Ilustrácie ocenené Grand Prix nájdete teraz na výstave v Univerzitnej knižnici v Bratislave.
Kedy ste začali spolupracovať na tomto projekte? Máte aj osobné výročie, odkedy ste jeho generálnou komisárkou?
Veru, ani som sa nenazdala a za 20 rokov som sa stala súčasťou histórie tohto úžasného medzinárodného podujatia. Tak trochu chodiacou encyklopédiou. Funkciu hlavy BIB mi jeho zakladateľ Dušan Roll odovzdal s dôverou v roku 2006. Musím povedať, že po dlhom nahováraní. Som viac kreatívec ako kultúrny manažér, ale ako novinárka, výtvarná publicistka a filmová dokumentaristka som už po skončení filozofickej fakulty (od roku 1978) pravidelne reflektovala BIB. Fascinovala ma úžasná energia a zmysel tohto podujatia. Spájať osobnosti a kultúry na celom svete, aby prinášali deťom to najlepšie umenie. Pozerala som sa na BIB „spoza rohu“, videla som z odstupu, čo by sa dalo zlepšiť, zatraktívniť, čo mi neskôr veľmi pomohlo vo funkcii generálnej komisárky. Ale kľúčové pre mňa bolo, že bratislavské bienále nám otváralo okná do sveta.
Dodnes je BIB jediným medzinárodným výtvarným podujatím na Slovensku a vo svete unikátnym prestížnym nekomerčným podujatím, vo svojej podobe je stále unikátne a bezkonkurenčné
Bolo to tesne po roku 1968, je až neuveriteľné, že sa podarilo založiť také podujatie. Ako sa to podarilo?
Po roku 1970 sa hranice zatvorili, všetky medzinárodné výtvarné súťaže na Slovensku skončili, napríklad Bienále umenia mladých Danuvius, Trienále Insity a iné. Často myslím na to, ako sa Dušanovi Rollovi a ďalším zakladateľom podaril naozaj husársky kúsok. V zložitom geopoliticky rozdelenom svete na Východ a Západ založiť podujatie prvého medzinárodného rangu BIB a udržať ho v turbulenciách času. Myslím na to najmä dnes, keď sa politika agresívne mieša do kultúry a zaťahuje umenie pre deti do ringu politických zápasov. Považujem to za veľmi nešťastné a deštruktívne. Aj pre BIB. Dodnes je BIB jediným medzinárodným výtvarným podujatím na Slovensku a vo svete unikátnym prestížnym nekomerčným podujatím, vo svojej podobe je stále unikátne a bezkonkurenčné. Je jedným zo siedmich hlavných kultúrnych podujatí IBBY, Medzinárodnej únie kníh pre mladých.
Ceny BIB sú vo svete ikonou, značkou najvyššej umeleckej kvality
Však nás aj preslávilo vo svete. Má stále respekt?
BIB je nielen medzinárodná súťaž originálov umeleckých ilustrácií kníh pre deti a mládež. Stal sa aj jedinečnou rešpektovanou kultúrnou inštitúciou, ktorú nám závidí celý svet. Logo BIB poznajú vo vyše 105 štátoch všetkých kontinentov. A ceny BIB sú vo svete ikonou, značkou najvyššej umeleckej kvality. Pre ilustrátorov sú vstupenkou na medzinárodné hviezdne nebo. Ich knihy vydávajú najvýznamnejšie medzinárodné vydavateľstvá, víťazi Grand prix BIB majú samostatnú výstavu na medzinárodnom knižnom veľtrhu v Bologni a sú na obálke bolonského katalógu. Dosiaľ na BIB súťažilo vyše 9 000 ilustrátorov zo 105 krajín, vyše 70 000 originálov ilustrácií a vyše 10 000 kníh. Štruktúra a organizácia BIB je dôkladne premyslená a nie je jednoduchá. Dušan Roll mi však nezištne odovzdával dobré rady, bohaté skúsenosti, dlhoročné medzinárodné kontakty, upozorňoval ma na riziká a zaúčal do tajov „kultúrnej diplomacie“, ktorá je pri takomto prestížnom podujatí skutočne alfou a omegou.
Foto: archív BIB
Ako to, že sa podarilo BIB udržať počas zložitých podmienok šiestich desaťročí?
