby a mení sa na beštiálneho dôstojníka SS. Po vypuknutí vojny sa opäť stretávajú.
