Janovicove Pinkanie - stručnosť, aj umenie skromnosti

Po knižkách Neber to osobne (2009) a Ponuka dňa (2011) vyšiel Tomášovi Janovicovi vo vydavateľstve Marenčin PT tretí výber smutných anekdot Pinkanie.

20.11.2012 11:00
debata

Ilustrácie rovnako ako pre predchádzajúci výber vytvoril Miroslav Cipár. Autorom typografie zostal Fero Jablonovský, pribudla však zostavovateľka Daniela Kapitáňová, jadrne vysvetľujúca názov Pinkanie. Našla ho v holde Jula Satinského umeniu nepoučujúcemu, ktoré len tak jemne človeka pinkne. Kapitáňová však vie o Janovicovom jemnom postrkovaní celkom presne, že je tu, "aby sme si všimli tie svinstvá a svinstvičká, s ktorými denne uzatvárame dohody”.

Nuž a Janovic pinká, napríklad, takto: „Sloboda po našom. A teraz si slobodne zapodliačime.“ Alebo: „Slovo kapitalizmus stále vyslovujeme s proletárskym prízvukom.“

Tomáš Janovic: Pinkanie Foto: Marenčin PT
39 janovic-r493 s300 2X Tomáš Janovic: Pinkanie Tomáš Janovic: Pinkanie

Lenže spomínané knižky sú výnimočné aj premyslenou architektúrou knižného celku. Povedzme, že tak, ako tvrdí názov recenzie, tvoria nezvyčajný komplet siahajúci od umenia najskromnejšieho po najstručnejšie. Už pred sto rokmi múdry „krívajúci pútnik“ Josef Čapek inšpiroval českú a slovenskú kultúru kyticou kvetov toho najskromnejšieho umenia. Vlastne mu išlo o umenie najmenej okázalé, umenie prirodzené ako povestné ľalie poľné.

O takom sa toho veľa nenapíše, hoci k napísanému môže mať ozaj blízko. Napríklad o typografii, o knižnom dizajne či zosobnene o typografovi, o knižnom dizajnérovi.

Pinklo ma to pri Ferovi Jablonovskom a ten pink si dennodenne potvrdzujem pohľadom na báječne vystrojený kalendár, ktorý sa hrdí trinástimi – aj tým na obálke – aforizmami Tomáša Janovica a ich typografickými interpretáciami Fera Jablonovského. Spomenul som si aj na Josefovho brata Karla Čapka. Tvrdil: „Hlbšie tajomstvo písma je, že nám odhaľuje svet.“

Typograf Fero Jablonovský tomuto presvedčeniu slúži verne, šíri ho skromne a skvele zároveň. K Janovicovmu textu pristupuje s čapkovským presvedčením, že „veľké Tajomstvo písma je Slovo. Skrytý zmysel písma nie je pisateľ, ale jeho dielo“. Preto skladá slovo z architektúry písmena i každej jednotlivosti abecedy, pomlčky, dvojbodky či úvodzoviek. V nich objavuje zlatorezové brány harmónie, dedičstvo hierarchickej perspektívy hieroglyfov či štipľavú iróniu kaskádovito poskladanej knižnej stránky.

Niekto si povie, že typografova práca je prirodzene stereotypizovaná. Osobne by som uzákonil písanie slova prirodzene v úvodzovkách, navyše Fero Jablonovský žiadnu knižnú stránku nestereotypizuje. Určitých regúl sa drží, neexperimentuje za hranicami logického myslenia, „len“ vytvára svoje typografie podľa regúl kodifikovaných v skutočnosti dedičstva knihy. Znamená to veľa, napríklad, veľa skromne utajeného intelektu, ktorý však vie parádne uvoľniť pri prežívaní nesamozrejmej skutočnosti najstručnejšieho umenia slova Tomáša Janovica.

Tomáš Janovic: Pinkanie, Marenčin PT, 2012

debata chyba