Od vzniku bol BIB pod ochrannými krídlami UNESCO a jeho pridruženej organizácie IBBY. Preto sa nikto z domácich organizátorov a mocipánov neodvážil siahnuť na BIB ani v najtvrdších časoch normalizácie. Od začiatku BIB sa zakladateľom podarilo získať podporu týchto najvýznamnejších medzinárodných organizácií. Ale aby prijali BIB do rodiny týchto najvýznamnejších organizácií, musel spĺňať najvyššie medzinárodné kritériá. Kritérium demokratickosti, apolitickosti, otvorenosti, transparentnosti, solidarity, rovnoprávneho postavenie štátov. Napríklad každá krajina, či už malá krajinka, alebo veľmoc, má na medzinárodnej súťaži rovnaký priestor.
Memorandum o vzniku BIB, jeho štatút a organizačný poriadok tvorili najvýznamnejšie osobnosti zo sveta detskej knihy. Napríklad Richard Bamberger, prezident IBBY z Viedne, Horst Kunze z Berlína, Carla Poesio z Talianska, ilustrátor Zbigniew Rychlicki z Poľska, Albín Brunovský, Marian Váross, zástupca AICA, Ľudo Fulla, Walter Scherf, riaditeľ International Jugendbibliothek z Mníchova, Bettina Hurlimann z Zürichu, J. E. Morpurgo, generálny riaditeľ National Book League z Londýna, M. Dupouey, generálny riaditeľ Syndicat Nationale des Editeurs z Paríža, umelci Jiří Trnka a Adolf Hoffmeister z Prahy a mnohí ďalší…
Kľúčové pre existenciu BIB a jeho pretrvanie však je, že najvyšší riadiaci a koncepčný orgán je Medzinárodný komitét BIB, zložený zo zástupcov národných sekcií IBBY, ktoré sú dnes už v 85 krajinách. Nepochybujem o tom, že ak by o existencii a smerovaní BIB rozhodovali rôzni naši domáci „odborníci“, všakovakí mocipáni a miestni gubernátori, BIB by bol už dávno zanikol. Rovnako, ako u nás zanikli mnohé významné medzinárodné podujatia. BIB je vo svete ikona, mimoriadne lukratívna značka nevyčísliteľnej hodnoty. V boji rôznych záujmových skupín a skupiniek by sa bol už dávno buď sprivatizoval, skomercionalizoval, predal do zahraničia, alebo rozbil. O kúpu značky BIB mali napríklad veľký záujem aj Japonci… A nepochybujem, že by mali aj mnohí ďalší.
Foto: archív BIB
V poslednom čase zápasíme so snahami rôznych skupín o politizáciu kultúry a umenia
S akými problémami ste sa stretli vo funkcii vy? Treba stále BIB „opatrovať“?
V poslednom čase zápasíme so snahami rôznych skupín o politizáciu kultúry a umenia. BIB sa vždy vyhýbal politike ako čert krížu. BIB je kultúrne, nie politické podujatie. Kým politika rozdeľuje, BIB spája všetkých, ktorí chcú pre všetky deti na celom svete to najlepšie. Musí stáť nad partikulárnymi záujmami jednotlivých politických strán. Vďaka apolitickosti prežil 60 rokov v turbulentných geopolitických zmenách vo svete. Rovnako ako náš hlavný partner a spoluusporiadateľ IBBY sa aj my hlásime k odkazu a filozofii apolitickosti zakladateľky IBBY Jelly Lepman a zakladateľa BIB Dušana Rolla.
BIB bol vždy otvorený všetkým krajinám, ilustrátorom, všetkým umeleckým štýlom a trendom. Žiadny ilustrátor nebol nikdy zo súťaže BIB vylúčený. Výber ilustrátorov na súťaž BIB robia vo svojich krajinách jednotlivé národné sekcie IBBY, resp. aj ďalší zahraniční organizátori. My na sekretariáte BIB v Bratislave už ďalšie kolo selekcie ilustrátorov do súťaže nerobíme. Rovnako nominácie do medzinárodnej poroty BIB, na sympózium a na workshop robia národné sekcie IBBY. Preto, aby sme vylúčili akékoľvek pochybnosti či snahy o politizáciu výberu ilustrátorov na BIB, požiadali sme našich zahraničných partnerov, národné sekcie IBBY v 85 štátoch, aby deklarovali, že nebudú pri výbere ilustrátorov na BIB uplatňovať žiadne praktiky cenzúry.
Čítajte viac Dušan Kállay: Bibiana nemôže byť v každom meste. Je to hazard s kultúrou Slovenska
Foto: Robert Huttner
Knihy pre deti ilustrovali nielen školení, špecializovaní ilustrátori, ale aj naši najvýznamnejší výtvarní umelci, maliari, grafici, sochári
Ako si spomínate na Dušan Rolla? Prečo ho BIB bavil a prečo bavil aj svet? Vedeli sme zahraničie inšpirovať?
