Svet prvýkrát výrazne zaujal románom Deň pre Šakala, ktorý bol tiež úspešne sfilmovaný.
Forsyth pôsobil ako novinár a spravodajca agentúr Reuters a BBC, ale tiež ako spolupracovník britskej zahraničnej špionážnej agentúry MI6, k čomu sa pred rokmi priznal.
Britský spisovateľ zomrel po krátkej chorobe, oznámil jeho literárny agent Jonathan Lloyd vo vyhlásení. „Smútime nad odchodom jedného z najväčších svetových spisovateľov thrillerov,“ napísal Lloyd.
Kniha Deň Šakala, ktorá vyšla v roku 1971 a preslávila Forsytha po celom svete, opisuje pokus o atentát na bývalého francúzskeho prezidenta Charlesa de Gaulla. Forsyth v ňom dovedna využil svoje skúsenosti a vtedajšie obľuby literatúry faktu a vytvoril vlastný literárny útvar. Na jeho napísanie mu vraj stačilo iba 35 dní.
V ďalšom úspešnom titule Spis Odessa (1972) sa Forsyth zaoberal povojnovým vplyvom nacistov a nemeckým pocitom viny, v Žoldákoch (1974) opísal (vraj aj z vlastnej skúsenosti) prípravu prevratu v jednej „banánovej“ republike. Štvrtý protokol (1984) zase popisoval svet tajných služieb a dej knihy Vyjednávač (1989) sa odohrával vo svete terorizmu, únosov a vydierania. S vojnou v Perzskom zálive sa Forsyth tvorivým spôsobom vysporiadal románom Božia päsť (1994). Na slávneho Fantoma opery nadviazal Fantomom Manhattanu (1999) a v románe Mstitel (2003) vytvoril koláž niekoľkých ľudských osudov spojených s vojnami 20. storočia.
K novším titulom patrí román Afganec z roku 2006 o plukovníkovi SAS vo výslužbe, ktorý sa pokúsi preniknúť priamo medzi lídrov arabských teroristov. A tiež Kobra z roku 2010, príbeh o drogách a veľkých peniazoch, alebo Liška z prostredia tajných služieb.
