Foto: Tatran
Na prvýkrát zásah do čierneho
Veľkým Follettovým bestsellerom sa stala už jeho prvotina, napísaná pod jeho skutočným menom (predtým vydal niekoľko románov pod pseudonymom), špionážny thriller Oko ihly. Napísal ho v roku 1978 ako 27-ročný. Získal zaň Edgarovu cenu (Edgar Allan Poe Award), predalo sa z neho vyše 10 miliónov kusov a v roku 1981 bol sfilmovaný pod rovnomenným názvom s Donaldom Sutherlandom v hlavnej úlohe. O čom vlastne je?
Dobre namiešaná kombinácia fikcie a reality dokáže osloviť milovníkov historických románov aj fanúšikov špionážnych thrillerov
Ústrednou postavou príbehu je nemecký špión, známy len ako „die Nadel“ – prezývku dostal podľa toho, že zabíja ticho, chladne a účinne, zvyčajne dýkou. Je to typický osamelý vlk, brilantný, bezcitný a verný Tretej ríši. V Nemecku bol legendou, jeho meno poznal aj Adolf Hitler. Ten jeho závery a informácie považoval za kľúčové. „Je to jediný schopný agent, ktorého kedy Canaris zaangažoval – pretože ho prijal na môj rozkaz… Nadel je mozog, ozajstný mozog. Čítam všetky jeho správy,“ vysvetľuje v knihe Hitler Hermannovi Göringovi.
Novou úlohou Nadela sa stalo odhalenie pravdy o spojeneckej operácii Deň D, teda o plánovanom vylodení v Normandii. Deň D totiž nebol len vojenskou akciou, ale aj výsledkom komplexnej dezinformačnej kampane obrovských rozmerov, známej ako Operácia Fortitude. Jej cieľom bolo presvedčiť nacistické velenie, že hlavná invázia sa odohrá inde – najmä v oblasti Pas-de-Calais. Nemecký špión postupne rafinovaný plán za dramatických okolností odhaľuje.
Keď však jeho krytie nešťastnou zhodou okolností padne, začne sa dramatický útek naprieč Britániou, ktorý ho nakoniec zavedie na odľahlý a temer úplne pustý ostrov pri škótskom pobreží. Tam narazí aj na ženu menom Lucy, ktorá sa stane kľúčovou postavou nielen jeho misie, ale zásadne ovplyvní aj jeho ľudský osud.
Jednou z najsilnejších stránok knihy je práve atmosféra – Follett vie, ako vystavať napätie, aj keď sa mu ho možno nepodarilo udržať celý čas na maxime. Zatiaľ čo úvod a záver sú dynamické a prečítate ich jedným dychom, prostredná časť – najmä Nadelov „škótsky“ pobyt – môže pôsobiť miestami rozťahane. Hoci je tento úsek dôležitý pre psychologický vývoj postáv a následný dramatický zlom, príbeh tu mierne stráca tempo. Je to asi aj tým, že niektoré dialógy pôsobia trochu umelo, akoby boli napísané viac ako vysvetlenie pre čitateľa, než ako prirodzený rozhovor medzi postavami.
Čítajte viac Kniha týždňa o láske v čase korony: Lavríkova Predpoveď na zajtra vás nepustí od prvej po poslednú stranu
Keď je hrdinom stroj
Trochu k tomu prispieva aj inak výborný preklad, do ktorého však občas vkĺznu slová a frázy, ktoré sa už dnes celkom nehodia. Napríklad opakovane použité spojenie „vlak dojachal do stanice“ pôsobí v britskom špionážnom románe trochu nepatrične, rovnako ako niektoré repliky hlavného hrdinu – napríklad keď prijme po menšom váhaní ponúkanú misiu, zakončí svoj súhlas slovami: „už sa nebudem spätiť“. Takýchto drobností však v knihe nie je veľa a celkovo pôsobí preklad mimoriadne kultivovane.
Nadel je postava, ktorú možno obdivovať pre inteligenciu, no zároveň ho budete považovať za chladnokrvného psychopata
Nadel je postava, ktorú možno obdivovať pre inteligenciu, no zároveň ho budete považovať za chladnokrvného psychopata. Taký James Bond mal aj svoje slabosti a zmysel pre humor, no Nadel je dokonale chladný, bez akýchkoľvek emócií pôsobí skôr ako efektívny stroj na zabíjanie. Absencia emócií v kombinácii s dokonalou logikou ho na jednej strane robí fascinujúcim, no na druhej odľudšteným do takej miery, že môžete mať problém „zosobniť si ho“ a vnímať ho ako reálnu postavu, ku ktorej si vytvoríte nejaký vzťah.
Čítajte viac Kniha týždňa: Medzi fantáziou a realitou. Poviedky z Latinskej Ameriky
Zaujímavé je aj zasadenie deja do obdobia druhej svetovej vojny. Follett využíva reálne historické pozadie – už spomenutú Operáciu Fortitude, ktorá mala Nemcov presvedčiť, že invázia sa uskutoční nie v Normandii, ale v Pas-de-Calais. Kniha tak čitateľa nielen baví, ale aj prináša aj netradičný pohľad na kus histórie, samozrejme, s určitou literárnou licenciou. Výsledkom je veľmi dobre namiešaná kombinácia fikcie a reality, ktorá dokáže rovnako osloviť milovníkov historických románov, ako aj špionážnych thrillerov.