BIB bol pre všetkých vecou srdca. Na Slovensku boli skvelí ilustrátori. Väčšinou to boli absolventi oddelenia knižnej ilustrácie prof. Vincenta Hložníka na VŠVU. Mali dravú ambíciu ukázať svoje ilustrácie, knihy svetu a porovnávať sa so svetom. Lenže možnosti konfrontovať svoju tvorbu na medzinárodných knižných veľtrhoch boli minimálne či nulové. Vycestovať do zahraničia bolo skoro nemožné. A tak si povedali: „Ak my nemôžeme ísť do sveta, pozvime svet k nám!“ Táto legendárna veta Dušana Rolla sa už vo svete stála známym sloganom. Nedávno na výstave ilustrátorov ocenených na BIB v Šanghaji mi ju citoval prezident IBBY Wally de Doncker.
Čítajte viac Andersen v Bratislave chválil pekné ženy a dobré víno. Dnes by ocenil aj ilustrátorov detských kníh
Zároveň na Slovensku existovalo veľké vydavateľstvo Mladé letá. Bola tu ambiciózna výtvarná redakcia, kde pracovali Ladislav Nesselman, Ján Švec, František Hübel, Vladimír Machaj, Blanka Votavová aj Dušan Roll. Oslovovali na spoluprácu najvýznamnejších ilustrátorov a ďalších umelcov. Tu bola základňa, z ktorej štartoval BIB. Knihy pre deti ilustrovali nielen školení, špecializovaní ilustrátori, ale aj naši najvýznamnejší výtvarní umelci, maliari, grafici, sochári. Preto mala slovenská ilustrácia výnimočnú umeleckú úroveň a kvalitu, čo vo svete prekvapovalo. Napríklad významný taliansky kritik prof. Livio Sossi povedal: „Bratislavské bienále ilustrácií dalo svetu veľkú lekciu o novej vizualite, podobe obrázkovej detskej knihy. Tak ako sa knihy pre deti ilustrovali v druhej polovici 20. storočia na Slovensku a v Čechách, nebolo dovtedy na Západe zvykom.“
Foto: archív BIB
Roll vytvoril skvelý tandem s Albínom Brunovským, však?
Šikovný manažér, kultúrny diplomat a vynikajúci medzinárodne renomovaný umelec, profesor na VŠVU, ktorý prevzal vedenie oddelenia knižnej ilustrácie a grafiky po Vincentovi Hložníkovi. Albín bol umeleckým garantom bienále, prepojením na školu, niekoľko ráz predsedom Medzinárodnej poroty BIB. Aj pri Albínovi platilo: čím väčší umelec, tým skromnejší človek. Často sme chodili do jeho ateliéru na Čapkovej aj s mojím mužom Petrom. Vždy som nesmierne obdivovala, ako dokáže skĺbiť náročnú prácu pedagóga na škole a úžasnú erupciu tvorby vo svojom ateliéri. Albín vychoval niekoľko generácií skvelých ilustrátorov, ktorí sa presadili vo svete, napr. Dušan Kállay a mnohí iní. V roku 2015 som sprevádzala Patriciu Aldanu z Kanady, prezidentku poroty Hansa Christiana Andersena, po výstave Albína Brunovského v Bibiane. Bola užasnutá a nadšená z ilustrácií Albína Brunovského a pýtala sa: „Ako je možné, že tento veľký ilustrátor ešte nezískal Cenu Hansa Christiana Andersena?“
A aká bola úloha Miroslava Cipára?
Miro Cipár, hoci nebol hneď na začiatku pri vzniku BIB, vytvoril ikonické logo, ktoré poznajú vo vyše 105 krajinách po celom svete. Takmer až do konca svojho života, vždy s večným úsmevom, bol múdrym, rozvážnym radcom vo Výkonnom výbore BIB, niekoľkokrát členom porôt BIB. A japonská cisárovná pri návšteve výstavy BIB si vybrala práve Cipárovu ilustráciu Čarodejníka lietajúceho nad Bratislavským hradom, ktorú dodnes obdivujú návštevníci cisárskeho paláca v Tokiu. Nie náhodou japonská cisárovná Mičiko v Bruseli na otázku, čo jej hovorí Bratislava, odpovedala: Bienále ilustrácií Bratislava. Miro Cipár však neraz na našich stretnutiach s roztrpčením hovoril aj o tom, že SNG sa zachovala ku slovenským ilustrátorom a grafikom macošsky, keď v tejto našej vrcholnej galerijnej inštitúcii v rámci novej koncepcie zrušila kabinet grafiky a ilustrácie. Je to naozaj paradoxné! Lebo BIB vznikol v roku 1967 na pôde SNG, kde fungoval medzinárodný kabinet ilustrácie. A vtedajší riaditeľ SNG Karol Vaculík od začiatku pomáhal Rollovi a ďalším zakladateľom so svojimi skúsenosťami založiť BIB, pripraviť aj štatút, základný dokument budúceho bienále. Iba vďaka BIB sa slovenskí ilustrátori preslávili vo svete a zviditeľnili vysokú úroveň slovenského výtvarného umenia.
