Aké je moderovať v Lucerne debatu s bestsellerovým autorom Danom Brownom?
Veľmi zábavné, rovnako ako s ďalšími dvoma hosťami – s jeho americkým editorom Jasonom Kaufmanom a českým editorom a anglistom z vydavateľstva Argo Petrom Onuferom. Všetci sú profesionáli vo svojom remesle, boli uvoľnení, debata mala úžasnú energiu, k čomu krásne prispela aj manažérka Dana Browna Heide Langeová, a hlavne jeho otecko. To, ako hovoril Brown starší o svojom synovi, dosť ľudí dostalo.
Foto: Jan Křikava
Mali ste to pripravené?
Vôbec, Dan Brown netušil, že oslovím jeho otca a manažérku, nevedel, aké obrázky budú na projekcii (napríklad obrázok Brownovho psa Winstona, ktorý si číta knihu s názvom Winstonov kód, obrázky absintu či tlačenky, ktoré sa spomínajú v knihe – pozn. red.) Takže videl obrázok Winstona, ale nevedel, že sa budeme baviť aj o Winstonovi. Vopred sme sa dohodli len na tom, že urobíme netradičný nástup na pódium – Dan prišiel tajomne zahalený v čiernom plášti. Vravel, že také entré na žiadnej šou vo svete ešte nezažil. Povedal som mu len, aké budeme mať hlavné témy – že sa budeme baviť o Prahe, o tom, ako vznikla jeho kniha Posledné tajomstvo a aké by mala mať konzekvencie, a ešte o veľa ďalších veciach, ktoré mu však vopred neprezradím, lebo inak by to nebola zábava.
Foto: Jan Křikava
A Brown súhlasil?
Absolútne, začal sa smiať a povedal „that will be fun“ – to bude zábava.
Ako dlho ste sa naňho pripravovali?
Hodiny, pozrel a prečítal som si všetko, čo o ňom a jeho novej knihe vyšlo – od Good morning, America až po Times of India, kde hovoril aj o svojom ockovi a ako mu schovával vianočné darčeky. Potom som čítal jeho knihu v češtine aj v angličtine, ale nedočítal som ju do konca, aby som neriskoval, že prezradím zápletku.
No predsa ste vtipkovali o závere románu – sám Brown na vás nadviazal a žartoval, že nepovie, kto na konci spácha samovraždu…
Ale ja neviem, či tam naozaj tá samovražda je (smeje sa).
Akú časť knihy ste teda stihli prečítať? V češtine má kniha 600 strán, v slovenčine až 727.
Drvivú väčšinu som prečítal, nechal som si len pár posledných strán na záver, aby som nevedel, ako to dopadne. Musel som však poznať pražské lokality, postavy a ako to s nimi aspoň rámcovo dopadne, aby som vedel, ktorá postava má naozaj významnú rolu a ktorá nemá. Podľa toho som vedel, na ktorú postavu sa v rozhovore s Danom zamerať.
Čítali ste všetky Brownove knihy?
V minulosti áno, čítal som od neho všetko.
Lebo vás to bavilo alebo ste dúfali, že ho raz stretnete osobne?
Čítal som ho, lebo je to autor, ktorý má obrovský svetový vplyv, je to jedna z veľkých literárnych osobností, takže som chcel jeho literatúru poznať. Veľmi sa mi páčili Anjeli a démoni, tí sa mi páčili ešte viac než Šifra mistra Leonarda (po slovensky kniha vyšla ako Da Vinciho kód), aj Digitálna pevnosť ma zaujala. Vlastne som mal všetko od neho prečítané, pridal som len túto najnovšiu knihu.
Foto: Jan Křikava
Prekvapil vás niečím Dan Brown?
Bol veľmi milý, v zákulisí sme sa bavili desiatky minút, kým sa zaplnilo 2 500 miest v Lucerne. Začínali sme o pol hodiny neskôr, než bolo plánované, takže sme sa dlho rozprávali, má aj nesmierne príjemnú a sympatickú partnerku, jeho otec je úžasný. A Dan vtipkoval, ukazoval, ako rôzne by mohol nastupovať na pódium. Bavili sme sa o tom, čo všetko zažil v Prahe, kde všade bol, bolo to veľmi ľudské. Aj keď on je obrovský profesionál, to je vidieť zo všetkých rozhovorov s ním.
Brown starší je profesor matematiky, však?
Presne tak, matematika bola aj Danovou doménou a odtiaľ pramení aj jeho láska k rôznym šifrám a hľadaniu odpovedí na komplikované rébusy.
Čítajte viac Mystický marketing Dana Browna. V Prahe raňajkoval s Petrom Pavlom a do Lucerny pritiahol davy
V knihe bolo niekoľko rébusov, no nezdali sa vám niektoré až príliš ľahké?
To nechám na posúdení čitateľov, aby som nespoileroval. Každá knižka má svoje silnejšie aj slabšie stránky, to je celkom normálne. Niekto ich vidí a iný nezbadá možno žiadnu slabinu. Mňa skôr zaujímalo, ako je kniha uchopená, čítal som ju hlavne z toho hľadiska, že sa o nej budeme rozprávať. Preto som k nej pristupoval inak ako čitateľ, pri čítaní som si hneď vytváral štruktúru rozhovoru, vedel som, že sa určite zmienim o Petřínskej rozhľadni, ale napríklad o atómovom kryte budeme hovoriť inak, lebo k nemu sa čitatelia dostanú až ku koncu knihy. Nechcel som im pokaziť zážitok z čítania.
