Foto: Ikar
Dojímavý príbeh
Kniha Astrid Lindgrenová má podtitul Dojímavý životný príbeh autorky Pippi Dlhej Pančuchy a mnohých čitateľov skutočne dojme. Predstavuje totiž slávnu spisovateľku ako skromnú a vnútorne silnú ženu s dušou hravého dieťaťa. To však neznamená, že sa jej ťažkosti vyhýbali oblúkom, no vždy sa dokázala pozbierať a pokračovať, ako ju to naučila mama.
Biografia sa začína v jednom z najťažších momentov, keď si ako slobodná matka vedie domov svojho trojročného syna, ktorého musela zveriť do pestúnskej starostlivosti. Netuší, ako to všetko zariadi, starať sa o malé dieťa a zároveň pracovať, ale musí ich oboch uživiť. Bola bezradná, osamelá aj hladná, ale jednoducho urobila to, čo musela. Ostatné sa ukáže.
Postupne sa odkrývajú spomienky na šťastné detstvo s láskyplnými rodičmi a súrodencami na rodinnej farme v obci Vimmerby vo Švédsku, ktoré neskôr opísala v knihách o Bullerbyne. Teraz však žije vo veľkom meste a Štokholm si veľmi obľúbila. Čitateľ si tak môže užiť kus života na vidieku a aj v meste.
Foto: Z archívu SVENSKA DAGBLADET
Mladá Astrid pracuje ako sekretárka, na prvú prácu v novinách a ženatého kolegu jej zostala spomienka na celý život, syn Lasse. Možno práve vo chvíli, keď si ho vedie domov, sa zrodila túžba deti chrániť a dodať im životnú silu. Napokon, jej Pippi je taká silná, že hravo zodvihne aj koňa nad hlavu… Byť slobodnou matkou začiatkom 20. storočia rozhodne nebola závideniahodná pozícia, hoci ani dnes to nie je ľahké. O to viac si potom cenila manželstvo: nezískala ním len partnera pre seba, ale aj otca pre svojho syna. A on v Astrid objavil milujúcu a obetavú manželku, navyše so zmyslom pre humor. Ich spoločný život však nebol „prechádzkou ružovou záhradou“ a načas ju dokonca opustil. Čo asi prežívala v tomto období a kde našla silu ísť ďalej a napokon aj odpustiť? „Je lepšie byť občas sklamaný, než nikdy nikomu neveriť,“ poradila neskôr aj svojej neveste. Odcudzenie bolo preč a ku stolu si znova sadlo rodinné šťastie. Lebo rodina bola pre Astrid Lindgrenovú najviac.
Čítajte viac Pippi Dlhá pančucha má 75 rokov
Spisovateľské začiatky a čo tu chýba
Ako sa autorka Pippi Dlhej Pančuchy dostala k písaniu? Ako inak, vlastnou pochabosťou! Aj o tom sa dočítate v biografii. Chcela sa zo zábavy šmýkať a vyvrtla si členok. Čo má robiť činorodá žena, keď nemôže robiť skoro nič? Tak začala v posteli písať príbehy o nezbednom ryšavom dievčatku, ktoré predtým rozprávala svojej dcére Karin pred spaním. Pippi najprv vydavatelia odmietli, ale napokon v roku 1945 vyšla v malom vydavateľstve Rabén and Sjögren, ktorému potom zostala verná aj v časoch najväčšej slávy. Astrid bola jednoducho lojálna, v manželstve aj v práci. Zato jej rebelantská hrdinka Pippi si vyslúžila ostrú kritiku: toto že má byť pre deti vzor? Kritika zo strany dospelých však autorku nezaujímala, zato detskú kritiku brala veľmi vážne, píše Susanne Lieder v biografii o Astrid Lindgrenovej.
Čítajte viac Astrid Lindgrenová stvorila najsilnejšie dievča na svete
Čitatelia sa z nej dozvedia nielen o rodinnom živote, ale aj o priateľstvách slávnej spisovateľky, o vzťahu s deťmi – vlastnými aj tými, čo jej knihy čítali. Spoznáme miesta, kde slávna spisovateľka žila, kam chodila oddychovať. A koho by nezaujímalo, ako sa zrodili ďalší hrdinovia jej kníh ako detektív Kalle Blomkvist? Do životného príbehu Astrid Lindgrenovej patria rovnako ako jej deti. Človek by si povedal, že táto žena mala v živote šťastie – na rodinu, na priateľov, na kolegov od kníh – a dlhý aj pestrý život. Lenže z tejto biografie ľahko pochopíme, že to šťastie si vytvorila ona sama, svojou láskavou pozornosťou, húževnatosťou aj detskou hravosťou. Škoda len, že kniha život takej zaujímavej ženy splošťuje a nielen tým, že sa zameriava len na určitý časový výsek.
Astrid Lindgrenovej totiž veľmi záležalo na veciach verejných a svoje meno sa snažila využiť ako hlas tých, ktorých nik nepočúva. Bojovala za práva detí aj za práva obyčajných ľudí žiť v mieri a v zdravom životnom prostredí. Astrid Lindgrenová nebola len „mama“ slávnej Pippi. Nielen svojimi knihami, ale aj verejnými vyhláseniami chcela deťom vybojovať právo žiť v láske a v bezpečí.
Čítajte viac Astrid Lindgrenová: Válečné deníky 1939–1945
„Všetci túžime po mieri. Existuje teda vôbec nejaká možnosť, aby sme sa zásadne zmenili, kým nebude neskoro? Aby sme sa naučili dištancovať sa od násilia? Aby sme sa jednoducho pokúsili stať novým druhom ľudských bytostí? Ale ako by sme to mohli dosiahnuť a kde by sme mali začať? Myslím si, že by sme mali začať od základov. S deťmi,“ povedala v prejave, keď si preberala literárnu cenu. Dosiahla, že bol prijatý zákon o zákaze telesných trestov pre deti. Zasadzovala sa proti jadrovej energii a za zákaz ťaženia uránu, bola tiež aktívnou ochrankyňou zvierat a životného prostredia. Škoda, že sa tento rozmer jej osobnosti do knihy dostal iba v náznaku, zmienkou o denníkoch, ktoré si písala počas vojny, ktoré neskôr vyšli knižne.