Čítajte viac Miroslava Cipára si vybrali dejiny. Mal by už 90! Vyjde mu kniha 90 kresieb
Máme spoločný cieľ: dať do rúk deťom len to najlepšie umenie, kvalitnú obrázkovú knihu, text a obrázok. A vytvárať hrádzu proti čoraz agresívnejšej a sofistikovanejšej komercii
Spoznali ste cez BIB mnohých výtvarníkov, a vôbec kultúrnych ľudí z celého sveta. Na koho si rada spomínate? Ako sa cítili v Bratislave?
Obávam sa, že to bude veľmi dlhý zoznam osobností a priateľov… IBBY a BIB je jedna veľká rodina. Kráčame spolu ruka v ruke od začiatku. Máme spoločný cieľ: dať do rúk deťom len to najlepšie umenie, kvalitnú obrázkovú knihu, text a obrázok. A vytvárať hrádzu proti čoraz agresívnejšej a sofistikovanejšej komercii, ktorá valcuje aj svet detskej knihy. Deti tu nie sú na to, aby sa na nich zarábalo, ohlupovali sa gýčom a bezduchými príbehmi.
Vždy, keď sa stretneme, či už na kongresoch IBBY, na výstavách v zahraničí alebo v Bratislave, je to veľká rodinná slávnosť, stretnutie blízkych priateľov. Ľudia, ktorí pracujú pre deti, či už ilustrátori, spisovatelia, vydavatelia sú ako veľké deti, krásne čisté duše. Stretnutia s osobnosťami, s aristokratmi ducha, boli pre mňa v živote vždy najväčším darom. A na bienále som ich stretla veľa. Na BIB do Bratislavy prichádzali najvýznamnejšie osobnosti z celého sveta. Prezidenti IBBY, UNESCA, najlepší ilustrátori, nositelia ceny Hansa Christiana Andersena, vydavatelia, kritici, publicisti. Ako novinárka a filmárka som robila rozhovory s desiatkami ocenených ilustrátorov, s prezidentmi medzinárodných porôt poroty BIB, prezidentmi Andersenovej ceny a mnohými renomovanými osobnosťami zo sveta detskej knihy už od 80. tych rokov minulého storočia. Spomínam si na dobrú priateľku Janine Despinette , nadšenú propagátorku BIB z Francúzska, ktorá bola aj na 1.ročníku bienále. Na Carlu Poesio z Talianska, niekoľko násobnú členku porôt, ktorú sme vždy s Dušanom Rollom navštevovali aj na knižnom veľtrhu v Bologni. Na Francescu Ferrari, dlhoročnú riaditeľku Medzinárodného knižného veľtrhu v Bologni, Na Yolandu Werneck, vernú priateľku BIB z Brazílie, Mariu José Sottomayor , teoretičku z Portugalska, Maha Bulos, zástupkyňu UNESCO, členky porôt BIB Luciu Binder, Barbaru Schariot.
Ľudia, ktorí pracujú pre deti, či už ilustrátori, spisovatelia, vydavatelia sú ako veľké deti, krásne čisté duše
Foto: archív BIB
Z Japonska vždy prichádzala väčšia delegácia, Yumiko Bando Saito, prezidentka japonskej sekcie IBBY, Takeshi Matsumoto, zakladateľ Chihiro Art Museum , neskôr kurátorka Yumiko Hiromatsu. Viedli sme dlhé zaujímavé rozhovory so skvelými ilustrátormi, ocenenými Grand Prix BIB, ako boli Stasys Eidrigevičius z Litvy/Poľska, Marian Murawski z Poľska, Nikolaj Popov z Ruska, Lorenzo Mattoti z Talianska, Igor Olejnikov, Javier Zabala zo Španielska, Einar Turkowski, nemecký ilustrátor, ktorý oslnil porotu čiernobielymi ilustráciami, Iku Dekune z Japonska a mnohí, mnohí ďalší.
