V zajatí egocentrizmu
Pri písaní sa opieral o vlastné zážitky z lekárskej praxe v nemocniciach a o svoju filozofickú koncepciu, ktorú rozpracoval v dizertačnej práci Princíp krutosti. Podľa Vámoša je totiž krutosť základným princípom života. Ten je len nákazou (infekciou) a vznikol z rozmaru Boha. „A Boh je krutý.
Ustrašené sústavy atómov, ktorým dal iskierku svojej nesmrteľnej podstaty – života – , ho nazývajú milosrdným, dobrotivým a večne milujúcim. Biedny ich život, tento nesmrteľný spád, je im taký cenný, úbohá snaha chrániť ho proti rozkladu žije v nich tak nezmyselne, húževnate, že vo svojej otrockej podlízavosti pokladajú za milosť každý moment, ktorý ich ešte zo Zeme nevyhladil. Každý nepatrný lúč slnca, ktorý ich biedne telá ohrieva, a každý kus organickej hniloby, ktorý do seba napchajú, aby sa ešte pár chvíľ udržali pri svojom živorení. A vo večnej tôni skazy a rozkladu, na večnom svahu svojho nezadržateľného spádu chrapľavým ubiedeným hlasom za toto všetky hymny škuhrú stvoriteľovi.“
Život je sústavným bojom o prežitie a každá živá bytosť existuje na úkor inej
Život je v jeho koncepcii sústavným bojom o prežitie a každá živá bytosť existuje na úkor inej. Človek, hoci má rozum a schopnosť abstraktného myslenia, nie je výnimkou. Naopak, jeho inteligencia mu umožňuje byť ešte krutejším a rafinovanejším než iné tvory. A to sa snaží ukázať aj vo svojom románe, ktorému súdobí kritici vyčítali nihilizmus (oprávnene) a určitú nekonzistentnnosť a nesúrodosť (chybne). Vámoš sa vo svojom románe len snaží nastavovať svojmu „princípu krutosti“ rôzne zrkadlá, aby vynikol ešte ostrejšie a nemilosrdnejšie. Už v prvej časti knihy sa lekár Zurian rozhodne zabiť troch psov len preto, lebo mu prekážajú a môže tak spraviť. A určitú symboliku možno vidieť aj v tom, že po kapitole Traja psi nasleduje kapitola Traja lekári.
Modelom pre románovú kulisu Atómov Boha je totiž prostredie pražskej nemocnice, v ktorej pôsobil počas štúdií a krátko po promócii. Vámoš sa netajil tým, že v hlavnej postave Karola Zuriana je veľa autobiografických čŕt – lekárske prostredie, pocit izolácie medzi kolegami, aj komplikovaný vzťah s partnerkou, ktorú v románe nazýva Medúza.
Bludný kruh sklamaní
Zurian prichádza do nemocnice plný ideálov, o kolegoch spočiatku rozmýšľa ako o „spolubojovníkoch“, no napokon v prostredí, kde by mala vládnuť solidarita v snahe ochrániť život, nachádza len aroganciu, egocentrizmus, sebectvo, ponižovanie a boj o moc. To je ďalší z prejavov princípu krutosti, ktorý sa autor snaží ukázať: človek sa správa agresívne aj tam, kde nie je ohrozený, len aby si dokázal svoju prevahu. Okrem práce to vidno aj na komplikovanom vzťahu hlavného hrdinu k partnerke.
Treťou ilustráciou fungovania princípu krutosti sú choroby – tuberkulóza, alebo pohlavné (gonorea, syfilis), ktoré skúma lekár Zurian a lekár Vámoš ich naturalisticky opisuje s až chirurgickou presnosťou až do podrobností. Ukazuje, ako baktérie (ktoré sú vlastne vďaka svojej jednoduchosti „atómami Boha“) dokážu postupne rozložiť aj komplikovaný a sofistikovaný „stroj“ akým je človek – a to nielen po fyzickej, ale aj psychickej a spoločenskej stránke. Choroba vás nielen izoluje, ale spôsobí aj vašu exkomunikáciu. To ho fascinuje natoľko, že sa sám úmyselne nakazí pohlavnou chorobou (gonoreou – kvapavkou), aby mohol sledovať jej priebeh. Nakazí ňou aj partnerku a napokon, odmietaní okolím a paralyzovaní dramatickým priebehom choroby, obaja volia spoločnú samovraždu.
Zurian nachádza aspoň určité pochopenie nie u kolegov a ľudí rovnakého spoločenského postavenia, ale u žien z okraja spoločnosti, ktoré na pohlavné choroby lieči. Práve cez ich nečakanú empatiu uvádza do hry aj protipól krutosti, princíp lásky. Ale iba okrajovo, akoby sa snažil ukázať, že musí existovať niečo, čo ruší absurditu života, ale sám sa tomu bojí uveriť.
Atómy Boha sú relatívne vážna a temná kniha, ktorá ukazuje, že nášmu životu vládne krutosť a egocentrizmus, boj o nadvládu a moc nad ostatnými
Atómy Boha sú relatívne vážna a temná kniha, ktorá ukazuje, že nášmu životu vládne krutosť a egocentrizmus, boj o nadvládu a moc nad ostatnými. Nie je to však kniha cynická. Niekde priamo, ale skôr len medzi riadkami cítiť intenzívnu snahu autora nezmieriť sa s tým, snahu o hľadanie vlastnej dôstojnosti, pozitívneho zmyslu života a harmónie aj uprostred bludného kruhu utrpenia, cynizmu a egoizmu, z ktorých podľa neho niet úniku. Determinujú náš život, ale ich vplyv možno aspoň zmierniť snahou uvedomelo doň vnášať drobné iskierky ľudskosti, vzájomného porozumenia a vnútorného zdieľania. Autor, rovnako ako hlavný hrdina, v to určite dúfajú, aj keď z racionálneho hľadiska tomu neveria. Z nášho pohľadu patria Vámošove Atómy Boha určite medzi desať najvýznamnejších slovenských románov 20. storočia.