
Domáci miláčik
Françoise je spisovateľka a jej partner Pierre divadelník, spája ich láska zahŕňajúca blízkosť, v ktorej myslia a konajú ako jedna bytosť. Tvoria spolu pár, v ktorom si dávajú navzájom slobodu. Dvaja intelektuáli v predvojnovom Paríži, ktorí milujú svoju prácu, vedú sústavné debaty o všetkom od bežných denných vecí až po politiku, obklopení priateľmi rovnako z umeleckých kruhov. Sú pyšní na svoje vzájomné pochopenie, úctu aj pracovnú spoluprácu, na svoj výnimočný vzťah, „uväznení v šťastí“. Očarení vlastným neortodoxným pohľadom na svet a morálku pozvú do svojho života mladé, neskúsené dievča menom Xavière. Chcú si ju pestovať ako domáceho miláčika, čoskoro sa však ukáže, že poriadne hryzie.
Vytvoria zvláštne trio, prestúpené láskou, veľkorysosťou a toleranciou – no je to len ilúzia
Xavière dokáže rokmi vybudovaný vzťah Françoise a Pierra otriasť v základoch. Spočiatku to medzi nimi vyzerá ako úprimné priateľstvo, rýchlo sa však zmení na nebezpečnú hru, v ktorej každý klame a podvádza. Na povrch vyplávajú tie najnižšie ľudské túžby, chamtivosť, túžba po moci a bezcitné manipulácie. Pod maskou sa skrýva závisť či ľahostajnosť, znechutenie, žiarlivosť.
Udalosti naberajú rýchly spád a my sa na všetko dívame očami Françoise. Ona sama Xavière objavila, nesmelé dievča z malého mesta na návšteve vo veľkom Paríži pôsobí nevinne až placho. Xavière je očarená životom v Paríži, Françoise a Pierre sú očarení ňou. Pierre čím ďalej, tým viac, Françoise čím ďalej, tým menej. Napokon vytvoria zvláštne trio, prestúpené láskou, veľkorysosťou a toleranciou – no je to len ilúzia.

Život v trojici
Všetko sa zrazu točí okolo Xavière, „vzácnej čiernej perly“. Čo robí Xavière? Čo si myslí Xavière? Ako sa cíti Xavière? Všade ju berú so sebou a Xavière sa pritom rozťahuje po kaviarňach, divadlách a tančiarňach ako rozmarné vzdorovité dieťa. Celý ten humbug okolo nej začína byť šialený. Rovnako šialené sú aj nekonečné rozhovory – o nej s ňou aj o nej bez nej.
Tým, že vstúpila do vzťahu dvoch ľudí, zároveň zrkadlí aj ich samých. Françoise, nevylúčenú, no odsunutú na druhú koľaj, ktorá v sebe potláča všetky negatívne pocity, Pierra, pokoreného vlastnou žiadostivosťou a slepého voči bolesti. Postupom času sa odhaľuje charakter mladej Xavière, ktorá pod maskou úprimnosti skrýva vlastné úskoky, egoizmus a bezohľadnosť. Rovnako však odhaľuje vnútorný svet Françoise, ktorej existencia bledne, „milovala ho príliš za to, čo od neho dostávala“… A Pierra, ktorý vie človeka dostať tam, kam chce. Napokon, kto je tu bez viny, nech hodí kameňom. Všetci majú „za ušami“ – za to, ako sa vedia s nevinnou tvárou zahrávať s ľudskými citmi, manipulovať so životmi iných.

Príbeh Simone de Beauvoir graduje, prináša nové, nečakané zvraty a priam šokujúci záver. Sledovať, ako sa vyvíjajú vzťahy v tejto prapodivnej trojici, je fascinujúce. Postavy v jej psychologickom románe však máte chuť prefackať, aby sa konečne spamätali. Majú ústa plné citov a ohľadov, toľko sa nahlas rýpu vo vzájomných vzťahoch – no o čo tu komu ide, ak nie o seba? Všetci sa tu oháňajú úprimnosťou a všetci tu klamú. Chcú byť vraj ohľaduplní, aby niekoho nezranili, no vedia si uštedriť priam smrteľné rany. Podvádzajú, aj sami seba. Páchne to nechutným cynizmom a pohŕdaním všetkého, čo je človeku v živote drahé. A do toho sa do života nášho iluzórneho tria primieša niekto štvrtý. Kam to až povedie?
Román odkrýva morálne dilemy a zároveň najvnútornejší svet ženskej hrdinky
Román odkrýva morálne dilemy a zároveň najvnútornejší svet ženskej hrdinky Françoise, úspešnej zrelej ženy, spisovateľky a intelektuálky, spoľahlivej, vyrovnanej a obetavej partnerky, priateľky a spoločníčky. Taký je jej vonkajší obraz, no my celý príbeh vidíme z jej vnútorného pohľadu, poznáme jej city, myšlienky a túžby, aj jej zábrany. Spolu s ňou padáme do prázdna, keď stráca pôdu pod nohami, s ňou plačeme nad všetkým nepochopením, ale aj nespokojne krútime hlavou nad jej motiváciou a činmi. Françoise po všetkých tých udalostiach hľadá svoj vlastný obraz – a ten je naozaj prekvapujúci. Všetci sme si navzájom potvrdením svojho života a nech sa človek akokoľvek snaží, vlastnú existenciu jednoducho nemôže ignorovať. „Kruh prudkých emócií a úzkosti“ sa napokon prelomí.

Pozvaná je román o láske, žiarlivosti a slobode a Simone de Beauvoir v ňom rozpitváva ľudské city pod mikroskopom. S dôslednosťou vedca odhaľuje skryté pochody mysle, zaznamenáva záchvevy srdca, gestá aj mimiku, aby priniesla silný zážitok z jedného z prvých feministických románov. Čo v ňom odráža skutočný život Simone de Beauvoir a Jeana-Paula Sartra, je otázne, no „čiste náhodná“ podobnosť sa priam ponúka.