Hlboko na mňa zapôsobil svojou až éterickou krehkosťou a zasnenými očami, plachý Eric Battut z Francúzska. Získal Grand Prix BIB v roku 2001 za dve knihy z vydavateľstva Bohem Press Otakara Bořejovského ,ktorý ho aj osobne sprevádzal do Bratislavy. Až do poslednej chvíle nechcel uveriť, že získal najvyššiu cenu. Stále si kládol otázku: Prečo práve ja? Elegantnú trofej BIB má vystavenú na polici v ateliéri a hovorí mu: „Eric, rob to, čo vieš najlepšie: humor a poéziu, ale bez vulgárnosti a vyumelkovanosti. Nechci ohúriť dospelých svojou bravúrou, ale venuj sa deťom s fantáziou, ktorá môže byť aj naivná.“
Čítajte viac V septembri vstúpime v Bratislave do rozprávky. Na tohtoročnom BIB-e bude mať Slovensko kvalitnú reprezentáciu
Otakar Bořejovský , šarmantný znalec dobrého vína a dobrej ilustrácie, majiteľ svetoznámeho vydavateľstva Grimm Press vydával po celom svete knihy ilustrátorov ocenených na BIB. Svoju úžasnú zbierku originálov ilustrácií predstavil na minulom BIB v Bratislave. A samozrejme nemôžem nespomenúť dlhoročného priateľa BIB Leo Pizzola, prezidenta Nadácie Štěpána Zavřela, Sarmede z Talianska, ktorý často zavítal na BIB a vždy sa zastavil na pohár dobrého vínka na našom stánku v Bologni. Sprevádzala som po výstave BIB v Dome umenia zástupkyňu generálnej riaditeľky UNESCO, Irinu Bokovú, Lynn Pattchet, ktorá prišla na oslavy polstoročnice BIB a bola výstavou fascinovaná. O rok neskôr som otvárala výstavu BIB v sídle UNESCO v Paríži. K vzácnym hosťom BIB-u patrila aj švédska spisovateľka Astrid Lindgrenová, autorka v celom svete obľúbenej Pipi dlhej pančuchy. Osobne som jej návštevu nezažila, ale dodnes o jej spontánnosti, priateľskosti a láskavosti kolujú historky. Ako počas cesty do rodiska Ľudmily Podjavorinskej , do Bziniec, zabávala spoločnosť spievaním, a celý autobus spieval s ňou.
Úžasné bolo stretnutie s českým ilustrátorom a spisovateľom Petrom Sísom v roku 2012 na kongrese IBBY v Londýne, kde mu naša vzácna španielska priateľka Maria Jesus Gill Iglesias, prezidentka poroty ceny Hansa Christiana Andersena, odovzdávala Andersenovu cenu. Vyznal sa z vrúcneho obdivu k bienále aj v spomienkovej knihe ku polstoročnici BIB: „BIB a Zlaté jablko bolo pre nás študentov ateliéru asistenta Jágra na VŠUP ako tajomný a krásny sen v exotickej Bratislave… Zlaté jablko bolo nádherné ocenenie, ktoré malo poetický až biblický význam, absolútne vzdialené všetkým politickým titulom.“
Keď som v roku 2006 prebrala štafetu vedenia BIB po Dušanovi Rollovi považovala som za kľúčové zvyšovať medzinárodnú prestíž a umeleckú kvalitu BIB, rozširovať BIB aj na ďalšie absentujúce krajiny, aktivovať spoluprácu s národnými sekciami IBBY. Prestíž podujatia sa odvíja aj od prestíže osobností v medzinárodnej porote. Preto sme oslovovali do poroty BIB svetoznámych ilustrátorov, nositeľov Ceny Hansa Christiana Andersena ako boli napríklad náš Dušan Kállay, Roger Mello z Brazílie či Igor Olejnikov z Ruska.
Čítajte viac V Bratislave sa zišlo to najlepšie z celého sveta. Začalo sa Bienále ilustrácií. Pozrite sa, kto získal Zlaté jablká
Teraz sa veľmi teším, že tento rok príde do poroty BIB čerstvý držiteľ Andersenovej ceny, výborný ilustrátor Sydney Smith z Kanady. Zároveň sme sa rozhodli vždy pozývať do poroty aj predošlého víťaza Grand Prix BIB, ktorý má na BIB vždy aj samostatnú výstavu ilustrácií. Do poroty 30.BIB príde tento rok aj ilustrátorka Paloma Valdivia z Chile, víťazka Grand prix BIB 2023. A bude tu aj ďalší skvelý španielsky ilustrátor a spisovateľ Josep Antoni Tassies Penella, nositeľ Grand prix BIB 2009.