Máte ambíciu dostať z Browna odpovede, ktoré ešte nezazneli? Mnohí slávni ľudia už majú svoje odpovede naučené a opakujú ich.
Myslím, že zaznelo niekoľko vecí, o ktorých ešte nehovoril alebo ich aspoň uchopil z iného uhla. Tomu pomáha uvoľnenejšia atmosféra než v televíznom štúdiu, kde sa hostia občas cítia zviazaní. Hovoril pekne o svojej agentke či o vzťahu s Jasonom, to bolo veľmi pekné.
Otázka o tom, koľkokrát navštívil pražské múzeum sexuálnych pomôcok – čiste z dôvodu rešerší pre knihu – prišla od divákov?
Áno, lebo sme im dali možnosť pýtať sa cez webstránky. Keď som si otvoril aplikáciu asi desať minút po začiatku debaty, bolo tam 158 otázok. Nebol som si istý, či to stihneme – a na konci ich bolo 255. Na drvivú väčšinu sme odpovedali počas šou – ľudia sa pýtali na Prahu, na jednotlivé miesta, postavy. Ale niektoré otázky mi nenapadli – napríklad či má hodinky s Mickey Mouseom, či ako by chcel, aby sa naňho spomínalo, keď zomrie…
Áno, reagovali ste, že je to veľmi temná otázka.
Ale bola tam aj otázka o návšteve tohto špecifického múzea. Vyberal som otázky, ktoré mi zapadali do koncepcie.
Foto: Jan Křikava
Aj ste si porovnávali český preklad s anglickým originálom? Čo sa vám čítalo lepšie?
Je pre mňa veľmi neštandardné čítať beletriu v češtine. Normálne ju totiž čítam v angličtine, vlastne čítať česky beletriu je pre mňa zvláštne. Páčili sa mi slovné hračky – Golem a v angličtine Golem s mäkčeňom nad e, takže sa číta Goljem. Neprezradím vám, prečo sa to tak číta – keď sa dozviete, odkiaľ je Brownov Golem, pochopíte to.
Tušili ste, akým smerom sa bude dej uberať?
Do značnej miery som to vedel, lebo sme sa o knihe bavili s ľuďmi, čo ju čítali. Od začiatku som vedel, že nejakú rolu zohráva atómový kryt pod parkom Folimanka.
Ako došlo k tomu, že práve vy ste moderovali debatu v Lucerne?
To by vám povedali organizátori, som rád, že mi dali dôveru. Neviem, či bolo viac adeptov, ale som rád, že mi dali šancu a prijal som to.
Bol to splnený sen?
Mám kopec autorov, o ktorých by som povedal, že sú moji naozaj obľúbení. Dan Brown napísal knihu po ôsmich rokoch, musím mať aj iných, tak dlho na jedného autora nemôžem čakať (smeje sa). Mojím obľúbeným autorom je George R. R. Martin (autor ságy Pieseň ľadu a ohňa, niektorí ho pasujú za nasledovníka Tolkiena), mám rád sci-fi a fantasy a kým idem spať, čítam si, aby som si vypol mozog.
Kto by bol autorom, o ktorom by ste si povedali: ách, s tým som vždy chcel urobiť rozhovor?
Albert Einstein.
To vám už nevyjde, nemáte niekoho živého?
Einstein písal naozaj zaujímavo a veľa. Mám rád aj autora série Ranger Philipa C. Quaintrella.
Je ťažšie robiť rozhovor s vedcami a akademikmi alebo s Danom Brownom?
Je to len iné, nedá sa povedať, či je to ťažšie, alebo ľahšie, musím si inak urobiť rešerše, inak štruktúrovať rozhovor. Pracujem s inými materiálmi a iné je, čo musím a čo nemusím vysvetľovať. Keď hovoríte s kvantovým fyzikom, musíte vysvetľovať jeho výskum, ako na objav prišiel, ako funguje a na čo je dobrý. Keď hovoríte s autorom trilerov, nemusíte vysvetľovať, ako sa zapína počítač, nie je to potrebné. Musíte hľadať niečo, aby to pre divákov bolo zaujímavé, vždy je to niečo iné. Keby som robil rozhovor s Danom Brownom v televízii, viedol by som ho inak ako v Lucerne pred živým publikom.
Predsa však máte s Brownom niečo spoločné. On sám spomenul, že svojim čitateľom musí komplikované vedecké témy a fakty zjednodušovať tak, aby to pochopili. Vaša úloha moderátora je čosi podobné, nie?
Moja úloha je vysvetliť veci, o ktorých si ľudia myslia, že ich nedokážu pochopiť, tak, aby ich nielen pochopili, ale aby ich aj bavili a aby o nich chceli rozprávať aj niekomu ďalšiemu. Stále sa snažím zlepšovať v tom, aby som vysvetľoval zložité veci zaujímavo – verím, že to aspoň trochu viem.
