Na obálke knižky je pestrofarebný drobný vtáčik na bidielku, ktorého prítomnosť sa objasní s postupujúcim príbehom. Práve obrázky Jindřicha Janíčka akosi automaticky priťahujú pozornosť – škoda, že nie sú všetky farebné ako tie, ktoré uvádzajú dve časti knihy (vo Francúzsku kedysi každý diel vyšiel samostatne).
Foto: Artforum
Prvá časť sa volá Tomek a Mourlevat ju venoval svojmu otcovi, druhá Hana je napísaná pre spisovateľovu mamu. Hana i Tomek sú hlavní hrdinovia, ktorých príbehy sa v knižke prelínajú. Zaujal ma hneď sympatický prológ, kde spisovateľ objasňuje, že príbeh sa odohráva „v časoch, keď ešte život nebol taký pohodlný ako dnes. Neexistovali televízne súťaže ani autá s airbagom, ani supermarkety. Dokonca neexistovali ani mobilné telefóny!“
Čitateľ nad 40 rokov si presne tieto časy ešte živo pamätá, a tak pokračuje nostalgicky v čítaní: „Ale už vtedy boli dúhy po daždi, marhuľový lekvár s mandľami a improvizované polnočné kúpanie, jednoducho všetky tie veci, čo majú ľudia radi aj dnes. Alebo bolo bohužiaľ aj trápenie z lásky a senná nádcha, na ktoré sa stále nenašiel naozaj účinný liek.“
A Mourlevat uzatvára: „Bolo to skrátka… kedysi.“
Čítajte viac Jean-Claude Mourlevat: Z klauna som sa stal normálnym spisovateľom. Prečo Holanďania milujú jeho ježka Jeffersona?
Presne tým ma na svoj jemne starodávny, a predsa čímsi nový príbeh okamžite navnadil. U Mourlevata, celkom netradičného autora, ktorý začal písať až po štyridsiatke, keď už mal za sebou kariéru učiteľa nemčiny, klauna i míma, majú ešte aj jednotlivé kapitoly poetické názvy. Po úvodných Sťahovavých vtákoch, kde spoznáme trinásťročnú sirotu Tomka, ktorý vo svojom obchode predáva všetko od obrázkov klokanov, klobúkovej gumy a sedmových kariet až po piesok z púšte, sa zoznámime so Starkým Išamom, nasleduje Odchod, Les zabudnutia, Slová, čo prebúdzajú či Neexistujúci ostrov…
Tomek sa totiž vo svojom obchode stretne s tajomným dievčaťom, ktoré si od neho pýta vodu z rieky Kdžar. Tomek, ktorý inak v šuplíkoch a poličkách nájde všetko vrátane semienok sekvoje, musí priznať, že o takej rieke nikdy nepočul. Čuduje sa, načo ju dievča potrebuje, a ono mu povie, že pre svoju chorú strnádku, lebo voda z rieky Kdžar bráni umrieť…
Foto: Jakub Kratochvíl
Kým sa Tomek spamätá, dievča sa kamsi stratí a chlapec už na druhý deň pocíti silnú túžbu vydať sa na cestu. Už asi tušíte, že cesta bude dlhá, neobyčajná, priam až magická – povedie cez les s obrími nebezpečnými medveďmi cez lúku plnú zázračných kvetov, pričom niektoré majú halucinogénne účinky a kto sa ich vône nadýchne, len tak ľahko sa neprebudí. Tomek stretne množstvo zaujímavých postavičiek, Máriu s prdiacim oslíkom (spomeňte si, že autor knihy pracoval aj ako klaun, takže v knižke nechýba jemný humor), Voňavkárov, námorníkov s čudesnými menami, musí čeliť hádankám od tajomnej ježibaby hojdajúcej sa na dúhe nad morom, kým sa konečne stretne so svojou Hanou – áno, tak sa totiž volalo dievča, ktoré na začiatku vstúpilo do jeho obchodu.
A druhú časť knižky sledujeme pre zmenu putovanie Hany – začneme na Vtáčom trhu, potom ju sledujeme v dostavníku s ryšavým Jorimom, zastaví sa v tajomnom meste Ban Bajtan, plahočí sa púšťou, kde sa pripojí k mlčanlivým beduínom, no neskôr sa tiež plaví po mori, aby sa napokon ocitla v krajine, kde si ju pomýlia s princeznou Jasmínou…
Čítajte viac Jefferson: Detská detektívka o nespravodlivom obvinení
Že to je trochu zamotané? Je, ale pôvabne, Hanin príbeh má hádam ešte väčší spád a čaro ako ten Tomkov. Chvíľu pripomína putovanie Gulivera či Marca Pola, inokedy svojou magickou atmosférou Malého princa. V každom prípade knižka stojí za prečítanie, veď nenadarmo len vo Francúzsku predali vyše milióna jej výtlačkov.