Z dlhoročných verných priateľov a ambasádorov, propagátorov BIB vo svete nemôžem nespomenúť Murti Bunanta z Indonézie, niekoľkonásobnú prezidentku poroty BIB, Arju Kanerva z Fínska, Sahar Tarhandeh a Aliho Boozariho z Iránu, Anastasiu Arkhipovú , niekoľkonásobnú prezidentku porôt BIB a kontaktnú osobu pre BIB v Exekutíve IBBY, Ellisa Vance , výkonného riaditeľa sekcie USA IBBY, Junko Yokotu, prezidentku US sekcie IBBY či Liz Page, dlhoročnú výkonnú riaditeľku IBBY, ktorí prídu aj na oslavy výročia 30. ročníka BIB tento rok. Rovnako Steffen Larsen ,publicista a kritik z Dánska , ktorý od roku 1989 nechýba na žiadnom bienále. Aktivovali sme znovu aj kontakty s africkými ilustrátormi vďaka Akoss Ofori Mensah, riaditeľke subsaharských vydavateľstiev, s izraelskými ilustrátormi vďaka iniciatíve Tanye Sternson či s čínskymi ilustrátormi vďaka Mingzhou Zhangovi, exprezidentovi IBBY, ktorý je jedným z najaktívnejších ambasádorov BIB v zahraničí.
Stretla som sa s pánom Zhangom pred 10 rokmi na kongrese IBBY v Londýne a spýtala som sa ho: Ako je možné, že taká veľká krajina a starobylá kultúra ako je Čína už dlho absentuje na BIB? Vďaka jeho iniciatíve sa výstavy ilustrátorov ocenených na BIB pravidelne konajú už niekoľko rokov na medzinárodných knižných veľtrhoch v Šanghaji a v Pekingu, výstavy BIB putujú po mestách celej Číny a vychádzajú tu knihy ilustrátorov ocenených na BIB, aj ilustrátorov ocenených Andersenovou cenou. Čestným pravidelným hosťom a priateľom BIB je aj prezident Nami Island Fred Minn z Južnej Kórei. Organizujeme spolu výmenné výstavy ilustrátorov ocenených na Nami Concours v Bratislave a zasa výstavy ilustrátorov ocenených na BIB v Soule. BIB rozprestiera svoje krídla, aby obletel celý svet.
Zahraniční návštevníci spomínajú, že návšteva Bienále bola najkrajším zážitkom v ich živote, že sa tu cítili ako na nádhernom ostrove umenia a pri spomienke sa im rýchlejšie rozbúcha srde. A všetci obdivujú, že malý tím organizátorov BIB v BIBIANE dokáže s nadšením zorganizovať takéto veľkolepé medzinárodné podujatie.
Aké dôležité míľniky z histórie BIB by sme si mali najmä pripomenúť?
BIB prežil rôzne obdobia. Nebola to vždy prechádzka „ružovou záhradou“. Od tretieho ročníka v roku 1971 sa BIB organizoval v období „politickej normalizácie“ v Československu, ktorá tvrdo dopadla aj na kultúru. BIB však vytvoril podmienky, že aj v tejto zložitej situácií ilustrátori z celého sveta mohli slobodne vystavovať ilustrácie a knihy bez toho, aby niekto zasahoval do ich výberu. Aj členovia Medzinárodnej poroty BIB (v počte 10 až 12 členov z jednotlivých štátov piatich kontinentov) si slobodne volili svojho predsedu a do rozhodnutia poroty nik nezasahoval. Na niektorých ročníkoch BIB-u pritom vystavovali v rámci jednotlivých krajín a získavali ceny tiež ilustrátori, ktorí emigrovali z Československa, ale aj z ďalších socialistických štátov. Dušan Roll však svojím majstrovstvom diplomacie dokázal elegantne riešiť mnohé „prekérne“ situácie. Spomínal mi napríklad historku, keď mu zavolal ideologický tajomník z ÚV KSČ, ako je možné, že na BIB-e vystavuje Jindra Čapek, český ilustrátor, ktorý emigroval do Švajčiarska. Roll odpovedal: Aký Čapek? Vo švajčiarskej kolekcii súťaží Josef Capek. Ak máte problém, zavolajte na švajčiarsku ambasádu. A potom už bolo ticho…
Foto: archív BIB
BIB prekonal aj zložité obdobie po roku 1990, keď Dušana Rolla, generálneho komisára, predsedu Medzinárodného komitétu BIB a zakladateľa BIB vystrnadili z vedenia bienále a musel na niekoľko rokov odísť. A rovnako vtedy skončili aj spoluzakladatelia BIB Albín Brunovský a Miro Cipár. Nerešpektoval sa platný štatút BIB, sekretariát BIB robil ďalší tzv. “ domáci výber“ z už vybraných ilustrácií zaslaných zo zahraničia, predovšetkým zo sekcií IBBY. Vtedy BIB išiel ku dnu, dištancovalo sa IBBY aj UNESCO a ďalší zahraniční organizátori.
