Spomedzi nich porotcovia vybrali „top ten“ najlepších slovenských prozaických kníh, z ktorého vzíde najskôr finálová päťka a potom laureát či laureátka ceny. Podrobnejšie sa s vybranými knihami aj s ich autormi mohli záujemcovia oboznámiť na nedávnom Litera feste, ktorý priniesol veľa besied, diskusií aj ďalší program. Stretnutia s autormi však pokračujú ďalej, v programe Anasoft litera uvádza.
Čítanie v tráve: Hus vo veľkomeste
„Anasoft litera uvádza je celoročný program v komunitných centrách, knižniciach, antikvariátoch aj pod holým nebom, kde sa slovenskí autori a autorky stretávajú s publikom. Dávajú tak svojim textom priestor, aby zazneli naživo a aby sa o nich hovorilo,“ uvádzajú organizátori Anasoft litera.
Najbližšie podujatie sa uskutoční v utorok 15. júla o 18. hodine v letnej čitárni Staromestskej knižnice v bratislavskej Medickej záhrade. Katarína Mikolášová tam predstaví svoju prózu Hus vo veľkomeste v rámci formátu Čítanie v tráve, ktorý prebieha v tieni stromov a vytvára priestor na spoločné čítanie a rozhovor.
Foto: Juraj Starovecky
V priebehu leta sa projekt postupne presunie aj do ďalších miest. Do Medickej záhrady sa vráti Márius Kopcsay, autor románu Dedo Lužko (27. 8. o 18. h). Iveta Zaťovičová uvedie knihu Matkin čas v bardejovskom kultúrno-komunitnom centre Bašta (29. 8. o 18.30 h), Martin Hlavatý sa predstaví s prózou Páv, Kripel & Predseda v martinskom Antikvariáte Mädokýš (25. 9. o 18. h) a autorka knihy Mágovia vedia viac Vanda Rozenbergová sa zapojí do rozprávkového letného tábora v Revúcej (14. 8. o 17.30 h).
Foto: JARMA UHLÍKOVÁ
„Program Anasoft litera potrvá až do konca decembra 2025. Každé z podujatí má svoj vlastný formát aj atmosféru, no spája ich spoločná myšlienka: dať hlas súčasnej slovenskej próze tam, kde má literatúra prirodzené miesto – medzi čitateľmi. Nie na veľkých pódiách, ale v záhradách, knižniciach, kníhkupectvách, komunitných centrách či antikvariátoch. Teda tam, kde má čitateľ príležitosť aj osobne sa porozprávať s autorom či autorkou knihy,“ uvádzajú organizátori. Spisovatelia a spisovateľky môžu prichádzať za čitateľmi najmä vďaka podpore Fondu na podporu umenia.
Čítajte viac Poznáme desať najlepších slovenských kníh roka
Desiatka podľa obsahu
Aká je aktuálna desiatka Anasoft litera z pohľadu odborníkov? Ako hodnotia top ten slovenskej prózy? Na nedávnom festivale Litera fest o tom diskutovali literárni vedci Vladimír Barborík, Viliam Nádaskay, obaja z Ústavu slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied, prekladateľka Miroslava Vallová a moderátor Peter Darovec z Katedry slovenskej literatúry a literárnej vedy FiF UK. O čom píšu dnešní autori a autorky?
„Veľmi jednoducho: námetovo sa v prózach objavilo starnutie a smrť matky, ale to nie iba v posledných rokoch. Je to univerzálna téma, v súťaži sa objavovala od prvého ročníka, spomeniem si na prózy Etely Farkašovej, Pavla Vilikovského, teraz sa diskutovalo o knihe Alty Vášovej… Akurát už dorastajú ďalšie generácie, ktoré majú s touto témou skúsenosť,“ zhrnul literárny vedec Vladimír Barborík, ktorý bol v porote Anasoft litera už viackrát od jej začiatkov.
Čítajte viac Kniha týždňa o láske v čase korony: Lavríkova Predpoveď na zajtra vás nepustí od prvej po poslednú stranu
Podľa prekladateľky Miroslavy Vallovej sa posledné ročníky súťaže viac otvorili čitateľom: „Do desiatky postúpili knihy, o ktorých sa dá predpokladať, že zaujmú širšiu plejádu čitateľov, ktoré sú komunikatívne.“ V tohtoročnej desiatke sa ocitli známe, ale aj neznáme, nové mená. V prvom a rovnako aj v aktuálnom 20. ročníku sa do užšieho výberu dostal Márius Kopcsay, viacerí autori či autorky sa v ňom ocitli viackrát. „Máme oveľa viac žien autoriek, teda prebudilo sa ženské písanie a ženský pohľad, ale naďalej knihu posudzujeme podľa jej kvalít. Našťastie sú to väčšinou kvalitné diela,“ dodala prekladateľka Miroslava Vallová.
Ak niekto chce okrem kníh z desiatky počuť odporúčanie na ďalších dobrých autorov či autorky, odborníci by poradili Mareka Hudeca (Spúšť), Víťa Staviarskeho (Motýľovci) či Michala Talla (Všetko je v poriadku, všade je láska). Zo samotnej desiatky sa literátom páči kniha Martina Hlavatého Páv, Kripel & Predseda pre jej sociálny rozmer aj formu, spojenie románu a „nerománových“ častí, ktoré môžu fungovať aj samostatne.
Čítajte viac Kniha týždňa: Spúšť. Príbehy o láske a nenávisti
„Karol Horák je autor divadelných hier, čo sa prenáša aj do jeho prózy. V jeho poviedkach vidíme rýchle, takmer filmové prestrihy, má zmysel pre dramatično aj zmysle pre trpkú satiru,“ predstavila autorovu antológiu Miroslava Vallová. Najnovší román Máriusa Kopcsaya Dedo Lužko je podľa nej jeho najlepší román. „Pokračuje vo svojej balade o živote, ale teraz je to vyčistené, aby sa rozprávanie cieľavedomou minimalistickou prácou sústredilo na to najvzácnejšie, čo ho ovplyvňovalo.“ „Je to pôsobivý román, vyšiel s odstupom po predchádzajúcej knihe, ale Kopcsayov kverulatívny spôsob písania sa nezmenil. Len si medzitým našiel svoju dobu, jeho osobným úzkostiam, ktoré vie na ľudí preniesť, teraz rozumieme lepšie ako pred rokmi,“ dodal Vladimír Barborík.
Čítajte viac Kniha týždňa: Prešľapovanie na mieste. Román z novinárskeho prostredia Dedo Lužko
Peter Macsovszky sa do desiatky najlepších slovenských próz dostal s knihou Pimparapipa!, ktorou sa podľa Vallovej vrátil k svojim experimentálnym dielam. Mária Modrowich sa románom Deň noc voda dotkla neuralgických bodov žien okolo štyridsiatky, no podľa Barboríka kniha nepôsobí ucelene, ale rozbito. Hus vo veľkomeste od Kataríny Mikolášovej vidí ako dobrý štandard a román Alexandry Salmely 56, či? ako výborný a vtipný. Alta Vášová si podľa Vallovej píše svoj príbeh, jej texty sa napájajú na predchádzajúce so zaujímavou poetikou a zvláštnou syntaxou. Iveta Zaťovičová je v knihe Matkin čas jemná a vážnou témou nevydiera. Čo autor, to iný rukopis, čo čitateľ, to iný vkus. V každom prípade slovenské knihy stoja za prečítanie – výber je široký.
Čítajte viac Kniha týždňa: Plachý dom vás pritúli a pohladí
