Kniha týždňa: Ako si zachrániť mozog. Aj o vážnych problémoch sa dá písať s ľahkosťou, len to netreba preháňať

Foto: premedia

kniha ako si zachrániť mozog Adam Bystričan: Ako si zachrániť mozog

Mozog, technológie a závislosti

Bystričan s prehľadom a zrozumiteľne vysvetľuje, čo sa deje v našom mozgu, keď sa dávame pohltiť digitálnym svetom, a prečo máme tendenciu skĺznuť do závislostí od mobilov a sociálnych sietí. Takisto sa zaoberá „bludným kruhom“ závislostí, teda tým, ako sa niektoré ich typy ovplyvňujú a synergicky posilňujú svoj vzájomný účinok. „Na obrazovky sa pozeráme priemerne 6 hodín a 58 minút denne… Mobil priemerne kontrolujeme 205-krát denne a 89 percent ľudí sa naň pozrie v prvých desiatich minútach po prebudení,“ cituje v úvode knihy niekoľko údajov z dostupných výskumov.

V jednotlivých kapitolách sa zaoberá vplyvom genetiky, výchovy a podvedomia na naše konanie a hodnotový rebríček. Ďalej sa venuje tomu, akú úlohu hrá v tomto procese technologický pokrok a upozorňuje na niektoré zaujímavé korelácie medzi technologickým pokrokom, vznikom a vzájomným ovplyvňovaním sa rôznych závislostí. V druhej časti knihy sa venuje tomu, ako v súčasnom pretechnizovanom svete dosiahnuť vnútornú vyrovnanosť, sebakontrolu, ako si vypestovať zdravý vzťah k sebe, ako vychovávať deti a v neposlednom rade aj tomu, či nové technológie vrátane umelej inteligencie prinášajú viac škody alebo úžitku.

Čítajte viac Kniha týždňa: Gaslighting alebo kto si tu vymýšľa

Knihu možno chápať ako praktický návod, ako sa vyrovnať s čoraz rýchlejším životným tempom, pretlakom informácií, vedúcimi k pocitu stresu a vnútornej neistote, a prístupným jazykom vysvetľuje, ako získať späť kontrolu nad vlastným životom a s ňou súvisiaci pocit životného naplnenia. „Ak si dáme dostatok času a pochopíme, ako fungujeme a čo s naším fungovaním robia mobily, sladkosti, sociálne siete, lajky, umelá inteligencia, drogy, alkohol, fajčenie či iné výdobytky dnešnej doby, zmenia sa naše hlboké hodnoty. Tie nás budú viesť automaticky, bez väčšej snahy, ku krokom, ktoré sú pre nás lepšie a zdravšie.

Takáto enumerácia môže vyvolať pocit, že skôr než vysvetľovať sa autor bude snažiť čitateľa manieristicky poučovať o tom, čo je správne a čo nie z pozície toho „kto všetko vie lepšie“. Trochu zvláštne na konci každej kapitoly pôsobí aj zhrnutie dôležitých bodov, ktoré by ste si z nej mali zapamätať, ale zas – ak knihu berieme ako návod na efektívnejšie používanie seba samého, tak prečo nie… Ku cti Bystričanovi slúži, že takémuto manieristickému prístupu sa snaží vyhnúť, no pravdou je, že nie vždy sa mu to celkom darí.

Čítajte viac Kniha týždňa: Keď sa nevinná hra zvrhne na tragédiu. Pozvaná je román o láske, žiarlivosti a slobode s nečakaným koncom

Bez kritického kontextu

Napríklad v kapitole o mindfulness, čo je v súčasnosti populárna a nepopierateľne efektívna technika na znižovanie stresu a zlepšovanie duševného zdravia, by sa určite malo objaviť aj upozornenie na riziká jej súčasnej komercionalizácie. Profesor Ronald Purser z San Francisco State University hovorí dokonca o fenoméne "McMindfulness“. V tomto kontexte by bolo vhodné upozorniť aj na to, že niektoré on-line kurzy a aplikácie pracujúce s „mindfulness“ sú výrazne spoplatnené, pričom reputácia ich autorov nie je jednoducho preukázateľná a že tak ako ďalšie podobné techniky nemusí byť pre každého efektívna a občas môže viesť neželaným smerom, napríklad k zníženiu empatie a prosociálneho správania. To isté by bolo možné skonštatovať aj v prípade tzv. „zrkadlových neurónov“, zjednodušene povedané, špeciálneho typu mozgových buniek, ktoré sa aktivujú nielen vtedy, keď vykonávame určitú činnosť, ale aj keď pozorujeme, ako tú istú činnosť vykonáva niekto iný. Začalo sa o nich hovoriť v 90. rokoch minulého storočia a okamžite sa dostali do pozornosti vedeckých aj mainstreamových médií, ktoré z nich urobili „buzzword“ a neprimerane zveličili ich úlohu. Podľa nás autor vo svojej knihe aj s týmto pojmom narába možno až príliš suverénne. A takýchto príkladov by sa dalo nájsť viac.

Na druhej strane – použitý jazyk a prístup sú silnými stránkami knihy. Autor píše jednoducho, vyhýba sa príliš komplikovaným frázam, no napriek tomu píše s nespochybniteľným rešpektom voči vede a faktom. Vďaka tomu je text prístupný aj čitateľom, ktorí sa v problematike doteraz neorientovali, mnohé myšlienky dokáže vyjadriť stručne, no výstižne, čo knihe dodáva dynamiku a čitateľovi uľahčuje udržiavanie pozornosti. Ak by sme mu mali niečo vyčítať, tak skôr to, že jeho pohľad na problematiku je v snahe byť zrozumiteľný niekedy až príliš simplifikujúci a chýba mu širší kritický kontext.

Čítajte viac Kniha týždňa: Čierne diery sú fascinujúca kniha. Nečíta sa však ľahko