Rovnako aj dnes si treba uvedomiť, že BIB nie je svojvoľná hra na našom domácom piesočku. Je to jedna zo siedmich hlavných kultúrnych akcií IBBY. Akékoľvek zmeny v štatúte môže robiť iba najvyšší orgán Medzinárodný komitét BIB, zložený najmä zo zástupcov národných sekcií IBBY. Problémy so snahou o radikálnu zmenu štatútu BIB bez konzultácie a schválenia svetovej IBBY sme riešili aj na BIB 2023. Musela som spolu s prezidentkou slovenskej sekcie IBBY Timoteou Vráblovou vynaložiť veľa majstrovstva diplomacie, aby sme predišli medzinárodnému škandálu. BIB nie je privátna hračka v rukách nikoho. Inak stratí záštitu najvýznamnejších medzinárodných organizácií a skončí ako bezvýznamná súťaž regionálneho významu, akých je na svete neúrekom…
Čo z histórie sa vmestilo na túto výstavu, ktorá je v univerzitnej knižnici? Priblíži divákovi dejiny bienále?
Výstavu RETRO BIB 1967–2025 sme pripravili pri príležitosti významného výročia 30.ročníka BIB. Dokumentuje všetky najvýznamnejšie osobnosti, udalosti, podujatia a míľniky, ktorými prešlo bratislavské bienále ilustrácií od svojho vzniku podnes. RETRO výstava BIB bola v apríli tento rok vystavená v hlavnej sále “ Café illustrator“ na Medzinárodnom knižnom veľtrhu v Bologni a stretla sa v mimoriadnym ohlasom. Riaditeľka Bolonských veľtrhov pani Elena Pasoli mi osobne pogratulovala a napísala, že výstava je úžasná a inšpirujúca aj pre IBBY. V archíve BIB a v digitálnej BIBIANE máme od vzniku BIB bohatú dokumentáciu fotografií, písomnosti, dokumentov, filmov, ilustrácií a kníh. Prevetrali sme všetky vzácne archívy, dôkladne urobili rešerše spolu s Hankou Ondrejičkovou, vedúcou dokumentačného strediska a knižnice Medzinárodného domu umenia pre deti. Myslím si, že sa naozaj podarilo vybrať najvýznamnejšie momenty. Na veľkoformátových paneloch ožíva doterajší príbeh BIB: plagát Dušana Rolla: Prečo vznikol BIB?, pozdrav Jelly Lepman, zakladateľky Medzinárodnej únie kníh pre mladých, v ktorom víta BIB v rodine IBBY, v ktorom o.i. napísala: „BIB štartoval v roku 1967 a mal ihneď fantastický úspech…BIB inšpiroval ľudí na celom svete, bol vynikajúcou demonštráciou pokroku v ilustráciách detských kníh. Budeme sledovať váš let s veľkým záujmom, otvárame vám okná a vítame vás…“
Výstava prináša ďalšie zaujímavé dokumenty a fakty o histórií BIB , moju vízia bienále od roku 2006 ,„Misia BIB pokračuje a rastie“. Ďalšie panely predstavujú osobnosti, ktoré tvorili BIB doma a v zahraničí. Výstava približuje obrazom a textom podujatia z BIB-UNESCO Workshopu Albína Brunovského, ktorý vznikol v roku 1983 ako dôležitá súčasť bienále. Je to významná forma pomoci mladým ilustrátorom do 35 rokov predovšetkým z tretích krajín, resp. Globálneho Juhu, kde pod vedením skúseného ilustrátora ilustrujú nejaký zaujímavý príbeh knihy. Doteraz sa na workshope zúčastnilo 177 ilustrátorov z 56 krajín.
