Sedela s mobilom v ruke, každých desať sekúnd obnovovala displej, netrpezlivo čakajúc, že sa jej ozve.
Stalo sa.
Držala v rukách telefón, na ktorom blikala správa. Otvorila ju s obavou a so vzrušením zároveň.
Nie, milá moja, nebudeš. Ak ma však chceš milovať v tejto chvíli, zazvoň na 320 East 96, 1A.
Nič iné ani nečakala. Šťastná, že ju neodmietol, že ju stále chce, vybehla z parku krížom cez Manhattan, smerom k East River. Vtedy si prvýkrát všímala, ako dramaticky sa mení scenéria jej mesta ďalej na východ.
Z veľkých obytných domov s markízami a livrejovanými vrátnikmi zostal len tieň. Zrazu bola obklopená nízkymi art déco budovami s požiarnymi schodiskami smerujúcimi do ulice, kontajnermi na separovaný odpad priamo v malých predzáhradkách, ruskými miniholičstvami, čínskymi nechtovými salónmi a talianskymi pizzeriami.
V zlomku newyorskej sekundy stála spotená pred jeho domom a bez rozmýšľania zazvonila na zvonček s menom Silar.
Príležitosť aj z Arianny urobila zlodejku.
Ukradla si z reality moment, ktorý v nasledujúcich minútach dostane nálepku perfektný.
Bzučiak jej vzápätí otvoril vchodové dvere…
Srdce jej hlasno bilo, keď ho zbadala. Do reality si privolala svoj sen.
Stál opretý o zárubňu, ruky skrížené na prsiach, vyžaroval z neho zvláštny pokoj.
Čakal ju a usmieval sa.
Nie žiadostivo, ani víťazoslávne…
„Poď sem!“
„Ahoj…“
„Tak si prišla,“ nežne ju objal.
Dlho ju držal v náručí, ich spotené telá prilepené k sebe. Hladkal ju po vlasoch, ona jeho po chrbte, a len tak stáli.
V jedinom objatí bolo prekvapivo aj niečo úplne iné, ako očakávala. Silné a jednoduché.
Jej jing si našiel jeho jang.
Arianna predpokladala, že sa na ňu Gavin hneď vo dverách vrhne a bez slov prekypí na povrch vzájomná chémia, ktorá im nedovolí nič iné, len milovanie.
V jeho objatí však nebola len fyzická láska, ale cit, ktorý nápadne pripomínal lásku naozajstnú…
„Prišla som, nemohla som inak,“ povedala mu.
Nohou v ružovej adidaske zatvorila dvere najmenšieho manhattanského bytu, aký kedy videla. V štúdiu bolo prítmie, do priestoru sa mu zmestila jedna posteľ, malý gauč, písací stôl a nad nefunkčným kozubom, v ktorom mal naukladané knihy, trónila veľkoplošná obrazovka. Na oknách staré drevené žalúzie, v nich ešte staršia klimatizácia, z ktorej na ulicu kvapkala voda, a niekoľko vakov s golfovými palicami. Golfové tričká, nohavice a topánky porozhadzované po celom byte.
„Poď ďalej,“ ukázal mimovoľne rukou okolo seba.
„Toto je tvoje kráľovstvo?“
„Áno! Mám svoje kráľovstvo rád.“
„Máš to tu veľmi pekné, páči sa mi tvoj vkus,“ úchytkom si poprezerala zbierku motivačnej literatúry.
„Sadni si, urob si pohodlie, musím ešte niečo dokončiť,“ povedal Gavin.
„Nechcela som ťa rušiť…“
„Arianna, prestaň.“
„Mám prísť inokedy?“ zazmätkovala.
„Musím niečo dokončiť, zvaľ sa na gauč, vylož si nohy a pozri si telku. Mám výborné červené víno. Čo povieš? Znie to lákavo, nie?“
„Áno, znie. Dám si víno,“ presne podľa jeho pokynov sa usadila na gauč. Ovládačom prepla telku na platený kanál a objednala si film Hry o život.
„Je mi zima, nemáš deku?“ striasla sa.
„Vyzleč si to prepotené tričko, nejaké ti dám, ak chceš,“ povedal Gavin a prikryl ju dekou.
„Hry o život?“
„Moja dcéra chcela ísť na to do kina, nepustila som ju,“ povedala Arianna a zamyslela sa.
Nechcela rozprávať o Alexe, vyšlo to z nej mimovoľne.
Pred niekoľkými dňami by sa jej ani nesnívalo, že by mohla pozerať film pre tínedžerov uprostred pracovného dňa, cítiť sa pri tom, akoby odjakživa patrila na bledý gauč v Gavinovom byte, a popíjať červené víno.
„Ako sa volá?“ spýtal sa Gavin.
„Alexa,“ odvetila nežne.
„Poď sem,“ kľakol si k nej.
Arianna ho okamžite objala. Pobozkal ju so zatvorenými očami a jednou rukou rozopol podprsenku. Pomiloval ju priamo na gauči.
S nohami vystretými do neba si ho pritláčala k sebe, nechty mu zabárala do hebkej pokožky na chrbte a pozerala mu do očí. V duchu ho povzbudzovala, prosila, nech ju miluje, nech nikdy, nikdy neprestáva. Jej prosbám rozumel aj bez slov. Jej vzdychy vnímal, rozumel jej, užíval si ju a s talentom rodeného milovníka do nej vnikal zas a znova.
Vyvrcholili spoločne v silnom kŕči bez hlasných vzdychov a v nepoznanej harmónii tiel. Tentoraz netiekli slzy, obaja sa nahlas rozosmiali a objímali.
Andrea Coddington - Predohra
Túžba je silnejšia ako rozum
Spisovateľka Andrea Coddington prichádza s novým románom. Predohra je príbehom dobre situovanej vydatej Američanky, ktorá sa zamiluje do golfového trénera, respektíve do výnimočného a nevšedného sexu s ním, ktorý považuje za omamný. Hry lásky a vášnivé erotické scény robia z najnovšieho románu autorky vzrušujúce čítanie.
