Foto: Lindeni
Jej hrdinka Ema v detstve bola svedkom a aj obeťou násilia zo strany svojho otca a zanechalo to na nej trvalé následky. Neznáša ľudské dotyky ani od kamarátov, a pri cudzích ju chytá panika. O intímnych dotykoch nemôže byť ani reči, tých sa doslova desí. Bojí sa, že túto traumu nikdy neprekoná. Stretne však Mareka, chlapca z bohatej rodiny, ktorý pôsobí veľmi arogantne, časom sa však zblížia natoľko, že mu začne dôverovať. Ani si nevšimne, ako sa okolo nej uťahuje slučka, keď ju postupne izoluje od kamarátov i od rodiny a chodí ju kontrolovať do práce. K psychickej manipulácii sa ku koncu príbehu pridá sexuálne násilie, no Ema je presvedčená, že to tak má byť, za to všetko, čo pre ňu Marek robí, si predsa zaslúži, aby uspokojila jeho potreby, aj keď ona pritom trpí. Podarí sa jej vymaniť z Marekových chápadiel? Záver zostáva otvorený, no jednoznačný: tento vzťah nie je zdravý a ubližuje.
Autorke treba poďakovať, že si trúfla otvoriť ťažkú tému a možno naozaj niekoho prinúti, aby si viac všímal podobné prejavy vo svojom okolí, hoci bývajú často nenápadné. Násilník totiž psychickú manipuláciu skrýva za pozornosť a lásku a ľudia sa tým ľahko dajú oklamať. Napriek snahe tu však niečo nesedí.
Čítajte viac Kniha týždňa: Čo to trepeš, Nives? Čo odhalí telefonát dlhý ako život sám
Priateľská a spoločenská bytosť sa ako mávnutím čarovného prútika mení na uzavretú a nedôverčivú obeť domáceho násilia s nulovým sebavedomím
Poskladaná Ema
Ema je mladá žena, ktorá neznáša alkohol (veď jej otec je alkoholik). Vzorná študentka v adoptívnej rodine so skvelým vzťahom k rodičom, sadí stromy s ekoaktivistami, pomáha vo zvieracom útulku, pomáha spolužiakom. Zbožňuje turistiku a popri štúdiu si privyrába v kníhkupectve. Má okolo seba kopu kamarátov, v škole aj v práci, a ku všetkým je veľmi priateľská, ale komplet pred všetkými tají, že je adoptovaná. Jej hádam jedinou neresťou je rýchla jazda autom. A ešte lieky na spanie, v mladom veku. Keď však stretne Mareka, s ktorým sa zrazí pri športe na hrádzi, neváha jeho aroganciu odplatiť rovnako. Skrátka, vie ho s prehľadom poslať do kelu a nemá s tým žiadny problém. Rovnako to vie vytmaviť aj kolegovi a kamarátovi, keď sa jej nepáči, že sa v práci ulieva. Zároveň je vo svojom vnútri ustráchaná, lebo jej v detstve tak veľmi ublížili. Táto mimoriadne priateľská a spoločenská bytosť sa nám pod Marekovým vplyvom ako mávnutím čarovného prútika pred očami zmení na uzavretú a nedôverčivú obeť domáceho násilia s nulovým sebavedomím – a stačí jej na to iba záver knihy. Trocha viac nejasností, ako by do príbehu patrilo. Román sa snaží sa ukázať, ako sa rodí tyrania za zatvorenými dverami, no aj pri ťažkej téme pôsobí z väčšej časti ako romantická love story, až na samotný záver.
Čítajte viac Kniha týždňa: Smeje sa ten, kto má zuby. A čitateľ tiež
Ako zakliata
Áno, ženy, ktoré sú obeťami domáceho násilia, pôsobia ako zakliate, akoby boli v stave beztiaže, ako výstižne hovorí aj názov románu. Lenže takto sa to podľa mňa nedeje. Nie naozaj, celkom bez prípravy. Aj keď obeťou domáceho násilia sa môže stať skutočne ktokoľvek, v Eminom správaní nič nenasvedčovalo, že by sa dala takto zmanipulovať. Bola zranená, ale ani v náznaku nie submisívna osoba. V príbehu však kopíruje osud svojej matky, ktorá na to doplatila životom.
Čítajte viac Kniha týždňa o láske v čase korony: Lavríkova Predpoveď na zajtra vás nepustí od prvej po poslednú stranu
Autorka v rozhovore priznáva, že s domácim násilím sa nikdy nestretla, čerpala z internetových diskusií a pri písaní sa riadila radami psychológa. Svoju postavu teda vytvorila z viacerých dievčat a žien, ktoré sa o svoje skúsenosti s domácim násilím podelili s inými. No každá žena niečo také prežíva inak, napriek niektorým spoločným znakom žiadny prípad nie je identický s iným, každý je jedinečný. Možno práve preto takto „poskladanej“ Eme celkom neverím, aj keď mi je ľúto, čím všetkým postava v príbehu prechádza. Príliš mi „šuští papierom“. A možno za to môže viac literárna stránka príbehu, jazyk a štýl, hoci to nie je autorkina prvotina.
V príbehu sú silné miesta, kde cítiť, že sa približuje k pravde – a tu zázračne funguje aj obsah, aj forma
Aj keď Marek je typovo uveriteľný, pretože z citovo zanedbávaných detí vyrastajú citoví invalidi, postavy a vzťahy nie sú vykreslené veľmi hodnoverne. V príbehu sú však silné miesta, kde cítiť, že sa približuje k pravde – a tu zázračne funguje aj obsah, aj forma. Keď sa Ema naplno cíti ako obeť násilia, vybaví sa jej v spomienkach detská riekanka, ktorú si opakovala, keď to isté zažívala so svojím otcom – znova sa k nej utieka ako dospelá žena, uväznená v chorom vzťahu s násilníckym partnerom. Tento, hoci celkom vymyslený, príbeh svojím nastavením osloví skôr mladú generáciu. Ak niekomu pomôže, aby bol k podobným sklonom a prejavom vnímavejší, vďaka za to.