Veľmi zaujímavou časťou výstavy je aj dokumentácia o propagačných výstavách BIB v zahraničí. V priebehu šiestich dekád si mohli návštevníci prezrieť ilustrácie z bratislavského bienále v 47 krajinách. Pravidelne po skončení každého bienále sa konajú putovné výstavy víťazných ilustrácií po galériách a múzeách v Japonsku, Číne, Indonézii, USA, Európe, Iráne, Izraeli, Južnej Kórei, na medzinárodných knižných veľtrhoch v Bologni, v Šanghaji, Pekingu, na kongresoch IBBY. V roku 2010 bola výstava ilustrácií ocenených na BIB počas 65.zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, v roku 2016 v budove UNESCO v Paríži a mnohé iné. Na RETRO výstave BIB 1967–2025 nájdu návštevníci aj 29 veľkoformátových ilustrácií ilustrátorov, víťazov Grand Prix BIB. Je to vskutku fascinujúca prehliadka tvorby najväčších majstrov, ikon ilustračného umenia vo svete. A zároveň aj ukážka vývoja ilustračného umenia vo svete za uplynulých 60 rokov trvania bienále, ktoré stimulovalo najmä bienále.
Aký najradostnejší moment si z bienále pamätáte? Čo bolo najťažšie? V čom Vás nikdy nesklamalo?
Najradostnejším momentom pre mňa je, že BIB aj po 60 rokoch zostal nádherným ostrovom čistého umenia, azylom bezhraničnej imaginácie, slobodnej kreativity. Že nepodľahol nástrahám sofistikovanej a čoraz agresívnejšej komercie. A to je dnes čoraz dôležitejšie! Naopak, BIB je bariérou proti bezduchému gýču v umení pre deti. Neustále dvíha umeleckú latku kvality kníh pre deti po celom svete. Dánsky kritik Steffen Larsen hovorí, že BIB miluje pre jeho nevinnosť. Na rozdiel od medzinárodných knižných veľtrhov necítiť v zákulisí bienále peniaze, nijaký marketingový lobbing veľkých nadnárodných vydavateľstiev, ktoré chcú knihy dobre a všade predávať. Na BIB stále vyhráva len čisté, kvalitné umenie pre deti. Preto ma o to viac mrzí, že BIB, umenie pre deti, sa dnes zaťahuje do arény všakovakých politických zápasov a politických ambícií rôznych záujmových skupín a strán. Niektorí sa dokonca usilujú poškodzovať vysoký kredit BIB aj v zahraničí. Považujem to za veľmi nebezpečné a deštruktívne. Jediné „politikum“, ktoré sme na BIB e vždy riešili a verím, že budeme riešiť aj v budúcnosti je pokorná služba kultúre, umeniu deťom. Inak bienále stratí svoj zmysel a zanikne! BIB rovnako ako náš hlavný zahraničný partner IBBY je výsostne kultúrna inštitúcia, hlási sa k apolitickosti a neutralite, k odkazu svojich zakladateľov. IBBY aj BIB je vlastne „Červený kríž v kultúre“. Pomáha všetkým deťom bez rozdielu na celom svete. Aj všade tam, kde deti trpia, vo vojnových zóna, v krízových oblastiach, ktorých je dnes na svete veľa…
Tešíte sa na tohtoročnú expozíciu?
Tento 30.ročník BIB je naozaj výnimočný. Významné výročie bienále oslavujú spolu s nami naši hlavní partneri IBBY, UNESCO a celý svet obrázkovej knihy pre deti a mládež. Do Bratislavy na oslavu BIB prídu ikony z celého sveta, vzácni čestní hostia. Traja prezidenti IBBY, výkonná riaditeľka IBBY, riaditeľka bolonských knižných veľtrhov, prezident Nami Island z Južnej Kórei, špičkoví ilustrátori ocenení Grand Prix BIB, nositeľ Ceny Hansa Christiana Andersena, významní vydavatelia, teoretici, kritici, publicisti a mnohí dlhoroční priatelia bienále. Mimoriadna bude aj medzinárodná porota BIB 2025, zložená z najvýznamnejších osobností zo sveta obrázkovej knihy. Osobitne sa teším aj bohatej účasti štátov v medzinárodnej súťaži BIB. Veľkým bonusom navyše je, že celý BIB sa bude konať v reprezentatívnych profesionálnych galerijných priestoroch krásne zrekonštruovanej Slovenskej národnej galérie, čo, verím, nepochybne ocenia všetci návštevníci tohto mimoriadne prestížneho podujatia prvého medzinárodného rangu.
