Zabývali sme sa jedna v druhej, ako to robia len ľudia, čo sú si istí dlhým spoločným životom
Štyri postavy, jeden príbeh
Príbeh sa začína Johannou, bývalou priateľkou, s ktorou sa naša rozprávačka zoznámila na vysokej. Stačí jedna kniha v polici, aby jej pripomenula vtedajší život a blízkosť, ktorú k nej cítila. „Zabývali sme sa jedna v druhej, ako to robia len ľudia, čo sú si istí dlhým spoločným životom… Uložili sme si knihy a veci spolu, bez rozlišovania a označovania. Johanna bola mojou hlavnou hrdinkou. Môj život, to bola Johanna, naše rozhovory, miesto na zemi, o ktoré sme sa delili… Dovolila som, aby ma zmenila,“ vyhlasuje autorka. Ambiciózna a dôsledná Johanna sa napokon stala známou moderátorkou, len už v inej spoločnosti. V rozprávačkiných spomienkach však figuruje ako človek, s ktorým sa delila o všetko, vrátane jedla, kníh, názorov a množstva spoločných zážitkov, ktoré nezmaže ani čas. Detaily z ich spoločného života zachytávajú, ako sa ich vzťah vyvíjal a menil.
Bola rovnako fantastická, autentická, nevypočítateľná, ako „odporne otravná“ či „strašne čudná“ alebo „fakt nepríjemná“
„Odkedy som spoznala Niki, pokladám rozprávanie zábavných historiek za chronické ochorenie, za nutkanie všetko vyrozprávať ako anekdotu, pretvárať život podľa vzorca s úmyslom upútať a zapôsobiť alebo rozčúliť či vyvolať smiech,“ predstavuje autorka svoju druhú hrdinku. Niki, svojrázne nekompromisné dievča, občas považujú za „narušenú“, čo sa v dobe autorkinej mladosti rovnalo diagnóze, s ktorou si vtedy nikto veľmi hlavu nelámal. Bola rovnako fantastická, autentická, nevypočítateľná, ako „odporne otravná“ či „strašne čudná“ alebo „fakt nepríjemná“, podľa toho, kto a kedy o nej práve hovoril – alebo skôr podľa toho, s kým mala tú česť? Cez jej byt prechádzal nepretržitý prúd ľudí a neporiadok tu pohltil všetko, čo ste si na chvíľku odložili. Čo môže poskytnúť metropola „totálne narušenej“ osobe výmenou za to, „čo dávala ona: žúry, teplo, chaos, nadávky, tisíc vecí, ktorými nás rozčuľovala, a sebapoznanie, ku ktorej sme vďaka tomu dospeli“. Niki sa jedného dňa takmer bez stopy stratí, ako ľudia, ktorí zmiznú z nášho života a ani nechcú, aby sme ich hľadali. Je tu však dôvod, prečo ju vyhľadať.
Mala som šťastie i smolu zároveň, lebo moje moditby za vášnivú lásku boli vypočuté
Excentrický Alejandro prišiel v správnom čase doslova ako búrka a rozvrátil vtedy pokojný život našej hrdinky. „Práve keď som zatúžila po hurikáne, hurikán prišiel. Mala som šťastie i smolu zároveň, lebo moje moditby za vášnivú lásku boli vypočuté,“ komentuje s odstupom. Čo sa napokon stalo s „hurikánom“? Utíšil sa a skrotol, alebo šiel s rovnakou vášňou vyčíňať na opačný koniec planéty? Roky niektoré stopy zahladia, spomienky však nezmažú a tie sú ako živé.
Špeciálne miesto má v príbehu Birigitte, autorkina mama, ktorá celý život trpela úzkosťami. Vyťahuje na svetlo staré rodinné fotografie a presne vie, „že to bolo vtedy, keď…“ Ich život s mamou bol rozdelený na etapy, svet bol pre ňu „nebezpečným miestom, absolútne nevhodnom pre ľudí“. „Úzkosť ju nútila žiť pri povrchu existencie, bezradná, zbavená schopnosti byť autentická, proti svojej vôli.“
Ako tínedžerky sme s mojou sestrou bojovali len proti nemu, pretože sedel s fajkou v ústach, pripravený o všetkom diskutovať, ochotný tolerovať (bisexuálnosť, alkohol) a bojovať (proti hašišu, blicovaniu)
Otec bol, naopak, veľmi spoločenský a zriedkakedy niečo odsudzoval. „Ako tínedžerky sme s mojou sestrou bojovali len proti nemu, pretože sedel s fajkou v ústach, pripravený o všetkom diskutovať, ochotný tolerovať (bisexuálnosť, alkohol) a bojovať (proti hašišu, blicovaniu).“ Maminu chorobu a rodinný život v detstve opisuje s pochopením pre všetko trápenie, ktoré mama prežívala, bez pocitov krivdy či odsúdenia. Veď napokon, ako konštatuje, nie je jasné, kto by koho na konci mal žiadať o odpustenie.
Vnútri svojho života
Detaily sú strhujúci román o ľuďoch, ktorí zmenia náš život a o spomienkach, ktoré nikdy nevyblednú – a Ia Genbergová o nich píše podmanivým spôsobom. Štyri postavy z jej života tvoria jeden príbeh, príbeh jej života, lebo „naše ja“ alebo takzvané „ja“ je práve týmto: tým čo pochytíme od ľudí, s ktorými sa stýkame". Román Detaily je nežnou, sugestívnou spomienkou, ktorú berie do rúk ako jemnú látku, opatrne, no skúmavo, aby jej neušiel žiaden dôležitý detail.
Všetko sa začalo horúčkou, keď „k nám majú prístup postavy z minulosti“ a „nikomu neprekáža, že sa minulosť obtiera okolo nôh ako svorka psov“. Ona sa psov nebojí, každú spomienku pekne pohladí po hlave, bezprostredne a celkom prirodzene.
Také sú aj všetky postavy jej príbehu a autorka nám každú predstaví s láskavou pozornosťou, veď sú jej vlastnou súčasťou. „Vnútri svojho života žijeme veľa iných menších životov, s ľuďmi, ktorí prichádzajú a odchádzajú, s priateľmi, ktorí sa nám strácajú, s deťmi, ktoré vyrastú, a ja nikdy neviem, ktorý z mojich životov je rámcom tých ostatných,“ hovorí. A tie „menšie životy“ Ia Genbergovej sú veľmi zaujímavé a príťažlivé.